Zuzana Porubjaková z Odsúdených: Realita ma trošku šokovala

Troma slovami o sebe: Precitlivená, nezodpovedná a infantilná.

Pracovné projekty: Seriály Odsúdené (TV JOJ), Priateľky (TV Markíza), DAB Nitra (Kráľ Lear, Višňový sad), SND (rozprávka Kocúr na kolieskových korčuliach), v GUnaGU (Som Hot Dog, In Da House). V marci ma tam čaká premiéra hry Bar Argentína.

Čo robím, keď nerobím: Nerobím. (úsmev) A rada tancujem. Alebo sa rozprávam so svojimi blízkymi, alebo hrám so svojím malým bratom.

Najneodolateľnejšia neresť: Fajčenie a sladkosti.

Herecký vzor alebo idol: Ľuboš Kostelný a Robo Roth.

Keby herectva nebolo: Možno by som robila niečo s deťmi, tie mám strašne rada. Alebo by som sa intenzívnejšie venovala tancu? Na to je asi neskoro. Mám aj štátnicu z angličtiny, tak by som niečo vymyslela.

Niektorí ľudia sa vraj hercami rodia, iní sa nimi stávajú počas života. Aký je tvoj herecký príbeh?

Vyrastala som v divadelnej rodine, tak som to brala ako prirodzenú súčasť života. Ale spomínam si na jeden moment, keď sa vo mne niečo zlomilo. Kráčala som po Palisádach s dvoma kamarátmi a oni mi povedali, že sa im páčim v jednom bábkovom predstavení, že som v ňom veľmi prirodzená. Čo na tom, že som tam povedala dokopy asi tri vety? To rozhodlo, že som sa rozhodla to skúsiť. Predstavovala som si, že budem hrať iba divadlo a dúfala som, že vďaka tomu budem najšťastnejšia na svete. Myslela som, že na javisku bude celý môj život a jedného dňa tam možno zomriem.

Ako sa pozeráš na tieto predstavy dnes?

Dnes to vidím inak. Dostala som sa do reality a to bol trošku šok. Doba je rýchla, ľudia sa naháňajú... za peniazmi i za slávou, aj na úkor blízkych. To mi je ľúto. Z toho, že môžem nakrúcať aj seriály, sa teším, lebo je to príležitosť vyskúšať si niečo iné. A moja práca ma baví. Nie je stereotypná a môžem pri nej používať svoju fantáziu, pracovať s pocitmi a cez iné postavy, ktoré hrám, hľadať samu seba.

Viaceré slávne herečky preslávili nielen filmové úlohy, ale aj početné vzťahy. Možno preto, že herec pri svojej práci prechádza mnohými filmovými, divadelnými alebo seriálovými vzťahmi. Ako to vidíš a cítiš ty?

Mne sa to nestalo, ale nevravím, že sa to nedeje. V divadle sa človek naozaj musí vžiť do svojej postavy. A keď sa mám v rámci svojej úlohy s niekým bozkávať, občas tiež pochybujem, či je to v poriadku. Je fakt, že to robím v rámci práce, ospravedlnenie? To by mohli povedať aj iní ľudia. Závisí to od jednotlivých ľudí, akí sú. Keď má raz človek tendenciu ľahko vzplanúť, tak tam to riziko je. Ja si neviem predstaviť, že by sa mi to stalo, keď som šťastná v inom vzťahu. A momentálne naozaj veľmi šťastná som. (úsmev)

Mimo kamier či javiska si skôr človek, ktorý sa riadi srdcom, alebo rozumom?

Srdcom. Ale občas by som chcela byť rozumnejšia. A asertívnejšia. Povedať nie, to som sa ešte stále nenaučila. A chcela by som.

Sú herci, ktorí život na výslní milujú, a takí, ktorí ho napriek talentu nezvládajú. Do ktorej skupiny patríš?

Niektorá práca ma napĺňa, iná až tak nie. A keď je toho na mňa veľa, dám to zo seba von. Vytancujem sa alebo vyrehocem s priateľmi. Alebo sa vyplačem. To je istý druh očisty. Všetko okolo mojej práce je jej súčasťou a tak to beriem, i keď nie som typ, ktorý by si pozornosť vyslovene vychutnával. Sláva je rýchlo pominuteľná. Jeden deň vás ľudia zastavujú na ulici a na druhý deň si vás nikto nevšimne. Mňa dnes len mrzí, že už nemôžem nerušene pozorovať iných ľudí, lebo aj oni pozorujú občas mňa.

Osud, náhoda alebo tvrdá práca?

Asi všetko dokopy. Neviem, v čo verím. Som vďačná rodičom za to, že som sa narodila, aj za výchovu, za to, že som taká, aká som.