Prezraďte, ako sa dcéra politika (Gyula Bárdos, pozn. redakcie) dostane k herectvu?

(smiech) Keď som sa narodila, môj otec ešte nebol politik, ale novinár. A k herectvu som sa dostala úplne normálne, ako asi väčšina hercov. Aj keď je pravda, že moji rodičia na tom majú svoj výrazný podiel. Odmalička ma viedli ku kultúre. Chodili sme do divadla, ktoré je dodnes mojou veľkou láskou, do kina a ja aj na klavír. Mala som kultúrnu výchovu.

Nebránili vám v tom, keďže ste pôvodne študovali na konzervatóriu klavír a pred sebou ste mali dráhu klaviristky?

Nie. Nikdy mi v ničom nebránili, ani ma nijako neodhovárali, čím mám alebo nemám byť. Aj som navštevovala v Senci literárny krúžok v Mestskej knižnici, no skúšali sme skôr literárne pásma, než divadelné hry. A potom to prišlo samo, ani neviem ako. V treťom ročníku konzervatória som začala uvažovať, že vyskúšam herectvo, že na to možno mám talent. No a v štvrtom ročníku som šla na prijímačky a vyšlo to! Prijali ma na prvý pokus.

Asi vedeli prečo. Ešte ste len krátko po škole a na konte máte už dva filmy. Mnohí o pár rokov starší herci to šťastie nemali.

Určite to je aj o šťastí. Proste práve potrebovali do filmu postavu v mojom veku – ešte dievča, ale už žena. Môže sa však stať, že teraz takéto typy nebudú potrebovať. Nie je to automatické, že odteraz budem v každom filme.

Máte teda nejakú poistku v divadle, kde by ste boli nastálo?

Nie, som na voľnej nohe a zatiaľ mi to takto vyhovuje.

Takto to prišlo a takto som to prijala. No netvrdím, že nechcem byť nikde viazaná.

Fair play bol taký medzinárodný, česko-slovenský film. Vy máte výhodu, že viete po maďarsky. Nepoškuľujete po zahraničnej produkcii?

Prečo nie? Aj v Maďarsku sa točia zaujímavé projekty a je pravda, že nedávno som sa bola zaregistrovať aj v jednej budapeštianskej agentúre.

Aj do Fair play ste sa dostali cez kasting?

Áno. A nielen cez herecký. Robila som najskôr kamerové skúšky na Slovensku. Po dvoch mesiacoch ma zavolali ešte na jedny do Prahy. No tam sme robili aj bežecké skúšky. Okrem režisérky Andrey Sedláčkovej tam bol aj jeden český tréner. Pozerali si nás po jednej, ako beháme a on jej šepkal do ucha – z tejto niečo spravíme, táto je dobrá, alebo z tejto nebude nič. Boli herečky, ktoré začínali s bežeckým kastingom a nedostali sa do hereckého. Celé to trvalo dlhšie, lebo okrem toho si nás aj kombinovali s chlapcami aj dievčatami.

Áno. Netušiac, že raz budem musieť niečo podobné absolvovať, som asi rok predtým začala rekreačne behávať. Počas filmu som absolvovala profesionálny tréning. Naposledy som si tak poriadne zabehla na poslednej klapke. Cez zimu som nebehala, ale už zase pomaly začínam. Nie je to také intenzívne, ale chcela by som behať ďalej.

Zvláštne, čo všetko sa človek popri svojej profesii naučí, však? Vo filme Dom ste museli vedieť murovať, teraz behať...

(smiech) Áno, to je na tom to úplne najvzrušujúcejšie a najzaujímavejšie. Dostanem sa k veciam, ktorým by som sa v bežnom živote asi nikdy nevenovala.

Osud jej prial! Krásna Judit Bárdos mala šťastie: Ako sa dostala k herectvu?

Výber pre vás

Osud jej prial! Krásna Judit Bárdos mala šťastie: Ako sa dostala k herectvu?

Súvisiace články

Nežný drsniak Milan Ondrík: Ja a testosterón?! Veď ani neviem, čo to je!

Moderátor Marcel Merčiak odhalil svoje slabé miesta: Toto by ste o ňom nepovedali!

Talentovaná Judit Bárdos o úskaliach herectva: Toto nie je až také príjemné!

Kristína Farkašová o materstve: Keby vedela, čo ju čaká, rozhodla by sa preň už dávno!

Výber pre vás