My ženy sme skrátka také. Potrebujeme k životu lásku, chceme žiť s niekým, kto nás má naozaj rád, starať sa o našich blízkych. Ustavične hľadáme spôsob, ako by sme mohli byť my aj naši milovaní šťastní. Niekedy sa nevieme rozhodnúť, čo urobiť, a tak hľadáme odpovede na naše otázky všade, kde sa len dá. Pozorujeme okolie, pýtame sa známych, sledujeme televízne a filmové hrdinky a veľmi často čítame.

Knihy, kde hrdinky riešia podobné vzťahové či ľúbostné problémy, túžia po podobných veciach ako my. Keď som čítala Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu, nevedela som sa odtrhnúť od osudov mladej Parížanky Diane, ktorej šťastie prerušila automobilová nehoda jej manžela a dcérky. Bolo to napísané tak citlivo a zároveň pútavo a ľahko, že ma to úplne vtiahlo do deja, veľa vecí som zrazu videla aj vo svojom živote inak. Moje tajné želanie stretnúť autorku tejto a ďalších úžasných kníh sa splnilo, a tak som sa sympatickej usmiatej vyštudovanej psychologičky, matky dvoch detí a manželky spýtala na lásku, mužov a všetko, čo nás môže urobiť šťastnými.

Naozaj šťastní ľudia čítajú a pijú kávu?

– Šťastní ľudia môžu piť čaj, džús, môžu piť, čo len chcú. Podľa mňa má každý svoj vlastný návod na šťastie. Meno pre knihu som vyberala podľa literárnej kaviarne hlavnej hrdinky Diane a práve toto sú dve veci, ktoré robia šťastnou mňa. No každý môže byť šťastný vďaka niečomu inému.

Ako dosiahnuť, aby nám šťastie neuniklo pomedzi prsty?

O svoje šťastie sa treba starať. To v súkromnom živote robím ja. Považujem za dôležité práve tie malé chvíle, tie drobné každodenné okamihy, ktoré nás robia šťastnými. Treba sa starať o okolie, no aj o seba. Len vtedy sa môžeme postarať aj o všetkých naokolo.

Kedy môže byť život ťažký?

Veľmi veľa vecí robí život ťažkým, všetko môže byť náročné, plné bolesti. Ak sa zamyslím, čo by najviac urobilo nešťastnou mňa, bola by to smrť v rodine, mojich blízkych. No aj práca môže byť náročná, aj zdravie môže spôsobiť veľa ťažkostí. Ak ste narážali na názov mojej knihy Neznepokojuj sa, život je ľahký, naopak, myslím si, že život je ťažký. Život je veľmi zložitý. Práve preto si treba užívať drobné radosti, ktoré nám neskôr, v prípade problémov, môžu dodať nádej, že to môže byť lepšie.

Čo poradíte čitateľkám, aby boli šťastné?

Nerada by som dávala všeobecné recepty na šťastie. No je dôležité byť úprimná sama k sebe a starať sa sama o seba. Predovšetkým mám na mysli duševnú starostlivosť. Treba sa vyhýbať úplnému vyčerpaniu, pretože takto sa človek môže ľahko stratiť vo svojom vlastnom živote.

Prácu psychologičky ste vymenili za písanie. Prečo?

Vášeň k písaniu som objavila už na vysokej. Celý čas som si hovorila, že raz napíšem knihu. Na materskej som sa dala do písania prvého románu. No kariéru klinickej psychologičky neľutujem, vôbec nič neľutujem a musím zdôrazniť, že som sa v písaní našla. Žijem s postavami, s ich príbehom a napĺňa ma to.

Ako vznikajú? Sú reálne?

Moje postavy sú úplne vymyslené. Vytvorím ich ešte pred písaním románu. Vymyslím si postavy, vkladám im rôzne povahové črty a sama seba sa pýtam, čo počúvajú, s kým sú priatelia, aké nosia šaty, všetko je však úplne vymyslené. Pri hlavných postavách si kladiem otázku, s kým chcem byť rok spojená, pri tých vedľajších skôr, s kým by som chcela byť v kontakte.

A s ktorým mužom, ktorého ste stvorili, si viete predstaviť svoj život?

(Smiech) O, la! To je ťažké... Keby som si musela vybrať medzi Eduardom a Markom, zvolila by som si raz jedného, inokedy druhého. Vzhľadom na to, že hlavné hrdinky nosím celý čas v hlave, občas tam mám aj ich potenciálnych partnerov. Teraz v nej nosím nového muža z pripravovaného románu.

Otázka smerovala aj k mužom ako takým. Akí sa vám páčia a akých si máme vyberať, aby sme boli šťastné?

Ja si ako žena na mužoch najviac vážim predovšetkým úprimnosť, pravdovravnosť, schopnosť povedať veci tak, ako sú, hoci je to niekedy dosť drsné. Určite je veľmi náročné dať radu ženám, akému typu muža by sa mali vyhnúť. Prakticky sa niektorému typu mužov ani nedá vyhnúť. Nikdy neviete, čo sa môže stať. Keď sa s niekým zoznamujete, neviete, či ste sa práve bláznivo nezamilovali do veľkého sukničkára, ktorý vám úplne zlomí srdce. Život je o náhode. Ja v ňom mám veľké šťastie, pretože som vydatá za muža, ktorý je úžasný, je úprimný, je zábavný a je to ochranca.

O chvíľu sú tu Vianoce – ako ich trávite?

Od detstva som milovala Vianoce a stále ich zbožňujem. Rada zdobím stromček, milujem vianočné pohľadnice, vôňu Vianoc, perníky. Vianoce trávim v rodinnom kruhu, s manželom a deťmi, s rodičmi a so sestrami, každý druhý rok s manželovou rodinou. Milujem darčeky a ich prípravu, najmä pre deti. Vo Francúzsku si ich rozbaľujeme na druhý deň po Vianociach. Nie je pre mňa nič krajšie, ako keď ráno deti vstanú a šuchocú papiermi pod stromčekom.

Aké špecialitky pripravujete?

Úlohy si na Vianoce vždy podelíme. Ja rada robím škoricové koláčiky a vianočné pečivo, sušienky – som na to odborníčka. Nie som priekopníčka vo varení, ale pečenie mi ide. Mama je zameraná na foiegras, teda vykŕmenú pečienku, pripravuje ju perfektne. Ďalej jeme a večeriame plnenú morku. Plnku viem urobiť celkom dobre, mama ju naučila robiť aj mňa, aj moje sestry, všetky svoje dcéry. Na Vianoce máme aj koláč, ktorý sa volá vianočné polienko, je to čokoládový zákusok. Čiže na Vianoce jeme tradičné francúzske dobroty.

Narodila sa v prístavnom bretónskom meste Saint-Malo a teraz žije v Rouene spolu s manželom a dvomi deťmi.

Vyštudovala psychológiu a pracovala ako klinická psychologička, no túto kariéru uzatvorila kvôli písaniu. Venuje sa naplno literárnej tvorbe, románom a svojej rodine.

Autorka knihy Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu o živote, láske a vzťahoch: Čím ju dostal jej osudový muž?

Výber pre vás

Autorka knihy Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu o živote, láske a vzťahoch: Čím ju dostal jej osudový muž?

Súvisiace články

Spoveď Tamary Heribanovej: Ako to vyzerá v jej manželstve a čo prezradila o bábätku?

Lucia v sebe knihu už dlho nosila: Stačilo málo a všetko mohlo byť inak!

Kráľovná záhad: Toto sú najväčšie tajomstvá spisovateľky Agathy Christie

Výber pre vás