Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Máme doma dvoch jedináčikov

Profimedia

Zdroj: Profimedia

Reklama

Chceli by ste sa narodiť do rodiny s troma mamami či otcami? Asi tak sa cítia deti, ktoré prišli na svet, keď ich súrodenci už mali sladkých násť. „Mám si umývať zuby a neodvrávať staršiemu bratovi!“ Na túto vetu Zora (38) nikdy nezabudne. Práve tú jej o 16 rokov starší brat kázal napísať stokrát.

Kto to má pri veľkom vekovom rozdiele ťažšie – mladší alebo starší súrodenec? Z jedného sa totiž chtiac či nechtiac stáva vychovávateľ a druhý je možno o niečo viac rozmaznávaný, ale zároveň viac „cepovaný“. Veď zo staršieho brata či sestry sa stáva tretí rodič. Najmladší člen rodiny teda býva zahŕňaný úlohami najmenej z troch strán. Staršie z detí však dostáva tiež zabrať. Možno by stálo za pokus robiť si týždeň čiarky, koľkokrát ho rodičia upozornili, že ako starší musí povysávať, vyniesť kôš, nakúpiť, lebo „malý“ je na to ešte malý. Takmer každý rodič sa uchýli k pravidlu, že za všetko môže starší potomok, pretože má mať rozum. Keď však má starší strážiť mladšieho súrodenca, stojí často pred nesplniteľnou úlohou: Ako ho donútiť sekať dobrotu, keď si krpec robí, čo chce, a zmlátiť ho nesmie?

Rodičia na koni

Pri zvade dvoch by vždy mal víťaziť tretí. V tomto prípade rodičia. Ale je to naozaj tak? Sú rodičia, ktorí si najskôr vychovali vlastnú aupairku a potom si dopriali bábätko, na koni? Podľa psychologičky Mgr. Olgy Odzganovej pri šesťročnom a vyššom vekovom rozdiele medzi dvoma súrodencami môžeme hovoriť o rodine s dvoma jedináčikmi, a tak k nim treba aj pristupovať. „V prvom rade by sa staršie dieťa malo čo najskôr dozvedieť o plánovanom tehotenstve matky. Bude tak mať dosť času vyrovnať sa s príchodom súrodenca a je menšie riziko, že sa bude cítiť vylúčené z rodiny. Rodičia by sa k staršiemu dieťaťu mali správať v súlade s jeho potrebami súvisiacimi s obdobím dospievania. Pozornosť, ktorú rodičia venujú obom deťom, by mala byť kvalitatívne iná. Teda nejde o rovnaký počet minút, ktorý rodičia s deťmi strávia, ale o kvalitu venovaného času,“ vysvetľuje psychologička.

K pätnástke bračeka?

Keď majú deti štyri či päť rokov, často doslova žobronia o bračeka či sestričku. O desať rokov neskôr už o splnenie tohto želania zvyčajne nestoja. U rodičov orodujú za povolenie stráviť piatkový večer na kamarátkiných narodeninách a nie pri postieľke nového súrodenca v role neplatenej pestúnky. „U detí v pubertálnom veku zvyčajne názory silne ovplyvňuje vrstovnícka skupina, teda je pravdepodobné, že názory na mladšieho súrodenca budú určovať reakcie kamarátov. Ak však majú staršie deti, najmä dievčatá, k malým deťom pozitívny vzťah, dá sa predpokladať, že mladší súrodenec bude prijatý s nadšením a ochotou pomáhať,“ tvrdí Mgr. Odzganová. „Obidve staršie deti, 16- a 14-ročné, mali už tendenciu vylietať z hniezda a zdržovať sa doma čo najmenej, ale narodenie najmladšej dcéry nás dalo dokopy,“ pochvaľuje si nie celkom zvyčajný vekový rozdiel medzi deťmi Tamara (40). Teraz sa staršie ratolesti krútia okolo sestričky, a keď nemusia, von ich vytiahne máločo. „Ten náš drobec drží opäť rodinu pohromade.“

Vedeli ste, že:

  • syndróm „zosadenia z trónu“ najťažšie prežívajú prvorodené deti vo veku od 2 do 7 rokov?
  • ako ideálny vekový rozdiel sa napriek hroziacej žiarlivosti uvádza rozpätie 2 až 3 rokov?
  • starší súrodenci patria k prvým učiteľom?

Vyberáme pre vás niečo PLUS