Američanka Sonora Smart Doddová si chcela uctiť všetkých otcov, ako bol ten jej. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky sám musel vychovávať šesť detí. Otec bol pre ňu hrdinom a keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín Sonorinho otca 19. júna 1910. Popularita sviatku rástla a tretia júnová nedeľa sa postupne stala sviatkom všetkých otcov.

Nemôžem povedať, že sa zmenilo iba niečo. Zmenilo sa úplne všetko a zmenil som sa ja sám. Naša rodina sa rozrástla o ďalšiu živú bytosť. Milujem svoje dieťa tak, ako som ešte nikoho nemiloval. Myslím na jeho budúcnosť, na jeho bezpečnosť, na to, aby mal v živote dostatok, aby mal vzdelanie, aby mal dobrých učiteľov či priateľov. Tiež, aby som bol dobrým rodičom. A toto všetko ma postupne mení. Ja sám dospievam! Dozrievam k skutočnej dospelosti a zodpovednosti. Zároveň však dokážem vnímať svet očami dieťaťa, učím sa rozmýšľať ako ono, aby som mu rozumel. A tým sa môj psychický svet stáva omnoho bohatší a krajší. Mať dieťa patrí k zmyslu života.

Pred niekoľkými rokmi by som si veru ani nebol pomyslel, že skončím s mojou ženou na pôrodnej sále, s rúškom na ústach a oblečený do doktorského plášťa. Prišlo to dosť nečakane, žena mala v noci kontrakcie a po tejto akcii som bol rád, že nie som žena, no musím priznať, že tú moju som si začal viac vážiť. Veď porodila krásnu dcéru, ktorá už pomaličky nastúpi do škôlky. Som z tých otcov, ktorí žene pomáhajú, ako sa len dá. Napríklad nedávno som jej zaplatil wellness pobyt pre ňu a jej maminu a prišla taká oddýchnutá, že som bol veľmi šťastný. Síce tam bola len na dve noci, ale oddýchla si. Je ťažké zvládať dieťa, ale zase určite sa rodičia dvojčiat a viactorčiat len nad nami pousmejú. Našu dcérku som od prvej chvíle, ako sa narodila, chránil ako oko v hlave, dával som jej dokonca prvé príkrmy, kúpal som ju, hral som sa s ňou. Rodičovstvo si vychutnávam, lebo raz mi môj už zosnulý dedko povedal, že keď mňa mala moja mama, nemala toľko času ako oni, keď mali nás ako vnúčence. A preto chcem, aby moje dieťa zažilo to najkrajšie detstvo a aby mala na čo spomínať, keď raz bude veľká. Som rád, že ju mám.

Mal som pocit, že som už starý na dieťa

Byť otcom je tá najúžasnejšia vec na svete a som rád, že som sa o ňu nepripravil kvôli obavám z vyššieho veku. Nech si každý vraví, čo chce, nedokážem si predstaviť, že by som pred ôsmimi rokmi, keď mi manželka oznámila nečakanú správu o tehotenstve, zaradil spiatočku a prišiel tak o svoju malú princeznú. Niekedy ma prepadne strach, že tu možno nebudem, keď bude treba odháňať nevhodných nápadníkov, alebo keď bude mať vlastné deti, ale nikto nie je jasnovidec a možno práve ja sa dožijem stovky! Niečo som sa zo svojho otcovstva naučil, a to, že nikdy netreba hovoriť nikdy.

Narodenie syna ma veľmi zmenilo. Okrem toho, že som si uvedomil, že už nikdy nebudeme iba dvaja, ale už navždy traja, som bol neskutočne šťastný, že sme s manželkou stvorili niečo také krásne. Na začiatku sa naštartovali všetky ochranárske pudy a v podstate zostali až dodnes, urobil by som čokoľvek pre svoje dieťa, aby bolo šťastné a zdravé. Môj vzťah sa postupne upevňoval a menil. Stal som sa zodpovednejším a určite dbám viac na režim, ktorý som predtým ignoroval. To, aký som otec, je v podstate zásluha môjho otca. Pretože veľa som vo výchove prebral práve od neho. On bol ten, ktorý ma stále povzbudzoval a dával odvahu, aby som skúšal nové veci. Presne to isté robím aj ja. Môj otec ma často chválil, ale aj karhal, keď som zišiel z cesty. Je pre mňa vzorom, a tak si myslím, že vo veľkej miere som podobným otcom, ako bol on. Za čo mu ďakujem!

Otcom som sa stal, keď som mal dvadsaťsedem rokov. Prišlo to veľmi nečakane, no tešil som sa. Hneď, ako sme oznamovali radostnú správu, som počúval: to sa nevyspíš, do roboty pôjdeš maximálne unavený, budeš celé dni vyčerpaný... Nebral som ich vážne. No pôrodom nášho synčeka sa tie slová začínali plniť. Vreštiace dieťa v postieľke, moja žena utrápená, veľakrát v slzách ležiaca v kúpeľni, bez síl, so slovami, ako už nevládze. No, čo vám poviem, stačilo mi. A tak som ja, veľký to chlap, kočíkoval dieťa. Keď som videl ženu, ako to veľmi zle znáša, musel som jej pomôcť. Čuduj sa svete, syn mi v tom kočiari zaspal. Vtedy som si povedal, aký som ja úžasný otec, viem uspať dieťa. Som rád, že mám dieťa, ale napriek tomu si myslím, že som mal ešte čas. Nemal som sa kam ponáhľať.

Rád im robím raňajky a desiate do školy

Mám slobodné povolanie a aj môj život tak vyzeral. Jemne povedané, nezriadene. Ale keď sa mi narodila prvá dcéra a potom druhá, mal som obavy, ako to zvládnem. Ako narušia moje pohodlie. Nechcelo sa mi kvôli deťom meniť život. A nemusel som, ale zistil som, že chcem. Teraz im veľmi rád robím raňajky a desiate do školy. Máme svoje obľúbené činnosti, ktoré by som už nevymenil za nič, a keď sa obzriem dozadu, aj tie prebdené noci mali svoje čaro. Tieto dve baby nesmierne obohatili môj život.

Dojímavé spovede obyčajných mužov: Páni prezradili, ako ich zmenilo narodenie potomka

Výber pre vás

Dojímavé spovede obyčajných mužov: Páni prezradili, ako ich zmenilo narodenie potomka

Súvisiace články

Dcéra skončila v nemocnici: To, čo sa neskôr prihodilo jej vystrašenej mame, naháňa zimomriavky!

Myslela si, že jej synovi nič nechýba: Keď zistila, čo robí za jej chrbtom, prišla o všetky ilúzie!

Priateľku podvádzal muž, ja som plánovala svadbu: Najskôr sa tešila so mnou, potom sa všetko zmenilo!

Ako mám donútiť manžela pomáhať v domácnosti? Odborníčka má 4 riešenia, jedno z nich určite zaberie

Michalov zážitok naháňa zimomriavky: Mŕtvi rodičia ma varovali, dodnes sa z toho spamätávam!

Výber pre vás

Ako mám donútiť manžela pomáhať v domácnosti? Odborníčka má 4 riešenia, jedno z nich určite zaberie