Online magazín pre štýlové ženy. Venuje sa najmä témam ako krása, móda, životný štýl, vzťahy, domácnosť a rodina.

Redakcia Nový Čas pre ženy

Smutná správa zasiahla literárnu a filmovú obec – vo veku 55 rokov nás opustila spisovateľka a scenáristka Eva Borušovičová. Podľa informácií <a rel="noopener" href="https://tvnoviny.sk/domace/clanok/970954-vo-veku-55-rokov-zomrela-spisovatelka-a-scenaristka-eva-borusovicova" target="_blank">tvnoviny.sk</a> prehrala<a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/celebrity/lekarka-liecila-anicku-slovackovu-prehovorila-o-zakernej-rakovine-preco-zabija-mladych-ludi" target="_blank"> boj so zákernou chorobou.</a> Podľahla onkologickému ochoreniu, s ktorým podľa informácií<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/aktualne/zomrela-eva-borusovicova-spisovatelka-umrtie-reziserka" target="_blank"> PLUS 7 DNÍ </a>bojovala zhruba rok.

Slovenská televízna a filmová spoločnosť so zármutkom o<a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/celebrity/jiri-bartoska-78-zomrel-doma-v-kruhu-rodiny-druhy-utok-rakoviny-s-covidom-uz-nezvladol" target="_blank">známila úmrtie </a>Evy Borušovičovej, ktorá dlhodobo bojovala so závažnou chorobou.

Eva Borušovičová sa narodila 5. januára 1970 v Leviciach. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Vysokej škole múzických umení, kde sa najskôr venovala scenáristike a následne réžii. Už počas štúdia pôsobila ako scenáristka a dramaturgička v Slovenskej televízii. Svoj režijný debut si odbila celovečerným filmom Modré z neba, ktorý mal premiéru v Karlových Varoch v roku 1997. 

V roku 2000 natočila televízny film Amálka, ja sa zbláznim!, o rok neskôr nasledovala akčná komédia Vadí nevadí. Scenár k rozsiahlemu filmu Jánošík – Pravdivá história tvorila dlhých sedem rokov, pričom jeho písanie začala ešte počas štúdia na VŠMU. 

Film nakoniec vznikol v koprodukcii so Slovenskom, Poľskom a Českom pod režijným vedením Agnieszky Holland a jej dcéry Kasie Adamik. Samotná Agnieszka Holland v online rozhovore pre Pravdu povedala: „Podľa mňa je v spracovaní Evy Borušovičovej Jánošík univerzálny hrdina. Jeho zápas – je to zápas s osudom, existenciálna dimenzia sa mi zdá pochopiteľná pre všetkých. Dúfam, že aj zahraniční diváci, ktorí nepoznajú túto legendu, môžu ten film so záujmom sledovať.“

"Evi🖤 Takto to nemalo byť, v tvojich knižkách sa predsa všetko končí dobre! Odišla si príliš skoro. Neviem, či som ti niekedy povedala, ako veľmi ťa mám rada. A veľmi ti ďakujem, že som sa mohla stať Super Women, že som spoznala Plány B aj to, že nádej je pri nás a šuchoce krídlami. Evička, budeš mi tu veľmi chýbať.… to naše zajačikovské obdobie," napísala dojímavé slová Vačková.

Aký vplyv mala práca Evy Borušovičovej na slovenskú literatúru a film?

Varila a piekla v nadmerných množstvách

V rozhovore pre Evu v roku 2013 prezradila niečo zo svojho súkromia. Prezradila aj to, aký má vzťah k svojim "hriechom". "Napríklad varím a pečiem impulzívne a v nadmerných množstvách systémom „aby ostalo a čo keby prišiel ešte niekto hladný na návštevu“ a potom chodím v noci vyžierať chladničku. Čítavam až do ranných hodín a potom mám zlú náladu, keď musím vstávať. Zhromažďujem perá, používam ich, strácam a znova zhromažďujem. A často spievam z plných pľúc, keď idem sama v aute. Ale fakt z plných pľúc, a nedá sa povedať, že mám absolútny sluch alebo hlas. Je to veľmi oslobodzujúce."

Šokovala vás jej smrť?

Prinášame vám ďalšie Evine krásne myšlienky zo zaujímavého rozhovoru pre časopis <a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/celebrity/eva-borucovicova-usmevom-nic-nepokazim" target="_blank">Eva:</a>

"Moja babička hovorievala – a to bola vlastne v kategórii „jednoduchá žena v domácnosti“ –, že keď sa narúžuješ a usmeješ, všetko ide ľahšie, aj čistenie zemiakov, aj písanie dizertačnej práce," povedala Borušovičová.

"Mám veľké šťastie, že mi život priviedol do cesty niekoľko úžasných žien a že ja som im bola rovnako sympatická ako ony mne. Pretože každá je iná, každá vie niečo, čo ja nie, od každej sa niečo učím. Strašne by som chcela s nimi každý deň raňajkovať, ako to robili v seriáli Sex v meste. Ale samozrejme, že to je čistá utópia, lebo všetky pracujeme, niekedy aj na viacerých frontoch, máme deti, manželov, psy, mačky, hypotéky a záväzky voči kultúrnemu dedičstvu tohto národa. Tak sa teda stretávame občas, s niektorými aj v práci, s niektorými sme sa zosťahovali do susedstva. S mojou najbližšou priateľkou máme spoločných rodičov, takže so sestrou občas zdieľame deti a potravinové prebytky. Týmto pozdravujem všetky moje kamarátky, osobitne členky skupiny Výmenný večierok, a ďakujem, že sú."

Kde vlastne pričuchla k hre so slovíčkami, humoru, tvorivosti? Čítajte na ďalšej strane. &gt;&gt;&gt;

Kde si vlastne pričuchla k hre so slovíčkami, humoru, tvorivosti? 

Asi som sa taká narodila. Že som si radšej čítala alebo vyrábala bábkové divadlo z plavákov na WC, než hrala vonku vybíjanú. Naša mama mala pre to pochopenie a vyrábala tie bábky so mnou. A mala som šťastie na osvietené slobodomyseľné slovenčinárky a potom aj na profesorov na strednej a vysokej škole. Niekedy mám pocit, že to je taký môj dlh, ktorý sa snažím splácať – povzbudzovať a podporovať talentovaných ľudí, tak ako som ja dostala veľa podpory vtedy, keď bolo moje sebavedomie ešte krehké.

Počuli ste náš podcast?

Kto ťa najviac naučil o svete Adamov?

Asi moji synovia. Jedna múdra žena mi raz povedala, že keby ženy poznali mužov najskôr ako synov a až potom ako otcov a partnerov, svet by bol nádherným miestom na život. Lebo pre žiadneho muža som nikdy nemala toľko pochopenia, trpezlivosti a bezpodmienečnej lásky ako pre mojich synov. Myslím si, že žiadny muž ma tak absolútne nemiloval a neobdivoval ako moji synovia, aspoň do istého veku, ale pánboh zaplať aj za to. Vyrástla som v rodine extrovertných aktívnych žien a silných, no uzavretých mužov. Veľa vecí som z mužského sveta, z takého toho vnútorného mužského sveta, poznala dlho len z kníh. Mám pocit, že mužom omnoho viac rozumiem a prijímam ich, odkedy mám synov a odkedy som spoznala svojho muža. Ten je moja veľká inšpirácia.

Koľko percent je v tebe režisérky, koľko spisovateľky, koľko scenáristky, koľko mamy, koľko manželky?

To sa asi nedá pooddeľovať. Všetky sú stále prítomné, hoci práve mlčia. A učia sa od seba navzájom. Režisérka vie, že ak chcem zapáliť pre niečo iných, musím sama horieť. Nemôžem od iných chcieť to, čo by som sama nerobila – dobrý poznatok pri výchove. Spisovateľka dokáže mlčať a počkať si na pointu. Scenáristka vie, že neexistuje nič, čo sa nedá prerobiť na ďalšiu verziu, a že život je dynamický proces. Matka a manželka zasa vie, že palacinkami, segedínskym gulášom, úsmevom a počítaním do desať sa nedá nič pokaziť.

Čítajte na ďalšej strane. &gt;&gt;&gt;

Darí sa ti režírovať aj život tak nejako podľa vlastných predstáv? Poslúchajú ťa hlavné postavy?

Hlavné postavy nikdy neposlúchajú. Ani v umení, ani v živote. Kráčajú si za svojou vnútornou pravdou a ide o to, či je moja vnútorná pravda tak nejako podobným smerom.

Režiséri sú vžití ako neurotickí, nevypočítateľní hnevliví ľudia. Ty si aká režisérka?

Ja režisérov poznám veľa a sú to ľudia všetkých možných pováh a charakterov. Tých neurotických a psychopatických si skôr všimneme a navždy zapamätáme, ale ver mi, že mnohí sú aj introvertní, premýšľaví, vnímaví jedinci. Aká som ja, to nedokážem zhodnotiť. Ja myslím, že som pokojná, ale môžem sa mýliť. Spýtaj sa nejakých mojich spolupracovníkov, možno ma ohovoria. (smiech)

Zo všetkého, čo robíš, ťa čo baví najviac?

Vymýšľanie. Je jedno, čoho. Ale najlepšia je tá fáza nápadu, keď ešte netreba tvrdo pracovať, len sa tak nechať unášať všetkými tými možnosťami, úplnými blbosťami. Keď sa dá rozvíjať hocijaký úlet bez ohľadu na to, či je to zrealizovateľné a či ma za to niekto neopľuje.

Zo všetkého, čo nerobíš, keď nerobíš, ťa čo baví najviac?

Spím. To je môj koníček, na ktorý mám málo času, a pritom som v ňom taká dobrá. Viem spať veľmi talentovane.

Eva Borušovičová sa vo svojej tvorbe často zameriavala na príbehy mladých ľudí, detí a ženských postáv, ktorých životné osudy vykresľovala s citom a porozumením. Všetky hrané filmy, ktoré režírovala, si zároveň sama aj napísala.

Okrem práce režisérky a scenáristky sa venuje aj literárnej a dramatickej tvorbe. Je autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá, ktorá vyšla v roku 2009. Neskôr vydala knihy Do plaviek (2018) a Plány B. Medzi jej divadelné diela patrí hra 69 lepších vecí než sex, ktorá mala premiéru v roku 2013 v Štúdiu L+S. V roku 2017 ju na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre uviedli s inscenáciou jej hry Štefánik – slnko v zatmení.

Eva Borušovičová mala so súdnym lekárom Norbertom Moravanským tri deti. Jej mladšia sestra, Soňa Borušovičová-Karvayová (*1974), je tiež filmovou scenáristkou. 