Zuzana Vačková v šoku, jediná veta neznámej ženy ju celkom odrovnala: TOTO si bude dlho pamätať

Kedy ste sa naposledy schuti zasmiali?

– Pred časom som moderovala ples v Lučenci a na druhý deň mi pri odchode z hotela pani recepčná povedala, že ma tam radi uvidia aj nabudúce. Na to som odvetila, že je to dosť možné, lebo Lučenec mi je teraz dosť blízky, keďže mám odtiaľ svojho kocúra. Ona zbledla a povedala: „Dúfam, že nie toho môjho. Kocúrová, teší ma.“ Nasledoval nekontrolovateľný výbuch smiechu, ktorý bolo v  to rozospaté ráno počuť v celom hoteli.

Aj Alica je veselá kopa. Tešíte sa, že si ju opäť zahráte?

– Túto postavu zbožňujem, pretože mám veľmi rada spontánnych ľudí. Alica svoju spontánnosť trošičku nevie ukočírovať, ale napriek tomu je mi sympatická. Aj v živote mám rada ľudí, ktorí vedia byť otvorení, a keď ich niečo štve, tak to povedia, a keď sú šťastní, tak sú šťastní. Aj moje priateľky sú také.

Ste pri stretnutiach s nimi typická zabávačka?

– Medzi svojimi som väčšinou uvoľnená. Keď preberáme vážne témy, baví ma ísť v nich úprimne do hĺbky a keď veselé, tak sa veľmi rada smejem a aj som zdrojom smiechu ostatných. Ale viem už aj spojiť tieto dve témy, lebo milujem nadhľad, ktorý mi priniesol môj vek. Aj z vážnych udalostí, nad ktorými som pred niekoľkými rokmi plakala, sú dnes veľmi vtipné historky, pri ktorých sa všetky zúčastnené váľame od smiechu.

Nelezie vám občas na nervy, keď si vás ľudia stotožňujú s Alicou a čakajú, že rozprúdite zábavu?

– Áno, to sa mi stáva. Muži sú často tí, ktorí očakávajú, že keď hrám Alicu, ktorá veľmi rada rozpráva historky, kde si to s kým ako rozdala, tak budem rovnako zdielna. A niekedy sú zaskočení, keď zrazu zistia, že, ups, ona nie je nadšená, keď jej dávame dvojzmyselné narážky.

Viete byť aj hanblivá?

– Tak úplne by som to nepovedala, lebo toľko rokov na scéne človeka trošku obrúsi. Kedysi som si o sebe myslela, že som introvert, ale to už som prehodnotila. (smiech) Niekedy nemám náladu byť za vtipnú a fotiť sa s každým v smiešnych pózach, ale inokedy ma to pobaví, závisí od toho, v akej som nálade. Lebo, čuduj sa svete, aj ja mám svoje starosti.

Mávate aj ženské melanchólie?

– Jasné. Milujem, keď ma to prepadne, úplne si to užijem. To je, ako keď mi niekto prinesie dobrú tortu a ja ju schuti zjem, a keď ma prepadne melanchólia, tak si zas schuti poplačem. Ale že schuti! Keď na mňa ide smútok, vyhradím si na to čas, pekne si pustím smutnú muzičku, dám si pohár dobrého vínka, zapálim si sviečku, aby som mala peknú atmosféru k tomu môjmu smútku. Prejde pár minút, skončím, utriem si slzy, sfúknem sviečku, vypnem hudbu a idem ďalej.

Kto vám robí v živote radosť?

– Radosť mi robia moje deti, rodina a priatelia. Aj sama si rada robím radosť, lebo sa mám celkom rada. Dnes som si kúpila tri kytice kvetov a zase si urobím radosť, keď pôjdem so svojou kamoškou Andrejkou Karnasovou na obed. Už sme sa nevideli tri týždne, čo nebýva zvykom, lebo naše babince bývajú často, potrebujeme sa často radiť.