Synček sa vám narodil v júni, prvýkrát spolu vítate jar. Máte ju rada?

Joj, jasné. S jarou prichádza taká iná atmosféra a na mňa to veľmi vplýva.  Konečne vykúka slniečko a to sa hneď človek inak cíti a má lepšiu náladu. Len s ňou mám spojené aj alergie, ktorými trpím od detstva. Ale som letný typ, zimu veľmi nemusím, lebo som vždy točila v nejakom ľahkom letnom oblečení, no keďže mám teraz pauzu, dosť často sme boli na horách a tam aj to kočíkovanie v zime malo niečo do seba. Ale už sa teším na slniečko, v Ivanke, kde bývame, mám niekoľko „kočíkových kamošiek“ - mamičiek, s ktorými sa vždy pozdravíme a zaželáme si pekný deň. Mám pocit, že to tam stále funguje ako na dedine, čo je príjemné. Je tam pokoj, necítim tam taký stres.

Zdá sa, že vám vyhovuje žiť mimo ruchu mesta.

Veľmi. Asi je to tým, že pri mojej práci som stále obklopená ľuďmi. V súkromí som potom radšej, keď nemusím vyhľadávať spoločnosť. Je to veľmi zvláštne, ale ja som dosť veľký introvert. Doma mám však svoj opak. Filip miluje spoločnosť, je veľký sociálny typ a nevie bez toho žiť. Takže sme si to podelili, jeden víkend ideme niekam, kde máme pokoj a druhý na kávu do mesta. Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, tak sa dopĺňame. Ale ja si neviem predstaviť nič krajšie, ako že by sme šli bývať niekam na samotu do lesa.

Ešte na to nahovoriť partnera.

No však to. (smiech) Keď to poviem doma, veľmi rýchlo to zhrnie zo stola. Je pravda, že sa musíme aj niečím živiť a je ťažké odísť. Ale mám rada aspoň na chvíľu ujsť z mesta, z tej reality, od ľudí... Pripomína mi to detstvo. Každé prázdniny som strávila u mojej babky na východe v dedinke Záhradné. Stále som bola pri potoku, v lese, na hubách... úplná dedinčanka. Som skrátka dedinský typ.

Chceli by ste synovi dopriať rovnaké detstvo?

Áno. Možno je to tým, že je to moje prvé dieťa, ale chcem, aby mal pokoj a mohol sa dobre vyspať. Veľa mamičiek, aj mojich známych, mi hovorí, že ho musím odmalička zvykať na hluk. Ja som nezapla telku, odkedy sa narodil. Minule si zo mňa robil Filip srandu, že keby bolo na mne, tak mesto vidí prvýkrát v 16-tich. Lebo ja chcem mať ten svoj režim, som spokojná, keď on spí a papá tak, ako má. Ale mám pocit, že malému to vôbec neprekáža, skôr naopak, on bude v tomto asi po tatkovi. Má veľmi rád ľudí. Akonáhle sa mu niekto prihovorí, je spokojný, už ho ani tak nezaujímajú hračky.

Zdá sa, že ste naňho dosť naviazaná.

Som. Sem tam sa nad tým zamyslím, či je to vlastne dobré, ale myslím si, že v prvých mesiacoch bábätka je to ešte normálne. Keď bude starší a stále budem riešiť, čo robí, kde je, ako sa má, tak si poviem, že stačilo, moja zlatá. Už si to sem tam hovorím aj teraz, ale neviem si predstaviť, že by som napríklad išla na ples alebo na OTA. Dostala som pozvanie a bola to pekná príležitosť, ale ja nedokážem povedať: ,Mami, postrážiš mi ho na tri hodiny?ʻ a ísť si tam sadnúť a tváriť sa, ako mi je dobre. Ja nie som v pohode už len keď odbehnem niečo odspievať. Pritom malý s tým nemá žiadny problém, možno som vo väčšom strese ako on. Ja som stále on, aj keď som inde, mysľou som pri ňom. Musím s tým prestať a trošku sa aj odreagovať, lebo ma fakt porazí, nedokážem vypnúť. Ja totiž rada myslím na všetkých ostatných, len na seba nie veľmi často.

Prinieslo so sebou materstvo ešte väčšiu zodpovednosť?

To určite. Takú skutočnú by som to nazvala. Vždy som bola veľmi zodpovedný typ. Znie to hrozne, ale niekedy by som si priala, aby mi ju z mozgu trochu vyoperovali, lebo sa s tým ťažko žije. Ale je pravda, že odkedy sa mi narodilo bábätko, je to úplne o niečom inom. Teraz je to taká vážna, úplne iná, podstatná, zodpovednosť. Všetko predtým mi zrazu príde smiešne a pýtam sa samej seba, čo som vlastne riešila. Zmenil sa mi úplne celý život, všetko. Nazývam to život pred a po. Zrazu si človek uvedomí, že to dieťa je tu už navždy, že to nie je nejaká hračka, ktorú odložím do skrinky a idem sa zabaviť. Zmenili sa mi hodnoty, priority, pohľad na všetko, čo robím, čo som robila, aj čo sa deje okolo mňa. On je úplný zmysel môjho života. Úplný. Ťažko sa to vysvetľuje, ale dnes môžu padať traktory, môže mi niekto vynadať, môžem si spätne pozrieť, čo som urobila alebo sa mi môže niečo nepodariť...a potom prídem domov, on sa na mňa zaškerí a život má zase zmysel. Už teraz mi dal strašne veľa a to je tu len 10 mesiacov.

Zmenilo rodičovstvo aj vášho partnera?

Myslím si, že najväčšia zmena je to určite pre tú mamu. Aspoň do prvého roku, keď je dieťa na ňu odkázané. Už keď je bábätko v brušku, muž necíti to kopanie a pohyby a ani nezažije pôrod a nedojčí. Aj Filipovi sa, samozrejme, život zmenil, má syna, ale chodí pracovať a jeho režim sa nezmenil, stále funguje tak, ako predtým, zatiaľ čo ja, čo som bola vkuse preč, som teraz stále zavretá doma. A pritom by som to mala chápať, lebo robím tú istú robotu, ale veľakrát premýšľam, kde je, s kým je a že zase je niekde v spoločnosti a ten sa má a on si užíva a ja som doma... Milujem, keď nejaký chlap povie, že ja by som mal aj päť detí, to je v pohode. Áno, pre toho chlapa je to v pohode, ja by som mala aj desať detí, keby som chlap. (smiech)

Nela Pocisková povedala pravdu o jej vzťahu s Filipom Tůmom po narodení syna: TOTO od seba nečakala

Výber pre vás

Nela Pocisková povedala pravdu o jej vzťahu s Filipom Tůmom po narodení syna: TOTO od seba nečakala

Súvisiace články

Filip Tůma o tom, ako sa im s Nelou zmenil život po narodení syna: Jednou vecou to poriadne zatriaslo

Najkrajšie vyznanie! Nela Pocisková prehovorila o vzťahu s Filipom: Som strašne rada, že ho mám

Filip Tůma o svojej láske: Všetko sa dá, keď máte tolerantnú partnerku, ale na toto má Nela ešte čas

Výber pre vás