Rednutie kostí - osteoporóza

Čo vlastne spôsobuje rednutie kostí?

Osteoporóza je síce postrachom žien v klimaktériu, ale ani oveľa mladšie ženy by sa nemali utešovať, že ich sa tento problém netýka. Môžu ju spôsobiť rôzne ochorenia, napríklad nadobličiek, poruchy štítnej žľazy a vstrebávania vápnika, anorexia, bulímia, astma, dlhodobé užívanie niektorých liekov. Aj predčasný prechod, odstránenie vaječníkov a maternice zvyšujú riziko rednutia kostí. Ak sa málo pohybujete, jete príliš veľa živočíšnych bielkovín a málo potravín bohatých na vápnik, takisto riskujete.

Ako sa osteoporóza prejavuje?

Osteoporóza nemá špecifické prejavy, preto ju volajú tichý zabijak alebo vykrádač kostí. Prejavuje sa často len bolesťami chrbta, s ktorými za lekárom ani nezájdeme. Ženy často vôbec netušia, že už majú čosi zlomené. Až pri náhodnom vyšetrení lekári zistia staré, zle zrastené zlomeniny. Prečo je to najmä problém žien? Ženy sú na tom omnoho horšie muži, príroda im dala do vienka menej kostnej hmoty. Po menopauze vaječníky prestanú produkovať hormón estrogén, ktorý je zodpovedný za tvorbu kostnej hmoty. V prvých piatich rokoch po menopauze môžu niektoré ženy stratiť 15 až 25 percent kostnej hmoty chrbtice.

Aké sú najväčšie zákernosti osteoporózy?

Riziko zlomeniny stehenného kĺbu je u žien v priemere dokonca vyššie než riziko rakoviny prsníka. Ak má žena riedke kosti, stačí veľmi málo a krehučká kosť sa môže zlomiť aj pri celkom jemnom náraze. Zlomeniny stavcov môže spôsobiť už relatívne malý tlak, dokonca zakašľanie, ťažký nákup alebo ak žena neprimerane priberie. Predlaktie si môžeme zlomiť aj obyčajným úderom do stola. Zo všetkého najhoršia je však zlomenina krčka stehennej kosti. Nemusí pritom ísť ani o krkolomný pád, stačí nevinné zakopnutie o koberec alebo prah.

Ako sa lieči?

V prvom rade je to úprava životosprávy so zameraním na zvýšený príjem vápnika a pravidelné cvičenie. Lekár môže postupovať pri výbere liekov podľa závažnosti stavu hormonálnou alebo nehormonálnou cestou. Vždy však ide o dlhodobú liečbu. Liečba osteoporózy je dnes pre pacientky veľmi pohodlná, keďže existuje aj taká, pri ktorej sa liek užíva jedenkrát týždenne alebo mesačne. Tabletky na liečbu nepostačia. Dôležitý je najmä pohyb.

Ako zistíme, že už máme osteoporózu?

Podľa určitých príznakov: bolesti chrbta, úbytok telesnej výšky, hrudná kyfóza („guľatý“ chrbát). Osteoporózu môžu diagnostikovať aj pri bežnom röntgenovom vyšetrení. Najpresnejšie je vyšetrenie množstva minerálov v kostiach (tzv. kostná denzita) pomocou osteodenzitometrie. Existuje mnoho rôznych typov denzitometrického vyšetrenia, ktoré merajú kostnú denzitu na rôznych miestach tela (predlaktie, chrbtica, stehenná kosť, päta). Všetky tieto merania sú rýchle, bezpečné a nebolestivé, väčšina trvá len pár minút. Do piatich rokov po začiatku menopauzy by takéto vyšetrenie mala absolvovať každá žena.

Osteoporózu možno spomaliť, ale nie zastaviť

■ Príjem vápnika v potrave má dôležitú úlohu pri vytvorení a udržaní zdravých kostí. Kľúčovú úlohu hrá najmä pri vytváraní kostnej hmoty, teda do 30. roku života. Počas ďalšieho života je príjem vápnika dôležitý pre udržanie kostnej hmoty. Najnižšia odporúčaná denná dávka vápnika je 1 000 mg.

■ Denná potreba vápnika sa odhaduje okolo 800 mg pre dospievajúce dievčatá, tehotné, dojčiace ženy a ženy v prechode by mali dávku zvýšiť asi na 1 000 mg. A tí, ktorým už osteoporózu diagnostikovali, by si mali dopriať až 1 400 mg vápnika denne. Túto potrebu zabezpečia rôzne potraviny, nemusí to byť len mlieko alebo mliečne výrobky. Aj tu si treba dávať pozor, lebo o vápnik oberajú kosti aj mäkké topené syry na rozdiel od ich tvrdých kolegov, ako je ementál, eidam či parmezán.

■ Denne stačí zjesť 100 g tvrdého syra, bryndze, dva jogurty či vypiť pol litra mlieka. Odporcovia mlieka môžu nahradiť dennú potrebu vápnika napríklad makom, porciou karfiolu či brokolice, pohárom mrkvovej alebo zelerovej šťavy či sezamovými semienkami, ktoré sú jedným z najbohatších zdrojov kalcia.

Naša strava by mala obsahovať:

vitamín D: Je potrebný na dobré vstrebávanie vápnika. Jedzte obohatené margaríny, cereálie a mliečne výrobky, vaječný žĺtok (maximálne 1 až 3 týždenne).

vápnik, fosfor, magnézium: Ich kombinácia je potrebná na optimálne vstrebávanie vápnika. Nachádza sa v póre, sezame, kapuste, slnečnicových semenách, žeruche, v tofu, mandliach, obsahuje ho aj čínska kapusta, ružičkový kel, brokolica, pažítka a petržlenová vňať, nízkotučné mliečne výrobky, mak a sezam, strukoviny – cícer a biela fazuľa.

fosfor a horčík: Nájdete ich v pšeničných a obilných klíčkoch, orechoch, semenách a strukovinách, sóji a sušených marhuliach.

bróm: Nachádza sa v brokolici, jablkách, hruškách, hrozne, orechoch a strukovinách.

fluór: Je potrebný na pevnosť kostí a podporuje vstrebávanie vápnika. Je v morskej soli, čiernom čaji, vlašských orechoch a zubných pastách.

mangán: Nájdete ho v otrubách, strukovinách, orechoch a celozrnných výrobkoch, obsahujú ho aj divé byliny – praslička, podbeľ a žihľava. kyselina listová a pyridoxín: Obsahujú ich pšeničné klíčky, kvasnice, sója, tmavolistová zelenina.

Čo nás najviac oberá o vápnik?

Nadbytočné solenie: Soľ zvyšuje vylučovanie vápnika močom.
Alkohol: Jeho pitie znižuje schopnosť organizmu nahrádzať kostné straty.
Fajčenie: Znižuje vstrebávanie vápnika.
Kofeín: Zhoršuje vstrebávanie a využitie vápnika. Týka sa to najmä konzumentov dvoch a viacerých šálok kávy denne a notorických konzumentov kolových nápojov.
Nadbytok živočíšnych bielkovín: Zistilo sa, že odstránením masti, masla, tučného mäsa a jedla zo stravy sa straty vápnika znížili na polovicu.