Zuzana Porubjaková zo seriálu Oteckovia ukázala dcérku: Na koho sa podobá jej zlatíčko? Veď sa pozrite!

Ste v seriáloch, filmoch, dabujete a ste aj mamou. Dá sa všetko toto skĺbiť alebo ste superžena?

– (Smiech.) Superžena nie som. Robím, čo sa dá. Nie som plánovací typ, no je to celé o tom. Už pred Emou som s tým mala problém a teraz to je ešte zložitejšie, ale dá sa. Chodí už do škôlky, tak sa to čoraz lepšie dá všetko stíhať. Keby som ale nemala rodinu a opatrovateľku, asi to nedám.

Ako sa jej páči v škôlke?

– Len nedávno nastúpila a je to zmena pre všetkých. Prvý týždeň som z toho bola psychicky unavená. Je to iné. Mala už dni, že z toho bola melancholická, ale je silná. Má tam ale režim, spí a konečne aj niečo zje. (Smiech.)

Vyberá v jedle?

– Áno. Ale čo je zaujímavé, nemá rada sladké. Nikdy nemala piškótu, či čokoládu. Otvorí kinderko a dá mi čokoládu.

Ako ste vyberali meno, nechceli ste pokračovať v Zuzke?

– Meno mám po babičke Zuzke, maminej mame, ktorú mal tato veľmi rád a rozhodol, že budem Zuzana. Otec mi zomrel, keď som bola tehotná a ešte som sa ho stihla opýtať, či môže byť Ema. Povedal, že áno, tak som nad ďalšími menami už neuvažovala. Zuzana sa mi však páči tiež. Dnes je to dokonca menej používané ako Ema.

Túžite aj po ďalšom dieťatku?

– Áno, veľmi. Ale už Emku vnímam ako dar a nedovolím si nič plánovať. Podľa mňa sú tehotné ženy nádherné. V tých očiach je niečo zázračné. Prijala by som aj dve aj tri deti. Dcérka je veľmi zlatá pri malých deťoch, aj keď si myslím, že by asi trochu žiarlila.

Ste mamička, ktorá má plný mobil záberov dieťaťa?

– Vždy som si hovorila, že nikdy taká nebudem. Keď sa však niekto na ňu opýta, celá natešená vyťahujem telefón. (Smiech.)

Vidíte v Emke aj niečo zo seba? Má herecký talent?

– Presne aj to som si vždy hovorila, že je hrozné, ako tie matky hovoria – bože, ty si taká herečka. Veľa vecí som si hovorila, že ja to tak nikdy nebudem robiť a robím to presne tak. (Smiech.) Ale je úplná herečka. Je veľmi prirodzená a veľa sa od nej učím. Keď ju niekedy nájdem, ako plače pred zrkadlom, je to komické.

Ak by teraz hľadali do seriálu trojročné dievčatko. Dali by ste ju tam?

– Nie, nie. Mne je vždy ľúto tých detí. Je to pre deti psychicky náročné a stresové prostredie. Ak bude staršia a bude sama chcieť, tak áno, ale teraz nie. Ako sa hovorí, že filmári nedajú svoj byt na natáčanie, tak herci nenechajú hrať svoje deti.

Je to z vlastnej skúsenosti? Vy ste ako 8-ročná natočili rozprávku Kamaráti bez slov. Bolo to pre vás stresujúce?

– Mala som z toho stres. Veľa vecí si z toho obdobia nepamätám, ale na ten stres áno. Z divadla som však mala iné zážitky, tam ma to veľmi bavilo.

Neviem, či sa to zdá len mne, no väčšinou vás vidím hrať tínedžerky a pojašené mladé baby. Aj v Dôvernom nepriateľovi je to tak.

– Že? Presne! (smiech) Ja tomu nerozumiem. Mám 33 rokov a aj teraz som dabovala jednu 17-ročnú dievčinu. Neviem, ľudia si myslia, že som stále dievčatko.

Máte pocit, že vás preto aj menej rešpektujú?

– To asi nie. Ale cítim, že dušu mám už staršiu a ťažko sa mi hrajú také pojašené postavy. Ja by som už fakt najradšej hrala nejakú drámu, niečo depresívne. Plač a tak.

Na horor by ste sa dali nahovoriť?

– To asi nie. Horory ma nebavia. To nie je žáner, do ktorého by sa mi chcelo ísť.

Pozerám, že máte jazvičku na obočí. Ako vznikla?

– Mala som tri, opatrovala ma babička a udrela som sa o stôl.

Má aj Emka často úrazy?

– Klopem, ale nie. Dokonca ani nebýva chorá.

S partnerom ste spolu už krásnych 10 rokov. Čomu sa venuje?

– Pracuje v jednej reklamnej agentúre.

Podporuje vás? Chodí na vaše premiéry.

– Je veľká opora. Chodí aj na premiéry a vie mi povedať, čo bolo dobré a čo sa mu páčilo menej. To je skvelé.

Pomáha aj doma a s dcérkou?

– Nie je typ, čo perie a vysáva, ale s malou má úžasný vzťah.

Teraz som si všimla, že máte na prstenníku prsteň. Je to... „ten“?

– Je! (Smiech)

Naozaj? Blahoželám, kedy sa to udialo?

– Je to ešte pomerne čerstvé. Od mája. Požiadal ma o ruku v New Yorku na Washington Square v takom parčíku. Bolo to romantické.

Plánujete už aj svadbu?

– Aj áno. Do mája by sme to azda mohli stihnúť. Veľká svadba to ale asi nebude, skôr taká žúrka pre kamarátov.

✔ Čo musíte mať vždy vo svojej kabelke?

- Nemám kabelku. Mám ruksak a mám v ňom naozaj asi všetko. (Smiech.)

✔ Aký máte štýl obliekania?

- Donedávna som milovala rôzne kikiriki oblečenie a potom ma jedna kamarátka naučila, že aj čierna, biela a sivá sú farby. Som jej za to vďačná. (Smiech.)

✔ Venujete sa nejakému športu?

- Tancujem spoločenské tance a dokonca sa mi vďaka tomu podarilo po dcérke aj pekne schudnúť.