„Som dúfajúci realista. Najprv vidím všetko pomerne čierne, ale verím, že nakoniec to nebude také zlé,“ vraví česká publicistka a scenáristka Halina Pawlowská (56).

Hneď v úvode najnovšej knihy Veľká žena z východu vysvetľujete, čo znamená slovo kozák, že je to dobrodruh a slobodný človek. Vy ste sa vždy cítili slobodne?

V totalite nie. Vtedy som sa bála polície. Cítila som sa ako chudáčik. Ani keď som bola zamestnaná v časopise a musela som chodiť na porady, necítila som sa slobodne. A ešte by som bola slobodnejšia, keby som mala viac peňazí.

Nikdy ich nemám dosť. Chcela by som ich mať toľko, aby som na ne nemusela myslieť. Zatiaľ ešte stále na ne myslím, aby som všetko zaplatila.

Čo ten dobrodruh? Ste dobrodružná duša?

Áno. Stále by som chcela niečo hľadať a nachádzať vo všetkých oblastiach – vo vzťahu, v práci i cestovaní.

Čo považujete doteraz za najväčšie dobrodružstvo?

Výlet do Afriky, kde vždy môže ísť o život. Boli sme s kamarátom na safari a išli sme sa pozrieť k jazierku s hrochmi. Už to bolo dosť nebezpečné, lebo k nim by sa nemalo chodiť veľmi blízko. Kamarát zrazu skríkol, že meter od nás je had a začal strašne rýchlo utekať. Ja som sa tiež bála, tak som bola v behu rýchlejšia ako on. Až nedávno, z televízneho dokumentu, som zistila, že to bola mamba zelená, smrteľne jedovatý plaz. Keby som to vtedy vedela, utekala by som ešte rýchlejšie.

Reagujete v podobných situáciách hystericky?

Ťažko povedať. Panika ma chytá predtým, keď si predstavím, čo by sa mohlo stať. Ak si vymyslím, že lietadlo má zle uchytené krídlo a určite spadne, som schopná sa rozčúliť, hysterčiť a trvať na tom, aby ho všetci opustili. Ale myslím, že keby som bola v lietadle, ktoré by padalo, nebola by som vodcom hysterickej čaty.

V spomínanej knihe sa prelína láska a humor. Stačí to podľa vás na spokojný život?

Myslím, že keď má niekto zmysel pre humor, je zamilovaný a lásku aj dostáva, tak by to mohlo stačiť.

Ako kedy. Ak človek nepochybuje o tom, či dostáva dosť lásky a či jej aj sám dosť dáva, tak je to dobré. Kto zas nepochybuje, je blbý. (smiech)

Hlavná hrdinka často stojí pred dôležitými rozhodnutiami. Ktoré rozhodnutie považujete za osudové?

Ak je človek pred nejakým rozhodnutím, neuvedomuje si, či je osudové, alebo nie. To si možno povie až neskôr. Medzi také určite patrí moja svadba. Vydávala som sa ako dvadsaťročná po trojmesačnej známosti. Akurát som bola pred nástupom na vysokú školu. Keby som to však mala bilancovať, nikdy som to rozhodnutie neľutovala. O ostatných by som možno mohla pochybovať, ale o tomto nie.

Čo mali robiť. Nepýtala som sa ich na to. Boli v kúpeľoch, nechcela som im kaziť pobyt, a tak som im to povedala až po svadbe.

Nie, stále ma mala rovnako rada, len si možno myslela, že je to hlúposť. Vždy mi totiž „kecala“ do mojich rozhodnutí a robí to doteraz, keďže spolu bývame. Ale určite to nebolo tak, že už so mnou neprehovorí ani slovo a mám odísť z domu. Po rokoch zistila, že to až taká hlúposť nebola. Doteraz s mojím mužom vychádza celkom dobre.

Vy ste už vyskúšali hádam všetky diéty sveta. Aj teraz nejakú držíte?

Teraz som na takej, že jem veľmi dobré a zároveň zdravé veci. Napríklad chutný biftek so zeleninou alebo rybu. Je to diétne a pritom chutné. Taktiež sa držím teórie Francúzov, ktorí hovoria, že je veľmi diétne, ak sa po hlavnom jedle odmeníte dezertom, ktorý urýchli spaľovanie. Je to podľa mňa ideálna diéta. (smiech)

Vaša váha je ako na hojdačke. Cítili ste sa lepšie, keď sa vám podarilo schudnúť?

Keď som bola najchudšia vo svojom živote, vždy som myslela na to, koľko vážim, čo zjem a či moja váha dobre váži. A verte mi, ide to poriadne na mozog. Paradoxne, v tom období som sa sebe najmenej páčila. Našťastie, trvalo to krátko. Potom som zase priberala. Keď držím diétu, počítam si kilokalórie a nie kilojouly. Robím to radšej, lebo kilokalórií je menej. Za deň by sme mali zjesť len tisíc kilokalórií. Keď však zjete niečo a nikto vás pritom nevidí, tak to nemá žiadne kalórie. (smiech)

Povinnosťou človeka je baviť sa – to je vaša teória. Čo vám však pomáha, keď nemáte náladu na zábavu?

Problémy preberiem s kamarátkami a potrebujem si tiež stanoviť pozitívny cieľ, na ktorý sa budem tešiť. Nie som síce človek, ktorý veci plánuje, stačia mi každý mesiac nejaké záchytné body.

Osláviť svoje narodeniny. Potom má narodeniny aj Jiří Bartoška. Idem tiež do kúpeľov. Do konca marca musím napísať jeden scenár, ďalšiu knihu a mám aj tri moderovačky.

✔ Čo hovoria na jej knihy jej deti? Syn ani dcéra ich nečítajú.<br />✔ Aké knihy má rada? O láske, ale nie romantické.<br />✔ Čo má najradšej na svojom tele? Hlavu.<br />✔Čo vystihuje jej život? Stály stres.

Realistka Halina Pawlowská: Peňazí nemám nikdy dosť

Výber pre vás

Realistka Halina Pawlowská: Peňazí nemám nikdy dosť

Súvisiace články

Spoveď Bílej syna Filipa: Ako utrácam mamine prachy!

Nela Pocisková: Prečo sa oblieka ako 60-ročná teta?

Simona Krainová: Nechcem, aby mal syn pocit, že žije s Hitlerom

Simona Krainová: Nechcem, aby mal syn pocit, že žije s Hitlerom

Výber pre vás