Zuzana Labašová: Som za výchovu detí v súlade s prírodou

Viete, že dieťa odchované na jednorazových plienkach ich za svoje plienkové obdobie, ktoré trvá do cca 2,5 roka, spotrebuje neuveriteľných 4 500 kusov, a tým vyprodukuje asi jednu tonu nerecyklovateľného odpadu? „Chcem dokázať, že pohodlie a hygiena dieťatka nemusia byť na úkor prírody. Nie je potrebné, aby sa kvôli používaniu plienok muselo zničiť 4 až 5 stromov na výrobu 500 – 1 000 kíl buničiny. Načo sa majú pre 2 - 3 hodiny môjho pohodlia vyprodukovať tony odpadu?“ hovorí Zuzana Labašová (28).

Prečo to vôbec skúša?

Zuzana prežila detstvo na malom ostrove Gozo v Stredozemnom mori. „Žila som v cudzine od štyroch rokov, pretože moji rodičia tu pôsobili ako lekári. A možno práve odvtedy ma zaujímajú iné zvyky a kultúry, ktoré vychovávajú svoje deti v spätosti s prírodou. Keď sa mi narodila dcéra, akosi automaticky či podvedome som siahla po prirodzených metódach výchovy.“ Všetko, čo Zuzana robí, vie aj z teórie. Vyštudovala psychológiu a umenie v Bratislave, v New Yorku ju zaujala psychológia v duchu indickej a čínskej filozofie, v San Franciscu si urobila výcvik arteterapie. V súčasnosti spolupracuje s Centrom environmentálnej a etickej výchovy Živica, poskytuje poradenstvo a prednášky v oblasti prirodzeného rodičovstva a starostlivosti o deti v iných kultúrach. Bola spoluorganizátorkou nedávnej konferencie Prirodzená starostlivosť o dieťa. Mnohé mamičky zaujala práve bezplienková metóda, ktorú propaguje. Veď ktorá by nechcela mať dieťatko, čo už odmalička plienky vôbec nepotrebuje?

Dcérka Iniya: ekodieťa?

Samozrejme, jedno je teória a iné prax. Tá je ešte zaujímavejšia, a najmä inšpiratívna. Jej dcéra Iniya je živým príkladom, že sa to dá. Čiernooká exotická malá kráska má dnes 4 roky a Zuzana si na nej „vyskúšala“, aká je výchova v súlade s prírodou. „Keď som ju čakala, mala som, asi ako každý ekologicky zmýšľajúci človek, dilemu, aké plienky si vybrať, jednorazové či látkové. Ani vo sne mi nenapadlo, že existuje ešte iná alternatíva - nepoužívať plienky vôbec. Pod tlakom situácie, mala som práve pred štátnicami, som pri prebaľovaní najprv zvolila pohodlnejšiu cestu - jednorazové plienky. Po troch týždňoch každodenného vyhadzovania veľkého množstva odpadu som to už však nevydržala a dala dcérke látkovú plienku. Keďže som však nechcela, aby sedela dlho v mokrom, prebaľovala som ju aj 10 až 12-krát denne a prala som každý tretí deň. Potom som prešla na bezplienkovú metódu,“ hovorí Zuzana.

Skúsila som to: funguje to

Po naštudovaní mnohých materiálov si povedala, že to skúsi. Veď v dcérke koluje indická krv, tak nech si zachová tradície svojej domoviny. „Začala som s Iniyou, keď mala tri týždne. Všimla som si, že často sa vycikala vtedy, keď som jej vyzliekla plienku, prípadne, keď som jej dávala čistú. A tak som jedného dňa zobrala plastikovú nádobu, takú, v ktorej predávajú v hypermarketoch mäso a po vybalení som ju v náručí podržala nad týmto provizórnym nočníkom. Na moje prekvapenie sa do minúty vycikala. Druhýkrát sme to skúsili pri kŕmení a tiež to fungovalo. Toto a mnoho ďalších podobných situácií ma presvedčilo, a tak som začala skúmať, spoznávať a odhaľovať reč, ktorú moja dcérka používala. Vtedy bolo leto, takže som ju mala jednoducho holú položenú na nepremokavej podložke a sledovala som ju. Keď sa mi zdalo, že by mohla niečo naznačovať, tak som ju podržala nad nádobkou. Samozrejme, mali sme mnoho omylov a nedorozumení, ale aj úspechov, ktoré boli veľmi povzbudzujúce a motivovali nás pokračovať.“

Úspech sa dostavil!

Za jeden mesiac sa Zuzane podarilo zredukovať plátenné plienky na 3 denne. Inka buď signalizovala potrebu nepokojom, alebo som ju proste intuitívne zobrala vycikať sa. „V noci som ju dávala nad nádobku, keď sa zobudila na kŕmenie, takže to celé prebiehalo v polospánku. Musím sa priznať, že niekedy dalo riadne zabrať v polospánku vybalansovať nočníček bez toho, aby sa prevrhol. Niekedy ostala suchá celú noc. Nebolo to však vždy takéto idylické. Keď jej išli zúbky, keď objavila plazenie a sedenie, to boli obdobia, keď mala toľko iných záujmov, že ju signalizovanie vôbec nezaujímalo a veselo cikala do plienok. Vždy sa nám však podarilo vrátiť naspäť k nočníčku. Keď sa naučila sedieť, vymenili sme plastikové nádobky za klasický nočník. Keď bolo chladno, bolo to trochu náročnejšie, ale denný priemer bol 1 až 4 plienky. Pocikané plienky som prala pomocou mydlových orechov a pokakaných bolo tak málo, že ich stačilo preprané a vysušené vyvárať raz za 2 až 3 týždne. Výsledok: Iniya bola úplne bez plienok v noci od 1 roku, zatiaľ čo niektorí jej rovesníci sa stále pasujú s plienkami.“

Nechcem produkovať tony odpadu

Veľa ľudí sa Zuzany pýtalo, či jej to stojí za tú námahu, čo tým chce dosiahnuť a komu čo dokázať... „Odpoveď všetkým, ktorí mi v duchu kladú tieto otázky, je, že vedomie, že komunikujem a rozumiem svojej dcére, že je v pohodlí, že nemá zaparený zadoček, že si buduje uvedomenie a kontrolu svojho tela, mi naozaj stojí za tú námahu. A chcem tým dokázať jedine to, že pohodlie a hygiena môjho dieťatka nemusia byť na úkor prírody,“ hovorí mamička krásnej dcérky. Aj keď si občas ľudia klopkajú na čelo, stojí to za to. Mnohé mamičky túto metódu už úspešne testujú.

Čo je bezplienková metóda

NIE JE TO TRÉNING, ALE DIALÓG
Bezplienková metóda (Natural Infant Hygiene, Elimination Communication) nie je žiadna novinka, ale bežná starostlivosť o hygienu dieťatka v mnohých častiach sveta, ako sú India, Afrika, Južná Amerika. V posledných rokoch je moderná aj na západe. Je najmä o vzájomnej komunikácii medzi mamou a dieťatkom. Ľudia používajúci tento typ starostlivosti o bábätko veria, že dieťa od narodenia vysiela signály o svojich potrebách, lebo inštinktívne nechce ležať vo svojich výlučkoch. Úlohou matky je tieto signály zachytiť a poskytnúť dieťatku príležitosť vyprázdniť sa. Medzi signály patria plač, nepokoj, hmýrenie, zastavenie vykonávanej činnosti, špecifická mimika. Matka pozoruje aj návyky dieťaťa spojené s vylučovaním, bábätká obyčajne cikajú hneď po prebudení, po výraznej zmene polohy a prostredia, pri jedení a v správnom čase mu poskytne veku primerané možnosti. Dieťatko si navykne na to, že keď je v určitej polohe, má zmobilizovať svalstvo a vypustiť obsah mechúra, čriev. „Západní pediatri síce v zhode s mnohými psychológmi tvrdia, že tréning na nočník sa má začať až okolo 18. až 24. mesiaca života, lebo dovtedy nevie dieťa zadržať nahromadený moč. Tu je však rozdiel, lebo bezplienková metóda nie je tréning, ale dialóg. Nežiadame dieťa, aby čokoľvek zadržiavalo, ale počúvame dieťa a jeho potreby. Začať by sa malo čo najskôr po narodení, lebo ak rodič nereaguje na signály, dieťa to po určitom čase asi po 6 mesiacoch vzdá a vzájomné učenie je o to ťažšie,“ vysvetľuje Zuzana.