Priateľku podvádzal muž, ja som plánovala svadbu: Najskôr sa tešila so mnou, potom sa všetko zmenilo!

Som typ človeka, ktorý si nepripustí ľudí hneď k telu. Aj pri výbere kamarátov som vždy bola opatrná. Za jedinú blízku priateľku som považovala Ivetu. Spoznali sme sa ešte ako mladé žaby počas jednej letnej brigády. Odvtedy sme toho spolu veľa zažili. Vedeli sme jedna o druhej takmer všetko, aj o našich ľúbostných životoch.

Ivet brala mužov ako bonboniéru. Vždy tvrdila, že nikdy neviete, či ďalšia príchuť nebude lepšia ako tá predtým. Jej srdce si napokon získal Dušan. Bol to chlapisko, mocný a krásny. Verejne som jej ho, samozrejme, dopriala, ale tajne trocha závidela. Ja som mala za sebou dva vážne vzťahy. Prvý na mňa tak žiarlil, že ma doma zamykal, a ten druhý by ma najradšej vymenil za moju sestru, po ktorej očividne túžil viac ako po mne. Na vzťahy som bola skrátka smoliarka. Ivet však pri Dušanovi na
šla to, čo hľadala. Pri víne ma veľakrát utešovala, nech nezúfam, že aj na mňa niekde vonku čaká niekto taký. Verila som jej. Dávno sme sa dohodli, že raz budeme mať spoločnú svadbu. Chýbalo už len nájsť toho pravého pre mňa.

Nakoniec to dopadlo inak. Ivet ostala tehotná, a tak s Dušanom museli svadbu zbúchať narýchlo. Nechcela žiť s mužom nadivoko. Tam, odkiaľ pochádzame, bolo niečo také priam neprípustné. Po piatich rokoch idylky, žiaľ, Ivet zistila, že jej milý Dušanko chodí namiesto sobotňajšieho futbalu na iný šport. Spoluhráčka mala blond vlasy a tiež bola vydatá. Ivet to zobralo, ale priznala sa mi, že to nie je prvýkrát, čo si Dušan užil aj s niekým iným. Dokonca sa pristihla pri tom, že jej to už ani neprekáža.

Bolo mi jej ľúto. Ja som v tom čase konečne prežívala šťastné obdobie. Môj Peter, s ktorým som sa stretávala už dlhšie, ma požiadal o ruku. Myslela som, že keď Ivet poprosím, aby mi pomohla so svadbou, na svojho neverného manžela rýchlejšie zabudne. Ona s potešením súhlasila. Tam sa jej radosť ale končila a všetko sa zmenilo.

Každý nápad, ktorý som predostrela, ohovorila, zhodila, mala tisíc dôvodov, prečo je to zbytočné. Ostrú výmenu názorov sme mali pri skúšaní šiat. Môj sen bol vydávať sa v krásnych princeznovských. Jedny také som si vyhliadla a na skúšku som zobrala aj ju. Keď ma s iskričkami v mojich očiach uvidela, len prevrátila oči. Vraj také šaty nepotrebujem. Je to zbytočne drahé, ona sa vydávala v jednoduchom kostýme a vraj nechápe, prečo túžim po niečom takom gýčovom.

Bola som smutná, že sa najlepšia kamarátka neteší spolu so mnou, ale v eufórii zo svadby som prehliadala všetky jej jedovité hlášky. Brala som to tak, že to nemá práve najľahšie. Čím som však bola šťastnejšia a spokojnejšia v manželstve, tým viac ona okolo seba chrlila zlobu. Nechcela som o ňu ako o kamarátku prísť, dúfala som, že ju to prejde.

Po čase sa s Dušanom rozviedla. Verila som, že konečne hodí minulosť za hlavu a začne byť aj ona opäť šťastná. Keď mi však vynadala, že som lenivá, lebo sme si na pár hodín do týždňa najali pestúnku, to už sa mi snažil otvoriť oči aj manžel. Ani jeden totiž nemáme rodičov a chceli sme mať čas aj pre seba. Poprosili sme o to aj Ivet, ale ona sa nám o malého starať odmietla.

Peter sa ma pýta, či nevidím, že Ivet nie je kamarátka, ale niekto nešťastný, kto nemôže prežiť, že niekomu sa darí lepšie. Odpovedám, že práve preto tu pre ňu musí niekto byť...

Nataša

Aj keď sa o ženských priateľstvách nehovorí veľa dobrého, tie ozajstné dokážu zázraky. Je obdivuhodné, že Nataša pri svojej priateľke stojí aj vtedy, keď sa k nej ona nespráva práve najlepšie. Hádam už čoskoro sama príde na to, že nemôže celý svet trestať za svoje problémy. Ak nie, mal by jej to niekto otvorene povedať, nech môže po ťažkom období urobiť krok vpred.