Ste človek veľkých cieľov? Vždy ste túžili vyletieť „vzhůru k výškám“?

Po výškach túži každý umelec. Nie vždy sa ten sen a túžba, aby človek vyskúšal všetko, splnia. Mne sa to čiastočne podarilo. Hoci nie úplne v súlade s mojimi predstavami. Škoda, že minulý systém, v ktorom sme žili, to nedovoľoval dostatočne. Naopak, naše možnosti obmedzoval.

Zvažovali ste emigráciu?

V nijakom prípade. Vedela som, že by pre mňa bolo nemysliteľné opustiť rodičov a kamarátov. Pocit, že sa nemôžem vrátiť, bol neprijateľný. Odmietla som aj niekoľko lákavých lukratívnych ponúk. Vďaka tomu, že som v tej nie úplne ideálnej dobe bola jazykovo vybavená, som však mala šťastie, že som bola žiadaná. Koncertovala som po celej Európe, bola som na turné v Japonsku, Rusku, teda vo vtedajšom Sovietskom zväze, v Kanade, Brazílii...

Bola to istým spôsobom satisfakcia. Čiastočne to uhasilo môj smäd po tom, aby som skúsila kariéru napríklad v Hollywoode. Pánboh zaplať, že sa doba zmenila a mám stále zaujímavé ponuky, o ktorých môžem rozhodovať sama, nie pod vplyvom diktátu. Bez toho by sotva boli napríklad spoločné koncerty s Karlom Gottom v newyorskej Carnegie Hall a ďalších. V lete som opäť vystupovala na festivale v poľskom Sopote. V roku 1977 som tam získala cenu Grand Prix. Je to prestížne podujatie.

Vystupovali na ňom aj Whitney Houston, Elton John či Tina Turner. Tento rok bol jubilejný. Spievala som v rámci prehliadkového večera hviezd, ktoré tam mali výrazný úspech. To bolo niečo! Uviedli ma ako kráľovnú a tých päťtisíc ľudí v hľadisku mi darovalo standing ovation ešte skôr, než som dala jediný tón! Nebudem zapierať, mala som zimomriavky a dojalo ma to k slzám.

Je v živote niečo, čo vám nevyšlo?

Určite mať deti, ktoré som chcela. Ale osud to zariadil tak, že ich nemám. Na druhej strane si hovorím, že keby som deti mala, určite by som nepracovala tak intenzívne, pretože by som sa im chcela úplne venovať. Tak sa aspoň snažím pomáhať deťom ohrozeným, postihnutým, chorým. Akýmkoľvek spôsobom.

Keď sa nepodarilo, pochybovali ste o sebe ako o žene?

Našťastie nie. Vravela som si, že to buď pôjde, alebo nie. Necítila som sa ako menejcenná žena. Zrejme aj preto, že mi prípadnú prázdnotu vypĺňala práca.

Spoveď Heleny Vondráčkovej: Osud jej dieťa nedoprial, ako sa s tým zmierila?

Výber pre vás

Spoveď Heleny Vondráčkovej: Osud jej dieťa nedoprial, ako sa s tým zmierila?

Súvisiace články

Tajomstvo Heleny Vondráčkovej: Prečo nikdy nemohla emigrovať?

Spoveď Heleny Vondráčkovej: Prezradila svoje tajné túžby

Helena Vondráčková radí: Ako na to, aby boli "vlhké a mokré"

Výber pre vás