Vaše príbehy: Neverníka som odohnala
18. 9. 2008, 11:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:56)
Zdroj: Archív
Prvý chalan, s ktorým som chodila, bol veľmi milý a vo vzťahu nám to naozaj klapalo, až kým neprišiel jeho kamarát a nezačal ho nahovárať na „iný“ spôsob života.
V tomčase sme boliobidvaja veľmipracovne zaneprázdnení.Chodilasom do prácena dve zmeny, tak sme sa domastretávali pomerne málo. Určite menej,akoby som si priala. Peniazesme však potrebovali, tak sme boliradi, že máme zamestnanie a priateľdobre zarába. Hovorili sme si, že totreba vydržať a zabezpečiť sa. Ale tobolo na začiatku...
Jeho neskoré príchody z prácesa začali stále viac predlžovať.Často sa stávalo, že prišiel domovaž o jedenástej.Vtedy somzačala tušiť, ženiečo nie jev poriadku.
Raz sme išlispolu na diskotéku. Chcela somprežiť pekný večer a na chvíľuzabudnúť na svoje obavy, ktorésa mi preháňali hlavou ako besnépsy. Ale to, čo ma čakalo, bysom nepriala žiadnej žene. Asiv polovici večera prišiel manželskýpár. Neverila som vlastnýmočiam, keď som po chvíli uvidela,ako priateľ pred mojimi očamiverejne koketuje s neznámou ženou,o ktorej som sa neskôr dozvedela,že má dve deti. Netrvalodlho a vysvitlo, že jej nič netušiacimanžel je paroháč, a to vďakamôjmu priateľovi. Moje podozrenienaplno potvrdil nález v našejposteli. Nečakane som v nej totižnašla náušnice, ktoré rozhodneneboli moje. „Komu patria?“ spýtalasom sa prekvapene priateľa.„Čo ja viem? Ty musíš vedieť,“odbil ma. „To nemyslíš vážne,hádam viem, či sú moje, alebonie?!“ Takto sme sa prekrikovali,až sa napokon priznal.
Okamžite som si pobalila veci.Zavolala som spoločnému známemu,aby ma odviezol k mame. Tennelenil a začal ma v aute prehovárať,aby som priateľovi odpustila,že takéto veci sa stávajú a nech sak nemu vrátim naspäť. Nechala somsa v slepej nádeji na jeho polepšenieprehovoriť a vrátila som sa. Dotýždňa sme boli tam, kde predtým.Opäť prichádzaldomovneskoro.Vďakabohusme sarozišli. Boloto pre mňa ťažké obdobie, ktorésom stále častejšie trávila s jednýmkamarátom. Vyplakávala som samu dlhé dni na pleci, zúfala si zostraty svojej lásky a on ma počúvala utešoval. Bol tu, keď mi bolo najhoršie.A tak prišlo, celkom nečakane,nové vzplanutie. Začali sme sazbližovať a postupne aj spolu chodiť.Náklonnosť a porozumenieboli také veľké, že som sa bez obávk nemu už po dvoch mesiacoch nasťahovala.Vyšlo to. Nesklamal ma.Tibor ma obdaril krásnou dcérkou,ktorá má teraz tri mesiace. Nikdysom nebola šťastnejšia.
ČITATEĽKA ERIKA BOKOROVÁ Z KOMÁRNA
Milé čitateľky,
ak sa chcete s ostatnými podeliť o svoje životné príbehy – veselé, smutné, plné lásky či túžby a očakávania – neváhajte a napíšte nám. Za každý príbeh, ktorý uverejníme vám pošleme teraz až 1 000 SK/33,19 € a za priloženú fotografiu, ktorú uverejníme, ďalších 500 Sk/16,60 €!
Nový Čas pre ženy
P. O. BOX 41
820 04 Bratislava 24
heslo Skutočné príbehy
alebo na e-mail:
novycasprezeny@ringier.sk
