Zomrel princ z Princeznej so zlatou hviezdou: Bez nohy žiť nechcel! Také boli jeho posledné dni

Aj keď bol po amputácii v kritickom stave, neodradilo ho to od toho, aby sa vrátil k tomu, čo miloval najviac – k publiku. Len štyri dni po operácii už opäť stál na javisku, hoci na invalidnom vozíku, zakrytý dekou.

V pražskom Divadle u Hasičov si nechcel nechať ujsť koncert k výročiu Orchestra Karla Vlacha. Z nemocnice dostal krátku priepustku, sprevádzali ho dvaja lekári, no preňho bolo dôležité jediné: „Musel som tam byť, veď som ho poznal od štrnástich rokov,“ povedal odhodlane predtým, než zaspieval svoju legendárnu pieseň Blues pro tebe.

Zímove pribúdajúce roky a zdravotné problémy síce vnímal, no snažil sa nimi nenechať zlomiť. „Tu ma bolí, tam ma pichne, takže pravidelne, ráno i večer, beriem lieky a navštevujem lekárov. Ale neberiem to veľmi vážne. Veď to patrí k veku,“ priznal pre PLUS 7 DNÍ.

Svoj pokročilý vek zvládal aj vďaka podpore rodiny. „S dcérou Zuzanou stále bývame v jednom dome, ktorý som kedysi postavil. Vnučky už vyleteli z hniezda, ale máme pekný vzťah. A pravnuci sú moje veľké lásky,“ rozplýval sa nad svojim potomkami.

Hoci mu rodina bola veľkou oporou, jeho srdce patrilo jednej žene – manželke Eve Klepáčovej, s ktorou ho spájala životná aj umelecká cesta. „Ja som hral princa Radovana v Princeznej so zlatou hviezdou, moja manželka Káču v Hrátky s čertem a obaja sme ešte dabovali v rozprávke Mrázik. Ja Ivana a ona Nastenku. Počas Vianoc, keď všetky tieto rozprávky reprízujú, sme zvykli hovoriť, že máme televízny týždeň,“ spomínal s úsmevom.

Aj po jej odchode v roku 2012 si ju rád pripomínal. „Rád si púšťam filmy, v ktorých hrala, ale nie z nostalgie. To si prežívam vo vnútri. Nemám rád pohreby ani cintoríny. To najmilšie si nosím v hlave a v srdci. Tam je to uložené a večne živé. Ale doma sa cítim čudne, keď tam už Evička nie je a nemôžem s ňou hovoriť,“ priznal smutne.

V posledných rokoch si uvedomoval, že jeho čas sa kráti. „Viem, že sviečka dohorieva aj mne a keď existuje niečo po tom, keď zavriem oči, verím, že sa stretneme,“ povedal s nádejou v hlase, keď spomínal na svoju životnú lásku.
Dnes vo večerných hodinách majster svojho remesla odišiel za svojou milovanou Evou. Jeho hudba, humor a nezabudnuteľné príbehy však budú žiť navždy.