V divadle je zvyknutá na plné hľadisko, sama však neznáša dav. Herečku a speváčku Mirku Partlovú (27) by ste preto márne hľadali potulovať sa v nákupných centrách či baviť sa v mase ľudí na koncerte. Nelákajú ju ani diskotéky. Radšej si s priateľmi uvaria večeru doma.

V muzikáli Romeo a Júlia ste v úlohe Lady Capulet. Zatiaľ sa na úlohu mamy cítite len na javisku, alebo si to už viete predstaviť aj v reálnom živote?

Zatiaľ len na javisku. Kamaráti si zo mňa robia žarty, že začína to na javisku a potom aj v reáli. Mnohí do mňa rýpu, že by som už mala mať deti. Vraj vek na to mám, partnera tiež. Podľa mňa to však musia chcieť obidvaja a hlavne žena musí cítiť, že už je ten čas. Mňa tieto pocity zatiaľ zďaleka obchádzajú. Ja sa totiž ani necítim na 27, ale na menej.

Nie som až taká naivná. Nie som ani typ, ktorý rýchlo vzplanie láskou, pre ktorú by som bola ochotná urobiť čokoľvek. Do vzťahu sa nepúšťam bezhlavo. Keď sa už mám niekomu otvoriť, som opatrná. Musím cítiť, že práve s týmto človekom chcem byť, jeho chcem spoznať. V minulosti to však bolo inak. Neraz som sa bezhlavo zaľúbila. Mnohokrát len platonicky. Podľa mňa je však dobré, keď má človek platonickú lásku. Nech už ide o človeka, prípadne vec alebo činnosť. Dôležité je, že je to motor energie.

Aký najväčší dôkaz lásky ste v živote od partnera dostali?

Nespomeniem si teraz na nič konkrétne. Mnohokrát však stačí len pohladenie, partner ani nemusí nič hovoriť. Energia, ktorá je medzi nami, všetko prebije.

Aká energia vládla u vás doma v učiteľskej rodine?

Byť dcérou učiteľov, to je hádam pomsta rodičov. (smiech) Myslím, že som mala najhoršiu kombináciu – som totiž jedináčik, navyše dievča a k tomu z učiteľskej rodiny. Mala som striktnú výchovu, ale som za ňu vďačná. Naši ma naučili pravidlám v živote, ktorých sa držím. Ani mama, ani otec ma však v škole nikdy neučili. Chodila som na inú školu. Vždy však o všetkom vedeli ešte skôr, ako som sa vrátila domov.

Od učiteľských detí sa obyčajne očakáva, že budú ukážkové. Ako to bolo s vami?

Aj naši to určite mali v pláne, len im to veľmi nevyšlo. (smiech) Bola som poriadny čert. Na základnej škole som mala aj dvojku zo správania. Bolo to síce len v polroku, ale mama nechcela ani po ulici chodiť. Som tvrdohlavý baran, ktorý chcel byť vždy samostatný, a priori som bola proti všetkému. Čo bolo zakázané, to ma lákalo. Kompenzovala som to tým, že som sa dobre učila. Ale pamätám si, ako som neznášala cvičiť na klavíri. Mala som sto chutí ho rozkopať a nechcela som rodičom veriť, že raz im budem za to vďačná. Stalo sa. Teraz je to obrovská výhoda, že si viem zahrať skladby, keď sa učím nový muzikál. Napriek tomu, že som bola skôr chalanisko, k rodičom som si nedovoľovala. A tak je to aj dodnes. Nesmierne si ich vážim.

Doma sme sa nikdy otvorene nerozprávali. Skôr sme čakali, kým to samo dozreje. Som typ človeka, ktorý o mnohých záležitostiach nehovorí. Niežeby som to nepotrebovala prejaviť aj navonok, ale mám pocit, že druhých by to nemuselo zaujímať. Preto si takmer všetky záležitosti riešim sama v sebe.

Keď vám pred dvoma rokmi zomrela mama, vystačili ste si sama, aby ste túto skutočnosť spracovali?

Stál pri mne hlavne otec, celá rodina a môj vtedajší priateľ. Ten samotný smútok som však potrebovala prežiť sama. Aj otec je taký. Vieme, že máme jeden v druhom oporu, ale sme také silné osobnosti, že sme to prekonali sami. Doteraz s tým nie som zmierená. Niekedy som v pohode, inokedy mi zas mama veľmi chýba. Napriek tomu sa v každej situácii snažím myslieť pozitívne. Veď čo mi ostáva? Dnes, s odstupom času, sa na to pozerám tak, že všetci tam raz pôjdeme. Otázkou je len, kedy a ako sa tak stane. Nikto z nás predsa nebude žiť večne. Je mi však veľmi ľúto, že moja mama neuvidí svoje vnúčence. Dúfam, že otec si ich užije aj za ňu.

Rada si vychutnávate jazdu na motorke. Odhodláte sa na nej jazdiť aj sama?

K tomu je ešte dlhá cesta. Ak sa tak stane, určite budem chodiť bez spolujazdca. Ak sa totiž má niečo stať, nech sa stane len mne. Zatiaľ jazdím iba s Peťom, ktorému dôverujem, som pevne v jeho rukách.

Som voľne pohodená v priestore a idem tam, kam ma zaveje. Robím skrátka to, čo cítim. Občas idem aj hlavou proti múru, nie vždy sa prispôsobujem dobe. Som tvrdohlavá a mám protichodné názory s tým, čo sa možno práve nosí.

Ako sa s vami žije v jednej domácnosti?

Som veľmi prispôsobivá. Počúvam toho druhého, čo potrebuje, čo chce a nechávam mu voľnosť. Na druhej strane som zas náladová a často si emócie z divadla nosím domov a vybuchnem. Dopredu však na to partnera upozorním, takže vie, do čoho ide. (smiech)

✔ Kto najviac ovplyvnil váš život? Každý, koho som stretla, mi niečo dal.

✔ Stresujete pred premiérou v divadle? Som veľká trémistka. Tesne pred predstavením som hysterická, potrebujem s ľuďmi komunikovať o všeličom len nie o divadle.

✔ Čo vás profesionálne posúva vpred? Najviac by ma posunulo, keby som začala pracovať sama na sebe a vystupovala ako Mirka Partlová. Zatiaľ však nemám dostatok síl a guráže, aby som bola na javisku sama za seba. Neverím si. Potrebujem ešte dospieť.

Mirka Partlová: Na deti sa ešte necítim, potrebujem dozrieť

Výber pre vás

Mirka Partlová: Na deti sa ešte necítim, potrebujem dozrieť

Súvisiace články

Spoveď Evy Sakálovej: Do dvadsiatky som si nepripadala pekná

Spoveď Evy Sakálovej: Do dvadsiatky som si nepripadala pekná

Lucia Šoralová: Dnešné matky sú na deti zbytočne prísne

Lucia Šoralová: Dnešné matky sú na deti zbytočne prísne

Spoveď Tiny a Riša: Syn sa nám podaril na prvýkrát

Spoveď Tiny a Riša: Syn sa nám podaril na prvýkrát

Maťo Ďurinda: Chcem byť zodpovedný kvôli rodine

Maťo Ďurinda: Chcem byť zodpovedný kvôli rodine

Výber pre vás