Vek, vzdelanie, oblasť či kúpyschopnosť klienta nehrajú rolu, pokiaľ ide o správne či nesprávne finančné rozhodnutia. V živote je dôležité vydať sa cestou rozhodnutí, ktoré si budú vyžadovať odvahu, odopieranie si okamžitých pôžitkov či nepretržité prehodnocovanie svojej finančnej situácie. Čo a kedy začať riešiť, nám prezradil nezávislý finančný konzultant Marián Ďurík.

Prvá etapa života človeka, keď sa stáva aktívnym účastníkom finančného trhu a je schopný tzv. „dospeláckych“ rozhodnutí, nastáva po prekročení 20. roku života. „Je to obdobie bezstarostnosti. Mladí ľudia nemajú nutkanie napríklad riešiť bývanie formou hypotéky, myslieť na penziu či tvoriť si rezervy v čase, keď by takto vynaložené peniaze chýbali na zábavu,“ hovorí na úvod Marián Ďurík. „Aj obyčajná nečinnosť a nedodržiavanie uvedených pravidiel má negatívny vplyv na budúcnosť mladého človeka.

Zákernosť zlých finančných rozhodnutí spočíva v tom, že sa často prejaví až neskôr. Najviac toxické rozhodnutie, aké sa vôbec v živote dá urobiť, je spotrebný dlh!“ upozorňuje odborník. „V tejto etape riešime otázku bývania (najčastejšie formou hypotéky). Tí šikovnejší sa zbavujú zlých dlhov z mladosti, do života prichádzajú deti, ktorým sa snažíme zabezpečiť budúcnosť napríklad formou dobrého vzdelania. Toto všetko realizujeme formou financií,“ vypočítava odborník.

Faktory, ktoré ovplyvňujú to, ako sa nám naše životné ciele darí či nedarí napĺňať, sú rôzne. „Najčastejšie je to však príjem, teda to, do akej miery sa môžeme o svoj príjem – či už aktívny (zamestnanie), alebo pasívny (prenájom), oprieť. Púšťať sa do niečoho, čo si vyžaduje väčšiu sumu peňazí a nemať istotu ich vlastnenia, znamená zákonitý neúspech,“ zdôrazňuje. „V tomto období je však reálne napraviť zlé finančné rozhodnutia z minulosti, ak to ešte ide.

Znamená to, že ak sme sa v mladosti nepoistili a zároveň neutrpeli vážny úraz, vlastne sa nič nestalo. Taktiež, pokiaľ boli dlhy zvládnuteľné a dokázali sme sa z nich vymaniť vďaka dobre platenej práci, môžeme etapu vážnych rozhodnutí začať s čistým štítom. To sa už nedá tak jednoznačne povedať o období, keď človek prekročí 30. rok života. Ak sa napríklad živiteľ rodiny s hypotékou na krku nepoistí pre prípad akejkoľvek smrti, dennodenne hrá ruskú ruletu.“ Viete čo je syndróm tzv. neskorého spamätania sa? Účastník finančného trhu si jednoducho neskoro spomenie, že by bolo rozumné, keby si mesačne dával bokom nejaké peniaze, či už na svoju penziu, alebo pre svoje deti.

„Matematika, konkrétne úroky z úrokov dokážu priam zázraky. Ak si niekto vo veku 22 rokov začne mesačne odkladať 20 € na pravidelnú investíciu, spravidla je na tom v 65. roku života lepšie, ako keď si niekto iný začne vo veku 39 rokov odkladať 50 €. No aj v prípade dodržiavania receptu na finančnú nezávislosť sa vieme potknúť pri nesprávnom výbere spoločností, ktorým zveríme svoje peniaze. Odporúčam preto spolupracovať s finančnými konzultantmi, ktorí sú nezávislí od konkrétnej inštitúcie, a vyhýbať sa predajcom, ktorí sú poverení predávať produkty jednej spoločnosti,“ upozorňuje odborník.

V tejto časti života už začína veľa ľudí precitať a vzhľadom na ich blížiaci sa dôchodkový vek majú nutkanie niečo s nepriaznivou finančnou situáciou podniknúť. Uvedomujú si, že niečo prepásli, nastáva teda obdobie rizikových investícií, ktoré majú vykompenzovať roky nečinnosti. „Vidím tu ešte jedno riziko a to, že v tomto veku môžu účastníka finančného trhu výrazne zaťažiť ciele jeho detí. Ukážkové prípady zlých rozhodnutí sú napríklad tie, keď sa rodičia zadlžili, aby zaplatili svadbu svojho dieťaťa.

„Tu asi najintenzívnejšie cítime svoje rozhodnutia v číslach, najviac sa to odráža na našej životnej úrovni. V penzijnom veku máme oveľa menšie možnosti niečo si privyrobiť bokom. Vtedy je človek odkázaný len na svoj pasívny príjem. Tragédiou je, ak je váš pasívny príjem dôchodok, ktorý mesiac čo mesiac vypláca štát. Nestaňte sa typickým slovenským dôchodcom, ktorý nežije, ale iba prežíva a večer čo večer sa trasie pred televíznou obrazovkou v obave, čo všetko zasa zdražie,“ uzatvára finančný konzultant.

Od 20 do 30 rokov: Obdobie bezstarostnosti

● Zbavte sa drahých dlhov (kreditné karty, spotrebné úvery).

● Dobre a lacno poistite svoju rodinu a majetok.

● Vytvorte si prevádzkovú rezervu (do výšky minimálne troch čistých mesačných príjmov).

● Začnite s vytváraním rezervy na dôchodok.

Po 30. roku: Obdobie „ruskej rulety“

● Riešite otázku bývania – hypotéka: áno či nie?

Od 40 do 50 rokov: Obdobie zdravého uvažovania a výdrže

● Pridajte k tomu budovanie príjmu na penziu.

Nad 50 rokov: Obdobie finančnej zrelosti

● Nechoďte do rizikových investícií.

60 a viac rokov: Obdobie zberu ovocia

● Nespoliehajte sa len na pasívny príjem.

Spotrebný dlh a história: Založili aj samého seba!

Už starí Babylončania poznali spotrebný dlh. Ľudia, ktorí poskytovali pôžičky svojim dlžníkom, kládli podobné otázky, ako keď si idete požičať peniaze dnes: Aká je vaša finančná situácia? Z čoho chcete dlh splácať? Čo ponúknete do zábezpeky? Na rozdiel od dneška v Babylone mohol človek okrem domu založiť aj samého seba. A tak dlžníkov, ktorí svoj dlh nesplácali, nasadili na otrockú prácu a spolupodieľali sa napríklad na stavbe legendárnych babylonských hradieb, pričom priemerná životnosť otroka bola iba 3 roky.

Ide o vaše peniaze: Začať šetriť v starobe nestačí!

Výber pre vás

Ide o vaše peniaze: Začať šetriť v starobe nestačí!

Súvisiace články

Vaše príbehy: Koniec priateľstva pre peniaze

Peňažná diéta: Ako mať poriadok vo financiách

Výber pre vás