V takomto pohodovom duchu sa niesol aj náš rozhovor s Pánom spevákom, skladateľom a textárom Mirom Žbirkom (62). Nedávno získal cenu OTO 2013 v kategórii spevák a vytvoril svoju prvú filmovú pieseň Fair Play k rovnomennému filmu.

Máte už doma pomerne dosť ocenení za svoju prácu. Na Deň žien vám k nim pribudol OTO. Kde všetky tie ceny sú a kto ich oprašuje?

– Sú u syna na skrini. Začalo sa to, keď bol David ešte malý. Tie ceny ho fascinovali a začal ich zbierať. Vždy sme mu každú cenu pre radosť dali a postupne mu tam pribúdali. Je to neuveriteľné, ale drží ho to doteraz. Aj na sošku OTO sa ma hneď pýtal, kedy ju priveziem domov. Hoci je už v inom veku, má 19, stále je to jeho skriňa. Zvykol si na to, že o ceny sa u nás stará on.

Devätnásť? Dospelý chlap! Akou cestou sa vybral, hudobnou?

– Trochu nebezpečne šiel aj v mojich šľapajach. Síce Laci Lučenič by nesúhlasil, že v mojich, lebo môj syn je bubeník, a to som ja nikdy nebol. Ale zaujímal sa o hudbu, a to mu ostalo dodnes ako záľuba. Skladá pesničky, no v Londýne teraz študuje film a ja som rád, že ho to baví.

Gény skrátka nepustia, veď aj vy máte blízko k filmu. A nemyslím tým teraz vašu postavu v muzikáli Neberte nám princeznú.

– Áno, som fanúšik filmu a teraz máme rozdelené úlohy. Ja sa vyznám v histórii, v ktorej sa tí mladší neradi vŕtajú, hoci nemé filmy sú výborné. Dúfam, že aj on na to príde, lebo pre neho musia byť filmy farebné a súčasné. Ale v tom je pre mňa cenným partnerom, lebo mi stráži súčasnosť. Pozná môj vkus a vie mi povedať, ktorý súčasný film má zmysel vidieť. To je dôležité, aby ste niekde netrávili niekoľko hodín zbytočne.

Čo vám odporučil naposledy?

– Vlka z Wall Street. Boli sme na ňom aj s Katkou (manželka, pozn. redakcie) a trochu sa obával, že ten slovník vo filme nestrávime. Bol celkom prekvapený, že sme to po vzhliadnutí filmu neriešili.

Manželka vás sprevádzala aj na OTO-vi. Na vás dvoch je radosť pozerať, ako spolu ladíte. Ste vy ten umelecký a ona racionálnejší typ?

– Dobrá otázka... Nemôžem povedať o Katke, že by bola len racionálny typ. Kedy ako, strieda sa to. Ona vie byť aj veľmi emotívna. O sebe vám neviem povedať, aký som, lebo som na to ešte neprišiel. Možno je tu také rozdvojenie, keď ste herec alebo spevák. Ako keby existovali dve osoby a jedna z nich je virtuálna. Niekedy jej hovorím Miroslav a Katka sa na tom smeje – že pozri, Miroslav spieva. (smiech) Snažím sa od neho mať trochu odstup, lebo ľudia môžu mať podľa toho o mne nejakú predstavu. A ja neviem, do akej miery sa môj imidž kryje s tým, aký som naozaj... Takže mám niekedy obavy, aby ma ten virtuálny Miroslav nepremohol a ja potom zabudnem, kto vlastne som.

Ozaj, a čo robia dcéry?

– Staršia Denisa teraz predovšetkým vychováva malú Zaru. A Linda si vzala do hlavy, že bude perfektne ovládať angličtinu. Prihlásila sa hádam do všetkých jazykových škôl, ktoré v Prahe sú, a stále chodí na angličtinu. (smiech)

Robia vám radosť. Vrátim sa však ešte na chvíľu, ak dovolíte, k filmu. Je to film Fair Play, ku ktorému ste zložili vašu vôbec prvú filmovú pieseň. V čom to bolo iné?

– Väčšinou máte pri skladaní totálnu voľnosť. Robíte novú skladbu, môže byť rýchla, pomalá, na gitare, na klavíri a niekedy nemusí mať ešte ani slová. Toto bol iný prípad. Vedel som, že je to do filmu Fair Play, v ušiach mi znela veta „život nehrá fér“, a keďže som predtým film videl, mal som už v sebe z neho dojmy. A možno práve to bolo pre mňa inšpiráciou, že to takto nerobím každý deň. Dostal som nejaké mantinely, hoci som sa necítil obmedzovaný, ale priestor na inšpiráciu som predsa len mierne mal. V ňom som sa pohyboval a v tej chvíli mi to vyhovovalo.

Vy ste však ten film nielen videli, ale ste ho vraj museli aj celý pretlmočiť vášmu osvedčenému producentovi Robovi Cassovi z londýnskeho štúdia Abbey Road, kde ste potom pieseň nahrali.

– Ten dabing by som chcel mať nahratý! (smiech) Bol to zvláštny zážitok sedieť s ním v Abbey Road, pozerať česko-slovenský film a simultánne tlmočiť. Bolo to fakt komické. Lebo som sa do toho tak vcítil, že som aj začal pri postavách meniť hlas, a to ma zaskočilo. (smiech) Hlavne som nevedel, že to budem celé prekladať. Myslel som si, že si Rob pozrie začiatok, aby sme vedeli, o čom je reč, a ide sa na nahrávanie. Ale jeho to tak zaujalo, že to chcel vidieť celé.

Vy ste tú dobu, o ktorej je film Fair Play (80. roky, pozn. red.), zažili...

– Možno preto si ma vybrali na pieseň – že tento bude vedieť, o čom to je. (smiech)

Mali ste niekedy pocit, že život s vami nehrá fér?

– Je to myšlienka, ktorá môže osloviť mnohých ľudí, tak ako oslovila mňa. Mnohí si do toho môžu dosadiť svoje osobné zážitky alebo predstavy. Na to nie je definitívna odpoveď.

✔ Rád chodíte do kina? – Nič nenahradí veľké plátno a ten zvuk. Úder do tympánov alebo na činely si musíte vychutnať v plnej kráse, nikto vám nedá ovládač. Nie je to krásne, keď polohluchý odchádzate z kina? (smiech)

✔ Častejšie však pozeráte filmy doma. Na DVD či počítači? – DVD, možno aj preto, že keď sedím pri počítači, začne ma bolieť chrbtica. Veď som už sedel v nejednom aute zopár hodín... Na gauči, keď ma niečo zabolí, tak sa natiahnem inak.

✔ Cvičíte? – Áno, mám vlastnú verziu 5 Tibeťanov. Cvičím ich a počúvam nové kapely. Takže to nepovažujem ani za stratu času. Potom pošlem synovi SMS, aby si dal bacha na nejakú kapelu a vypočul si to. (smiech)

Spoveď Mira Žbirku: Ešte som neprišiel na to, aký som

Výber pre vás

Spoveď Mira Žbirku: Ešte som neprišiel na to, aký som

Súvisiace články

Meky Žbirka po operácii žlčníka: Musím sa strážiť v jedle

Miro Žbirka šokuje: Svoju ženu som zbalil na nahé telo

Nevydesil ju! Žbirka sa manželke predviedol rovno nahý

VIDEO - Žbirkova manželka prekvapila: Dedom mal byť už dávno!

Výber pre vás