V januári oslávila 55. narodeniny. Bez veľkých pompézností či honosných darov. Humoristka Elena Vacvalová si na ne nepotrpí. „Narodeniny vnímam ako sviatok, že sa po roku opäť stretnem s ľuďmi, ktorých mám rada, navarím dobré jedlo a prerozprávame hoci aj celú noc.“

Očakávajú vaši priatelia, že na oslave u vás doma bude vždy veselo?

Moji priatelia neočakávajú, že sa bude humor zo mňa umelo valiť. Skôr ide o tú energiu, ktorú druhým ľuďom dávate. Možno je so mnou veselo, ale to ešte neznamená, že len čo návšteva príde, už mám pre ňu pripravený monológ, ktorý som si starostlivo nacvičila dva týždne predtým. Ak to vnímate aj v tom zmysle, že je nám príjemne, povieme si, kto má čo nové a nemusí byť vyslovene veselo, tak áno. Za zábavu považujem príjemne strávený večer s ľuďmi, ktorých mám rada, počas ktorého sa nenudím a niečo nové sa dozviem.

Aký darček ste si želali k tomuto sviatku?

Ako človek starne, jeho priania sa zjednodušujú. Kým ako dieťa som túžila po pekných hračkách, v čase dospievania som zas chcela niečo na oblečenie, neskôr šperk. V našej rodine sme prešli od hmotných darčekov k zážitkovým. To však neznamená, že to musí byť dovolenka na Tahiti. Naposledy ma napríklad manžel prekvapil golfovým kurzom.

Bola pre vás prekvapením aj ponuka vrátiť sa na televíznu obrazovku s vaším televíznym partnerom Oliverom Andrásym tentoraz v programe Nikto nie je dokonalý?

Nečakala som to. Bola som v štádiu, že po dvadsiatich siedmich rokoch v slovenskom šoubiznise som si povedala, že už aj hádam stačilo a chcela som sa naplno venovať zvieratkám. Vyzeralo to, že sa v tejto oblasti aj zamestnám a určite by som bola spokojná. Minulé leto mi ale zavolal Oliver, že dostal takú ponuku a čo ja na to. Veľmi som to zvažovala. Nakoniec ma presvedčil argument, že diváci by vraj boli radi, keby sme sa na obrazovku vrátili.

Okrem toho vás budú môcť diváci vidieť aj v ich mestách. Spolu s ďalšími glosátormi a predstavením Sedem bez záruky cestujete po Slovensku.

Áno, je to tak a teším sa na to! Je pravda, že spočiatku som sa bála, či vôbec s mojimi kolegami Olinkou Feldekovou, Mariánom Leškom a Milanom Lasicom naplníme ten čas a priestor tak, ako by sme si predstavovali. Nakoniec som bola veľmi milo prekvapená. Dovolím si tvrdiť, že divadelná verzia je oveľa lepšia, živšia ako tá televízna. Môžeme sa viac odviazať, odpútať od témy a hovoriť veci inak. Pri tomto programe mám pocit, že mi jednoducho sedí.

Je humor pre vás liekom na všetky smútky?

Pomáha mi v každodenných situáciách. Ale keď príde vážny problém, ktorý som napríklad zažila pred troma rokmi, keď mi zomrela mama, humor to pochopí a na chvíľu sa utiahne. Chvalabohu, že sa vráti. Nie je to liek, ale len cesta, ako sa dostať z ťažkej situácie. Na prvý pohľad sa síce zdá, že som sa cez to už preniesla, ale pravda je taká, že ešte som sa cez to úplne nedostala. Stále mi zovrie hrdlo, keď idem okolo miesta, kde sme si s mamou napríklad kúpili zmrzlinu, alebo niečo pekné zažili. Už však o tom nehovorím nahlas, nikoho s tým neotravujem a prežívam to vo svojom vnútri.

Som rada sama. Dokonca mi to občas vyhovuje. Považujem to za dôležité zo psychohygienickej stránky. Určite netelefonujem manželovi, kde je, keď dlho neprichádza domov. Viem si urobiť program. Napríklad aj počas posledných mesiacov, keď už aj moja jediná dcéra si zakladá vlastnú domácnosť a my sme zrazu, čo sa týka dvojnohých bytostí, s manželom ostali v dome sami. Tých štvornohých tam je oveľa viac. (smiech)

Nezdá sa vám zrazu dom akýsi prázdny?

Pán Lasica sa ma prednedávnom pýtal, či mi nie je smutno. Okamžite som povedala, že nie. Keby som videla, že dcéra odchádza niekde, kde bude nešťastná, asi by mi bolo smutno. Ale pokiaľ vidím, že sa usmieva, je zaľúbená a rozhodnutá budovať si vlastnú domácnosť, som šťastná s ňou. Vyzeralo to, že ostatné Vianoce strávime prvýkrát bez nej. Povedala som jej: „Ak máš chuť a pocit, že už chceš variť vlastnú kapustnicu, pripravovať svoje prvé Vianoce s človekom, ktorého miluješ, pokojne to urob a neber žiadne ohľady na to, že my budeme sami. My predsa nikdy nebudeme sami, keď vieme, že si šťastná, hoci nie si práve s nami.“ Nakoniec sme ešte predsa len boli cez tie Vianoce všetci traja spolu.

Schvaľovali ste dcére partnera? Dobre si vybrala?

Nesťažujem si. (smiech) Viete, ku všetkému a ku každému sa dajú nájsť pripomienky. Možno keby som bola mladšia matka, aj ja by som ich mala. Naučila som sa však, že jej nemám do toho čo zasahovať. Ja sama som v druhom manželstve. Prvýkrát som sa vydávala ako 25-ročná a vydržalo to sedem mesiacov. Všetci priatelia i rodina mi radili, čo mám robiť. Urobila som si po svojom a nevyšlo to. Tým chcem len povedať, že ak sa pre niečo a niekoho vo vzťahu rozhodnete, urobíte tak bez ohľadu na to, či vám niekto bude radiť alebo nie. Je zbytočné na to vôbec míňať energiu. Pokiaľ viem, že ona bude šťastná, každého po jej boku prežijem. (smiech)

✔ Chceli ste otvoriť cintorín pre zvieratká. V akomje to štádiu? Je to na dobrej ceste a dúfam, že to čoskoro bude realita.

✔ Živili ste sa niekedy prácou, ktorá vás nebavila? Nie, nikdy. Po skončení vysokej školy som sa zamestnala v časopise Kamarát, odtiaľ som prešla do rozhlasu, potom do televízie. Mala som šťastie na úžasných ľudí, preto na každú prácu spomínam s radosťou a láskou.

✔ Čo si rada pozriete v televízii? Dobrý dokument i film. Kupujem si programové týždenníky a v nich si podčiarkujem, čo všetko chcem vidieť

Elena Vacvalová: Humor nie je liek, ale cesta

Výber pre vás

Elena Vacvalová: Humor nie je liek, ale cesta

Súvisiace články

Magda Šebestová: Oslovenie modelka ma uráža

Speváčka Kristína: Od frajera si oddýchnuť nepotrebujem

Spoveď Václava Vydru: Mama zažila lásku ako z románu

Helena Vondráčková: Rozviesť sa s Martinom? To neurobím!

Výber pre vás