Iva Bittová: S Müllerom chcela deti

Väčšina ľudí ju vníma predovšetkým ako geniálnu huslistku s nezameniteľným a žánrovo nezaraditeľným prejavom. Ako o nej povedal jeden významný hudobný kritik: „Hudba je pre ňu ako krv. Je to totálna muzikantka, porovnateľná len s niekoľkými málo muzikantmi…“ Iva však nie je iba to. Zažiari všade, kde sa zjaví. Či už ide o divadlo, film alebo operu. Dokonca aj jej osobnosť vyžaruje čosi upokojujúco neidentifikovateľné.

Najskôr dala prednosť divadlu

Iva Bittová sa nestala tým, kým je, náhodou. Obaja jej rodičia totiž boli hudobne nadaní. Vďaka hudbe sa vlastne aj zoznámili. Koloman Bitto, všestranne nadaný hudobník, ktorého najmilovanejším nástrojom bol kontrabas, pochádzal z južného Slovenska. Ivina matka Ľudmila zasa hrala na klavíri a celý život spievala v spevokole a v divadle. Tí dvaja sa do seba zahľadeli v cimbalovke vo Vrbne pod Pradedom, ktorej boli obaja členmi. Iva prišla na svet v meste Bruntál 22. júla 1958 ako druhorodená dcéra. V tom čase žila jej rodina v Opave, až neskôr sa usadili v Brne. Rodičia svoje dcéry už odmalička viedli k tomu, čo milovali oni sami, a tak Iva povinne navštevovala hodiny baletu, spevu, hry na husliach a popri tom všetkom ešte aj účinkovala v divadle. Po príchode puberty si však postavila hlavu a napriek želaniu rodičov, ktorí si priali, aby z nej bola huslistka, odmietla ísť na hudobné konzervatórium. Vedela, že ak by súhlasila, čakali by ju hodiny úmorného cvičenia a po tom dospievajúce dievča netúžilo. Miesto toho sa prihlásila v Brne na herecké konzervatórium, kde však na prvýkrát neuspela. Rok preto strávila učením sa za predavačku hračiek a potom to vyskúšala opäť. Na jej šťastie ju prijali. Bittová očividne mala výnimočný cit aj pre herectvo, keďže už v prvom ročníku konzervatória mala angažmán v brnianskom avantgardnom divadle Husa na provázku. Ako 18-ročná získala hlavnú úlohu vo filme Růžové sny, vďaka ktorému sa dostala na filmový festival do Teheránu. „Mala som tesne pred maturitou, musela som ísť za pani profesorkou, aby ma uvoľnila a mohla som odísť. V Iráne som strávila tri týždne, bolo to ešte pred pádom Šáha Rezú Páhlavího. Spomínam si, že tam všade vyhrávala v autách a v taxíkoch tá ich hudba. Tou som bola unesená.“ Zrejme však nie natoľko, aby opustila divadlo a film, kde sa jej nesmierne darilo. V divadle Iva zotrvala desať rokov a na filmovom plátne stvárnila niekoľko zaujímavých postáv.

Rozbroje v rodine

Iva má dve sestry. Mladšiu Reginu, s ktorou má veľmi blízky vzťah, a staršiu Idu (Kelarovú), ktorá je rovnako ako Iva hudobne nadaná a stala sa z nej veľmi slávna speváčka. Ida a Iva si však neboli veľmi blízke. Jeden čas sa dokonca spolu takmer vôbec nerozprávali. Dôvodom bol fakt, že po smrti ich otca začala Ida, ktorá mala slabosť pre rómsku hudbu, pátrať po jeho koreňoch. Vždy bola presvedčená, že jej otec bol Róm. To pobúrilo nielen jej matku, ale aj Ivu, ktorá túto skutočnosť rázne odmietala. V jednom rozhovore na túto tému dala rozhorčené vyjadrenie. „Neviem, či bol Róm. On to nikdy nepovedal. Najlepšie by vám to potvrdil on sám, keby ešte žil. (...) ... do matriky sa vtedy nepísalo, kto je Róm a kto nie. A dobre viem, že u nás sa po rómsky nikdy nehovorilo, jeho materským jazykom bola slovenčina. Žil hudbou, bol tmavý, určite v sebe mal nejaké percento rómskeho temperamentu, tomu sa nebránim.“

Husle jej dali slobodu

„Ja som sa ako herečka nikdy necítila, aj keď to bolo niekoľkým ľuďom ľúto.“ Keď opúšťala divadlo Husa na provázku s odôvodnením, že sa chce venovať naplno hudbe, tak si viacerí ľudia ťukali na čelo a boli presvedčení, že sa zbláznila. Ona však tvrdila, že sa v divadle necítila slobodná. Hudba bola v tom momente omnoho prijateľnejšou alternatívou. Iva totiž na husle nikdy nezanevrela, aj počas divadelnej kariéry chodila na nich hrať svojmu milovanému otcovi. Aby ho potešila a aby unikla do sveta hudby, ktorý ju fascinoval čím ďalej, tým viac. Husle si brala otcove, vlastné totiž nemala. „Tie som mala akože požičané. Ale po prvom roku cvičenia, keď otecko pochopil, že to myslím vážne, tak mi tie husle zabalil a dal pod stromček ako darček. Poctivo, vo veľkom zabalenom papieri aj s mašličkou a puzdrom. Akože si ich môžem nechať. Tie isté husle, ktoré ma v štrnástich tak stresovali.“ V tomto období však už k tomuto nástroju Iva necítila odpor, ale práve naopak. Husle jej otvorili celkom iný pohľad na svet, dávali jej slobodu a možnosť hrať sa s každým tónom podľa vlastnej vôle. Keď mala dvadsaťtri rokov, otehotnela. Manželstvo, v ktorom bola, však nebolo práve najšťastnejšie, a tak sa čoraz častejšie utiekala k hre na husliach. Niekedy cvičila aj deväť hodín denne. „Mňa až fascinovalo, ako mi to šlo, ale ľudia z okolia si o mne mysleli, že som blázon.“ Lenže jej nezáležalo na tom, čo si kto myslí, podstatné bolo, že ona našla v sebe doživotnú lásku. „Husle prebúdzajú city a emócie, esteticky napĺňajú, dokážu mi ukazovať najvyššie hodnoty vo vzťahu k hudbe, tak ako aj k ľuďom a k sebe samej. Preto ich milujem a milovať znamená žiť.“ Nanešťastie, Ivin otec si stihol počúvnuť iba jej dva prvé koncerty. V roku 1984 umrel. Medzitým sa stala z jeho dcéry svetoznáma hudobníčka, ktorú poznajú ľudia na všetkých kontinentoch. Ale aj po rokoch tvrdí, že sa jej o otcovi často sníva a že má pocit, akoby bol stále pri nej.

S Müllerom chcela deti

O mužoch svojho života Iva nehovorí veľmi rada. Čo je však známe, že bola jedenkrát vydatá a z tohto krátkeho vzťahu sa narodil jej syn Matouš. Po rozvode našla lásku v náručí českého hudobníka Pavla Fajta, s ktorým má zasa druhého syna Toníčka. Aj táto láska však nakoniec skončila a Iva nemala chuť hľadať ďalej. Akoby jej nebolo súdené stretnúť muža, s ktorým by jej to fungovalo v dobrom aj v zlom. Niekoľko rokov žila na dedine sama, iba so svojimi deťmi a s hudbou, s ktorou si boli navzájom verné. A potom stretla jeho. Muža, do ktorého sa zamilovala. O vzťahoch známych ľudí sa síce hovorí, že sú povrchné, ale tento bol iný. Iva ho brala tak ako svoju hudbu, celá sa mu odovzdala. Richard Müller bol pre ňu mužom, o ktorom bola presvedčená, že je jej osudový. Keď o ňom rozprávala, tak ľudia vraveli, že celá žiarila. Dokonca uvažovala aj o ďalších deťoch, ak by to bolo možné. „Richard by bol v úlohe otca ako spevák úžasný. To je moje skryté prianie,“ povedala v jednom rozhovore. Richard bol zrejme do o tri roky staršej speváčky tiež zamilovaný. Vyhlasoval, že je to „láska, akú dovtedy nespoznal“, a „žena, o ktorej je presvedčený, že chce byť jej manželom“. V roku 2000 pár dokonca plánoval svadbu v Las Vegas. Musela to byť láska. Po piatich rokoch však nastal nečakaný zvrat. Richard sa s Ivou rozišiel. Vraj cez esemesku... A hoci to bolelo, Iva sa musela vyrovnať s tým, že ju opäť raz nejaký muž sklamal. Po čase síce pár znova videli spolu, dokonca aj na dovolenke, lenže spevák ženu, s ktorou chcel mať monogamný vzťah, opäť opustil. Na jeho adresu sa Iva dnes pre médiá nevyjadruje. Podľa toho, čo hovorí, už na lásku rezignovala. Vždy chcela mať jedného manžela na celý život, udržiavať ten vzťah vo vernosti, rešpektovať tradičné hodnoty, ale dnes konštatuje: „Asi nemôžem mať v živote všetko.“ Jediným plusom je, že keď sa cíti nešťastná, tak skladá jedny z najkrajších motívov...

V Amerike s mužmi jej života

Iva Bittová neznáša hluk mesta, preto sa pred rokmi presťahovala do Lelekovíc, malej dedinky za Brnom. Jediní muži, ktorí ju nikdy neopustili, sú jej synovia Matouš a Toník. Ich narodenie Ivu hlboko ovplyvnilo. Oboch vraj porodila pri speve. To bolo však dávno. Dnes Matouš študuje právo a Toník sa chce venovať hudbe, v čom ho obaja jeho rodičia plne podporujú. Iva si je vedomá toho, že jedného dňa od nej odídu a založia si vlastné rodiny, ale momentálne to nerieši. Začiatkom tohto roku sa totiž všetci spoločne presťahovali do Ameriky, kde Iva okrem koncertov absolvuje aj turné s adaptáciou Mozartovej opery Don Giovanni s názvom Don Juan v Prahe. Jej rodáci sa však nemusia báť, že by tam famózna Iva zostala navždy, pretože ako povedala: „Určite sa chcem vrátiť.“

Vedeli ste, že...