Martina Homoliak

Prezraďte na úvod, čo vás priviedlo k fitness?

– Mama mňa a brata viedla k zimným aj letným športom. Skúšala som tenis, balet. Naposledy som chodila na balet, odkiaľ ma vyhodili. Bolo mi to veľmi ľúto. Celá moja rodina vtedy hrala hokej. Prečítala som si inzerát, že hľadajú ženy do hokejového tímu, tak som si nahnevaná pre ten balet išla kúpiť hokejový výstroj a začala som hrať. Musím povedať, že tam som sa našla. Ale v Hodoníne, kde som vyrastala, sa ženská liga skončila. Rozmýšľala som, čo budem robiť ďalej. Mama mi kúpila športovú súpravu a povedala mi, že vo fitku hľadajú trénerky, či sa tam nechcem ísť pozrieť. Hneď som vedela, že toto chcem robiť, že ma to bude baviť. Bolo to postupné, ale lásku a vášeň k športu som cítila odmalička.

Najprv to bolo hobby, dnes vaša práca. Kedy nastal ten prelom?

– Pamätám si to presne. Maturovala som a zamýšľala som sa, že v marketingu a cestovnom ruchu, čo mám vyštudované, by som nechcela pokračovať. Keďže som cvičila a bavilo ma to, venovala som sa tomu čoraz viac. A v dvadsiatich rokoch som si povedala: „Toto je niečo, čo chcem robiť. Idem to vyskúšať, urobím si kurzy.“ A postupne sa z koníčka stala práca. (Úsmev.)

Podnikáte aj s doplnkami výživy.

– Vždy to bolo mojím snom. Mať vlastnú značku výživových doplnkov. Keďže športujem, vždy som nejaký spaľovač či proteín užívala. Nie vždy mi sadli. Hľadala som proteín pre ženy, ktorý by ulahodil chuti a nebolelo by ma z neho brucho, nebola som nafúknutá. Čoraz viac som sa pohrávala s myšlienkou mať sama produkty, ktoré by naozaj pomáhali ženám cítiť sa lepšie. Našla som odborníčku, ktorá sa tomu venuje 50 rokov, je najlepšia biochemička na Slovensku, a vždy, keď som prišla s nejakým zložením, produkty sme testovali. Aj dva roky. Buď to na niečom zlyhalo, zložka nebola dobrá, alebo chuťovo to nebolo dobré. Vyvíjali sme to veľmi dlho a teraz sa pod to môžem podpísať a viem, že to pomáha ženám. Verila som, že budú dobré, ale niekedy sa mi to zdá až neuveriteľné, tak si len potichu poviem, že môj sen s doplnkami sa plní. Značku mám so svojím bratom, dvojčaťom Lukášom. 

Viem, že cvičíte aj na dovolenke. Neláka vás tých pár dní skutočne nič nerobiť?

– Veľa ľudí sa ma pýta, či na dovolenke aj oddychujem. (Smiech.) Musím povedať, že cvičenie je moja vášeň, pre mňa je to relax a balzam na dušu. Aj keď som mala ťažšie obdobie, dala som si slúchadlá a šla som do prírody behať. A tak to mám aj na dovolenke. Ráno sa zobudím, dám si slúchadlá, behám popri mori, nasávam energiu. Vrátim sa po hodine behu na izbu zobudiť priateľa a Talinku a som nabudená. (Úsmev.) Cvičenie mám za odmenu, nie za trest.

– Veľmi sa to zmenilo, odkedy som mama. Času nie je toľko a viac si vážim, keď môžem ísť cvičiť. Snažím sa cvičiť štyri- až päťkrát do týždňa, 30 až 40 minút. Dám Talinku spinkať, navarím obed, popritom si zacvičím. Keď môžem ísť do fitka, tam cvičím poctivo 60 minút tri- až štyrikrát do týždňa. Dá sa to. Nemám rada výhovorky „stala som sa mamou a nemám čas“. Aj ja som unavená, ani ja nemám čas. Ale keď sa chce, tak sa čas dá nájsť. (Úsmev.)

Zhrešíte niekedy v strave?

– Určite. (Smiech.) Riadim sa tým, že strava je o množstve, ktoré skonzumujeme. Nie som vôbec na sladké. Veľa ľudí sa pýta, či si nedám čokoládu. Nedám. (Smiech.) To ma neláka. Ak zhreším, dám si nejakú palacinku, mám veľmi rada šľahačku. Zo slaného napríklad hranolčeky s domácou tatárskou. Ale nezjem to celé. Jem vždy s mierou. Sme len ľudia a musíme si aj dopriať. Už som si v tom našla štýl, nedržím diéty. Strava nie je trest.

Spomenuli ste diéty, držíte ich niekedy?

– Záleží na tom, prečo tú diétu chceme držať. Či chceme začať diétovať, udržať si to a prejsť k zdravému životnému štýlu, čo sa stalo mne. Snažím sa jesť tak, aby som mala vyváženú stravu päťkrát denne. Teraz už diétu nedržím. Drastické diéty neodporúčam, to sa nedá udržať dlhodobo. Samozrejme, je tu leto a prvé, čo mi píšu klientky, čo sa týka stravy, je: „Chcem hneď teraz schudnúť, o dva týždne idem na dovolenku.“ A moja otázka je: „Čo si robila celý rok?“ Dá sa schudnúť aj za dva týž­dne, ale človek to neudrží a nastáva jojo efekt. Preto moja rada, keď chce niekto začať chudnúť, znie, aby začal postupne, stravoval sa päťkrát za deň, počítal si kalórie. Vždy je to o množstve. 

Netajíte, že po pôrode ste mali diastázu. Ako ste na to prišli?

– Áno, mala a ani som to netušila. Vždy som to mala tak, že keď ma nič nebolí, nič mi nie je. To je veľká chyba. Išla som k fyzioterapeutke a zistila mi, že mám diastázu, z čoho som bola prekvapená. Hovorila som si, že veď športujem a&nbsp;určite sa všetko vráti do pôvodného stavu. Ale nie, musela som začať robiť špeciálne cviky a teraz je to v poriadku.

Ako rýchlo ste sa dostali na váhu pred tehotenstvom?

– Keď mi kamarátka povedala: „Luci, určite neschudneš hneď. Bude to trvať minimálne rok až dva,“ tak sa mi postavili všetky chlpy na rukách. Dva roky? V žiadnom prípade, to nehrozí. No musím povedať, že mala pravdu. Na začiatku nebolo toľko času na cvičenie, koľko by som si predstavovala. Bola som unavená. Než som si našla systém s dcérkou, trvalo to. A sú to dva roky, čo som sa dostala na pôvodnú váhu. Áno, vedela by som schudnúť aj za dva mesiace, keby som nastavila stravu, ale rolu zahrali aj hormóny. Bola som podráždená, a pri drastickej diéte by sa so mnou nedalo vydržať. (Smiech.)

Ako materstvo zmenilo váš život?

– Úplne. Než som sa stala mamou, hovorila som, že deti v žiadnom prípade, to si neviem predstaviť. Možno o päť-desať rokov. Ani seba som si nedokázala predstaviť v úlohe mamy. Bola som skôr citová skala. Neprejavovala som city, nič ma nerozplakalo, nerozcítilo, bola som taký ľadovec. Odkedy som sa stala mamou, plačem, všetko prežívam, o všetkých sa bojím, som zodpovednejšia. O každého mám panický strach. Priateľovi každý deň píšem, kde je, čo je, či sa mu niečo nestalo. (Úsmev.) Keď sa nad tým zamyslím, celý život si skladáme puzzle ľudí okolo seba. Môžem povedať, že teraz mi všetko krásne zapadlo a neviem si predstaviť život bez nikoho, kto v ňom je. Mám to pekne nastavené a každý večer sa modlím, nech sme všetci zdraví. Počas materstva som si uvedomila aj to, že rodina a zdravie sú základ. Predtým mi to mohol hocikto hovoriť, neverila som mu. Niekedy sa aj zamýšľam, či už teda starnem, keď mám takéto názory. (Smiech.)

Tento rok ste šli pod nôž pre silikónové prsia...

– Prsia mám urobené asi 10&nbsp;rokov. Nikdy v živote som s tým nemala žiadne problémy. Po pôrode som išla ku gynekológovi. No a môj lekár ma poslal na vyšetrenie prsníkov, kde sa ma lekárka pýtala, či nemám nejaké ťažkosti, lebo to vyzerá, že pravý silikón je prasknutý a môže tam niečo vytekať, že je to veľmi nebezpečné. Veľmi som sa zľakla. Šla som na ďalšie vyšetrenie, kde mi potvrdili, že naozaj je prasknutý a mala by som ísť hneď na reoperáciu. Lenže ja mám panický strach zo všetkých zákrokov, ihiel, injekcií a po pôrode sa to ešte znásobilo. Keď som si predstavila, že mám ísť na ďalšiu operáciu, bola som z toho celkom vystresovaná, no musela som.

Dali by ste si implantáty s terajšími skúsenosťami?

– Po zákroku pán doktor prišiel a ukázal mi na fotke, ako ten implantát vyzeral. Bol celý úplne rozdrvený, bolo to veľmi nepríjemné a zamýšľala som sa, ako som s tým vôbec mohla fungovať a nič vážne sa mi nestalo. A, samozrejme, prišla som na to, prečo som si to pred rokmi vôbec dávala. Bola som mladá, mama mi to mohla vyhovoriť. (Úsmev.) Ale v tomto veku, keby som nemala silikóny, už by som do toho nešla. Keďže som ich mala, bola som zvyknutá, lekár mi povedal, že si nevie predstaviť, ako by to mohlo vyzerať, keby ich tam vôbec nedali. Apelujem teraz na ženy, aby chodili na pravidelné prehliadky. 

Je aj váš partner športový nadšenec alebo cvičí skôr rekreačne?

– Keď sme sa spoznali, tak bol „športovec“. (Smiech.) Vtedy som veľmi aktívne cvičila a hovoril mi, že je športovec, futbalista, behá a neviem ešte čo všetko. Musím povedať, že chodí každý deň cvičiť, ale teda iba kvôli zdraviu, aby sa cítil dobre. Nie je športovec.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré stále odkladajú začiatok cvičenia?

– Neodkladajte to! Nečakajte na pondelok, na ďalší týždeň. Ak máte v hlave, že chcete začať, začnite. Impulz „chcem“ musí byť v hlave. Ak je to o tom, že začnem od budúceho týždňa a podobne, vždy sa nájde niečo, čo je prednejšie. Ten šport, to, že sa chcem o seba starať, vyzerať dobre, musí byť na prvom mieste. Skúste si nájsť nejakú kamošku, partnera, súrodenca, aby začali s vami. Aby ste sa mohli ťahať. My ženy sme bojovníčky, zatneme päste, zuby, zvládneme aj horšie veci a toto si musíme užívať. Šport je pre nás za odmenu, mali by sme si ho užívať a športovať kdekoľvek.

Fitneska Lucia Mokráňová: Z TOHTO má panický strach a... Takto ju zmenilo materstvo!

Výber pre vás

Fitneska Lucia Mokráňová: Z TOHTO má panický strach a... Takto ju zmenilo materstvo!

Súvisiace články

Ivana Trump bola kedysi veľká krásavica, a dnes? Uff, čo to so sebou porobila, TAK teraz vyzerá

Dokonalý ZADOK Nely Slovákovej: Má telo BOHYNE, TOTO je jej TOP DESAŤ ZÁBEROV! Pozor, ZHORÍTE

LUXUSNÁ CHATA ako z rozprávky: Dominika Cibulková vlastní aj TÚTO NESKUTOČNÚ nehnuteľnosť: FÚHA

Alena Pallová sa pochválila mamou: FÍHA, to je ale kočka!

Simona Salátová prekvapuje: Odvážna foto v plavkách!

Radikálna zmena Matúša Kolárovského: Je z neho BLONDIAK... FÚHA!

Výber pre vás