Zuzana Vačková prezradila: Dávam nevyžiadané rady a... Koľko PREHRALA vo Vegas?!

Nedávno ste sa vrátili z Bali. Ako bolo?

– Božsky. Zamilovala som sa do krajiny aj do ľudí. Nech to znie akokoľvek klišéovite, pre mňa je tam úplne iná energia, čo sa týka komunikácie s ľuďmi. Cítim sa tam ako doma. Ľudia sú usmiati, nič ich nenahnevá. Za celých 12 dní, čo sme tam boli, som ani raz nevidela nahnevaného Balijčana.

Prečo ste sa tento rok rozhodli pre túto destináciu?

– Mnoho ľudí o nej rozprávalo tak nádherne, že som ju chcela spoznať. Som typ cestovateľa, ktorý si nečíta vopred veci, čo všetko treba vidieť. Neplánujem, v tomto som spontánna, a keď dostanem impulz, tak idem a uvidím. A Bali bolo azda najpríjemnejšie prekvapenie, aké som vo svojich cestovateľských zážitkoch mala. (Úsmev.) Nedá sa povedať, že by tam všade bolo čisto a poriadok, ale dávalo mi to slobodu. Nebolo to niečo negatívne. Skôr som mala pocit, že ľudia nemusia žiť podľa nejakých predpisov. My na Slovensku a v Únii sme takí oklieštení rôznymi predpismi, príkazmi, koľko gramov má ísť do čoho, koľko centimetrov od cesty treba ísť, a tam sa ľudia skrátka rešpektujú a žijú tak, ako im to v tej chvíli vychádza. A to sa mi na tom veľmi páčilo.

Navštívili ste aj Las Vegas. Prezraďte, zahrali ste si v kasíne?

– Áno! (Smiech.) To bolo smiešne, lebo sme tam primárne nešli na to, ale nikdy som tam nebola a chcela som to zažiť. Mám v sebe dušu hazardéra, rada hrám o peniaze, trošku riskujem. Keď som bola malá, s rodičmi sme celé dni hrali karty, tak­že v tomto som presne klient, ktorý sa tam má vybrať. Ale povedala som si, že nebudem riskovať veľa peňazí. Prišla som k ruletovému stolu, v ruke som stískala 50 dolárov, zamenila som ich za žetóny. Mala som na jednu hru. A smiešne bolo, že pri tom istom stole sedeli takí páni vo vyťahaných tričkách. Vyzerali tak, že keby som ich stretla na ulici, možno by som sa ich spýtala, či im netreba kúpiť polievku. A oni vybrali 10 000 dolárov, zmenili to tam a pýtali sa mojej kamošky: „Povedz číslo, na ktoré to mám dať!“ (Smiech.) A ja so svojimi päťdesiatimi dolármi... Raz padlo iné číslo, ako som stavila, zbalila som si svoje „caky-paky“ a šla som domov. (Smiech.)

Na Bali ste boli s dcérou, ktorá tento rok oslávi dospelosť. Ešte sa jej chcelo ísť s mamou?

– Áno. (Smiech.) Toto je skôr otázka pre ňu, ale nám sa chce spolu tráviť čas. Máme pekný vzťah a ešte stále sme v štádiu, že nás to spolu baví. Možno preto, že sa snažím rešpektovať ju a akceptovať so všetkými jej plusmi a mínusmi, požiadavkami, prosbami. Slová typu „kým si pod mojou strechou, budeš robiť to, čo poviem ja“ u nás nikdy nebudete počuť.

Okrem nej máte syna Jakuba, ktorý je už otcom. Pýta si od vás rodičovské rady?

– (Smiech.) Nemusí si pýtať, veľmi rada radím. Dávam aj nevyžiadané rady, veľmi rada po­učujem a mudrujem. (Smiech.) Už keď som vychovávala svoje deti, mala som kopu knižiek, ktoré sa venujú výchove. Tie, ktoré ma inšpirovali, som poposúvala, ale, samozrejme, tá psychológia ide ďaleko dopredu. Keďže sa tomu venujem, mám aj kopu aktuálnych knižiek, ktoré čítam a posúvam ďalej.

Dva roky ste tajili, že je z vás babička...

– Niežeby som to tajila, len v dnešnej dobe internetových zdieľaní majú ľudia pocit, že keď niečo dám na sociálne siete, tak o mne vedia všetko. Zďaleka nie. (Smiech.) Mám veľa svojich ani nie tajomstiev, sú to skrátka komnaty, kam nepúšťam všetkých. A to, že sa mi narodil vnuk, bolo niečo fantastické, úžasné. Napriek tomu, že som bola z toho taká šťastná, necítila som potrebu vykrikovať to do sveta. Keď bude mať desať rokov a bude rozumieť, čo je to internet, a povie mi, že je s tým okej, tak potom sa ním môžem chváliť.

Ako si užívate túto rolu babičky?

– Je to tak, ako keď vám kamaráti povedia: „Počkaj, keď budeš mať svoje deti, a uvidíš, aký je to pocit.“ Môžem povedať, že počkajte, keď budete mať vlastné vnúčatá. Je to ďalší životný rozmer. Neviem to úplne opísať. Tá láska je bezpodmienečná, zodpovednosť výchovy je na rodičoch. Je to také slobodnejšie, hravejšie. A viem, aké je vzácne, že taký človek prišiel do môjho života. Keď boli deti malé, veľa som pracovala a mala pocit, že je samozrejmé, že deti sú doma, keď tam prídem. Veď kde inde by boli? Nevidela som tú vzácnosť, čo mi je dnes ľúto.Pri vnukovi si to uvedomujem, a tak sa snažím byť prítomná a pozorná. Keď som s ním, nečítam knihu, čo som pri svojich deťoch robila, že som ich dávala na tú druhú koľaj. Nie som na to pyšná, ale bolo to tak a snažím sa tieto chyby pri vnukovi nerobiť.

Minulý rok ste začali s vlogom Zvedavá Zuza. Čo vás k tomu viedlo?

– Css, babka youtuberka. (Smiech.) Korona ma naučila samostatnej práci na TikToku, Instagrame aj YouTube, lebo tam som začala dávať rôzne recepty. Odjakživa som moderovala, robila rozhovory, zaujímajú ma ľudia. A Zvedavú Zuzu som si vymyslela, lebo ma zaujíma, ako ľudia žijú, premýšľajú, trávia chvíle, ktoré majú len pre seba, čoho sa boja, z čoho majú radosť, aké majú rituály. Aj keď toho človeka poznám a viem čo-to o ňom, tak sa pýtam na veci, ktoré neviem. To je práve ten dôvod, prečo to robím. (Úsmev.)

Čo vás na herectve baví najviac?

– Rozmanitosť. Možnosť prežiť niečo, čo by som inak neprežila. Vyskúšať si, ako by som sa asi cítila, keby... Je to veľmi príjemné spoznávanie seba a ľudí, lebo v tých rolách sa všetci vidíme, zrkadlíme. A ukazovať aj chyby a túžby s láskavosťou a humorom a ponúkať sebe aj divákom pocit katarzie, keď si to prežijem, je niečo úžasné. Na druhej strane, je to krásny pocit, keď dostávam pozitívnu spätnú väzbu. Je to benefit, o ktorom som nevedela, keď som išla študovať herectvo. (Úsmev.)

– Myslím si, že najdôležitejším prvkom v staraní sa o zdravie je psychika. Všetky športy, zdravá strava, otužovanie sú síce super, ale pre zdravie človeka je najdôležitejšie, aby mal vyriešené psychické zdravie, hlavu, srdce. Aby sa netrápil tam, kde sa trápiť netreba, vedel otvorene komunikovať. Nenosil v sebe hnev, aby si doprial slobodu a nežil v starých krivdách, v strachu o budúcnosť. Myslím si, že človek, ktorý má hlavu v poriadku, nehumpľuje si ani telo. Čiže si dávam veľmi záležať na tom, aby som mala čisté vzťahy, neniesla v sebe krivdy, necítila v sebe napätie. Či už pri ľuďoch v práci, alebo v rodine. Aby to bolo čisté. A potom to samo ide tak nejako pekne. (Úsmev.)

Viete si predstaviť, že by ste neboli herečka, ale robili niečo iné?

– Jasné. Milujem deti, určite by som bola učiteľka. Veď som koniec koncov učila na konzervatóriu takmer 10 rokov a bolo to nádherné.

Ešte ma zaujíma, okrem toho, že sa otužujete, ako sa staráte o zdravie?

Prezradila o sebe
✔ Vaša najhoršia vlastnosť?
Premýšľam, ktorú vybrať. (Smiech.) Povedala by som, že nemám vo veciach systém. Priam by som povedala, že neporiadok. Aj v životnom časovom harmonograme... No celkovo. (Smiech.)
✔ Najväčší vzor?
Môj otec.
✔ Najobľúbenejšie jedlo?
Milujem akékoľvek šaláty. Ale hovorím o šalátoch, nie o nasekanej zelenine hodenej na tanier.