Keď robíme tento rozhovor, je pár dní pred začiatkom prázdnin. Pre vás ako študentku sú poslednými, však? 

 Áno. Teraz som ukončila štvrtý ročník, respektíve prvý ročník magisterského štúdia, a ešte mi jeden zostáva. Nemám však klasické prázdniny, pretože ich budem mať aj trochu pracovné, keďže stále točíme, a v auguste už začínam skúšať v divadle.

Čiže more musíte stihnúť iba počas júla?

Keď vyjde tento rozhovor, tak už budem mať po jednej dovolenke s priateľom, ale v auguste pôjdem na pár dní s rodičmi na grécky ostrov Korfu, kde počas celého leta pracuje moja sestra. Ale u mňa leto nie je len o mori, rada by som stihla aj nejaký hudobný festival či chatu s kamarátmi.

To sa ani nečudujem, keďže hudbu, presnejšie spev, milujete. Festival nemôžete vynechať. (Úsmev.) Ako ste sa však dostali k herectvu, keďže ste túžili stať sa speváčkou?

Keď som chcela ísť študovať na konzervatórium spev – iba spev –, bolo to možné iba v prípade, ak by šlo o operný. Ale ten som študovať nechcela. Tak som si vybrala hudobno-dramatický odbor, kde som mala hlavné predmety spev, herectvo a tanec. Ale spev bol moja priorita. K herectvu som nemala dovtedy kde „privoňať“, to sa mi podarilo až na „konzerve“ a tam som si potom zamilovala aj hranie. Oboje ma fascinuje, lebo cez spev aj herectvo môžem ďalej preniesť nejakú myšlienku, hodnotu, pocit...

Kariéra sa vám poriadne rozbehla. Ako zvládate únavu, nával práce, štúdium a všetko, čo deň prinesie?

Poviem priamo, že niekedy to nezvládam. Ale myslím si, že je to aj tak v poriadku, pretože proste niekedy človeka ten tlak prevalcuje. Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí ma vedia povzbudiť a postaviť na nohy, keď treba. A druhá vec, pomáha mi uvedomenie si toho, že nič netrvá večne. Že všetko to sú len akési obdobia, ktoré prejdú. A preto si nechcem tie výnimočné chvíle nechať ujsť.

Ako vyzerá váš bežný deň, keď nepracujete? 

Rôznorodo. Nemám žiadnu šablónu, ako tráviť voľný čas. Niekedy dobieham veci, ktoré som nestíhala – napríklad bežné práce doma, prípadne vybavujem niečo po úradoch, lekároch… Chodievam do prírody alebo do kina, na kávu, prípadne vybehnem spontánne na výlet.

Aké návrhy dostáva od nápadníkov? Prečítajte si na ďalšej strane.

Už takmer osem rokov tvoríte pár s hercom Vladkom Plevčíkom. Predpokladám však, že aj keď ste zadaná, nápadníkov máte až-až. Pozývajú vás muži na kávičky? 

Ani veľmi nie. Vlastne skôr vôbec nie. (Smiech.) Ale ja sa z toho teším, pretože to znamená, že si uvedomujú, že s Vladkom tvoríme šťastný pár. Je možné, že sa mužom páčim, ale naozaj od nich nedostávam žiadne návrhy.

Určite sa im páčite. Už len tie vaše kučierky okúzlia každého. (Úsmev.) Idú vám občas aj nervy, keď sa snažíte nejako ich skrotiť?

Keď som bola mladšia, chcela som mať rovné vlasy. Moje vlasy mi pripadali strapaté a zvláštne. Ale každý máme nejakú životnú fázu, v ktorej niečo na sebe riešime a chceme veľa vecí inak, než máme a zbytočne sa pre to trápime. Dnes som veľmi rada, že ich mám také, aké mám, a nemám potrebu to meniť.

Aj váš partner je kučeravý – vy budete taká kučeravá rodinka, ak sa raz vezmete a budete mať detičky. (Úsmev.) Ale to asi teraz medzi vami nie je téma dňa. Ale sa mýlim?

Sme tak dlho spolu a sme šťastní. Nemusíme sa k seba zatiaľ nijako inak pripútavať. Samozrejme, do budúcnosti to nevylučujem. Ale teraz je to dobre tak, ako to je… (Smiech.)

Rodičia vás netlačia do svadby? Nepočúvate stále: „Kedy bude svadba?“ Odpoveď na túto otázku nájdete na ďalšej strane.

Rodičia vás netlačia do svadby? Nepočúvate stále: „Kedy bude svadba?“ 

Určite nie. Nepýtajú sa ma na to. Je to jednak citlivá otázka a druhá vec je, že rodičia to nechávajú na mne. Celkovo to je otázka, ktorá mladý pár môže dostať do nepríjemného pocitu. Nemalo by sa na to pýtať len tak – medzi rečou. Ale, samozrejme, že s rodičmi sa o vzťahu s Vladkom rozprávam úplne normálne a otvorene.

Badáte, že vás ľudia spoznávajú? A to nielen dospelí diváci, ale aj deti?

Deti ma nespoznávajú, a keď, tak už také väčšie. Je to preto, lebo v civile vyzerám úplne inak a nikomu ani nenapadne, že som „tá Tídlalka“. Kostým urobí veľa. No už diváci Dunaja ma vnímajú. Niekedy je to také komické. Povedia mi: „Ja vás poznám,“ ale nič viac a ja neviem, ako vtedy reagovať. (Smiech.) Ale je to veľmi milé.

Zo skvelej! (Smiech.) Z takej, ktorá ma vo všetkom podporovala. Rodičia stáli vždy pri mne. Keď som chcela ísť na konzervatórium, síce neboli nadšení, ale nebránili mi. Povedali: „Vyskúšaj!“ Keď ma vzali, nechýbali na žiadnom mojom predstavení, koncerte či inom vystúpení. Sú moji veľkí fanúšikovia. Mám aj úžasnú sestru, babičky, skrátka pochádzam priam z idylickej rodiny.

Asi ja som sama sebe najväčšou kritičkou – cez sebapoznanie a sebareflexiu. Myslím si, že viem najlepšie zhodnotiť, čo som mohla urobiť lepšie, či som sa posunula alebo som už siahla na dno.

Už ste si aj poplakali, keď sa niečo nevydarilo podľa vašich predstáv?

Ja si poplačem veľmi rada, je to normálny prejav emócií. U mňa to tak je… Plačom sa dosť ventilujem. Poplačem si a idem ďalej. Veď to, že niečo TERAZ nevyšlo, neznamená, že to je pre mňa do budúcnosti zlé. Môže to byť práveže začiatok niečoho lepšieho.

Je vám Petra Dubayová sympatická? 

<a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/gal/celebrity/to-co-jej-ine-zavideli-ona-nechcela-petra-dubayova-prehovorila-svojom-tajnom-trapeni" target="_blank">Pozrite si fotky Petra Dubayovej v GALÉRII - aj z eroticko-drsných scén.</a>

To, čo jej iné ZÁVIDELI, ona nechcela... Petra Dubayová prehovorila o svojom TAJNOM TRÁPENÍ

Výber pre vás

To, čo jej iné ZÁVIDELI, ona nechcela... Petra Dubayová prehovorila o svojom TAJNOM TRÁPENÍ

Súvisiace články

Panebože, čo?! Čekovský PO AUTONEHODE prežil KLINICKÚ SMRŤ! Čo uvidel na "druhej strane"?

STRAŠNÁ TRAGÉDIA v La Gioia! Jednému zo spevákov zomrel milovaný brat - zabil ho pásový opar?!

Pamätáte si na tmavovlasú moderátorku Petru Bernasovskú? TERAZ je blondína! Bude sa vám páčiť?

Výber pre vás