Ako malá navštevovala výtvarné kurzy. Hoci sú obaja rodičia zameraní technicky, umeleckú šikovnosť mala po kom zdediť. „Dedko pekne maľoval, hoci nebol profesionálny maliar. Aj babička sa venovala ručným prácam, takže zručnosť som vďaka nim dostala do vienka i ja.“

„Najviac ma oslovilo kreslenie. Neskôr som tvorila s kamarátkou časopis, kde sme písali aj kreslili. Mala som vtedy asi desať rokov,“ spomína. Ako dvanásťročnú ju už svrbeli prsty aj na čosi iné. „Začala som vytvárať prvé šperky z korálikov, náramky priateľstva a podobne.“

Keď začnem tvoriť, celú ma to pohltí

„Je to najmä vtedy, keď robím niečo nové, čo som ešte nevyskúšala, keď skúmam nové techniky. Vtedy zabudnem na čas a preberiem sa, až keď som veľmi hladná,“ hovorí s vášňou v hlase. Hneď od začiatku sa zamerala na šperky, pretože šperk má aj praktické využitie.

„Keď som vytvorila nový šperk, začala som ho nosiť. Z okolia som dostávala spätnú väzbu. Videla som, ako moju prácu vnímajú iní, ako sa im to páči. A tak som sa zdokonaľovala a posúvala vpred.“

„Boli skôr primitívne,“ smeje sa Zuzka. Pracovala som metódou pokus-omyl,“ spomína. „Učiteľa som nikdy nemala, postupy som hľadala sama v rôznych odborných zdrojoch a najmä vo vlastných experimentoch. Vždy som sa snažila tvoriť na základe svojich pocitov.

Odkázaná sama sa seba bola aj preto, lebo keď začínala, v jej okolí sa neorganizovali žiadne šperkárske kurzy. Inšpirácia k talentovanej šperkárke prichádza všetkými možnými spôsobmi. „Kreslím si, sledujem okolie, vnímam farby aj tvary. Keď vidím v električke na niektorej dáme šperk, dokonale si ho prezriem a zhodnotím. Hovorím si, toto by som urobila tak, toto inak, a začnem kombinovať rôzne varianty. Je to už asi istá forma deformácie,“ hovorí s úsmevom.

„Momentálne som zameraná na sklo. Vždy to bol môj sen.“ Spolu s manželom preto začali šetriť na piecku a vybavenie domácej dielne. „V skle vidím najväčší potenciál i napriek tomu, že sa s ním pracuje ťažšie. Je na ňom úžasné najmä to, že má veľa farieb a dajú sa z neho vytvárať krásne efekty. Je žiarivé, s nekonečným množstvom kombinácií.“

A ako sa vlastne zrodí šperk?

„Črepy sa široko narežú a vrstvia. Dnes už viem, ako musím sklo navrstviť, aby sa mi v peci neroztieklo do nesprávnych tvarov. Pri vrstvení použijem aj 12 druhov skla, priebežne ho lepím. Nakoniec nalepím úchyt a šperk je hotový. Keď sa sklo v peci upečie, vyberiem ho, poumývam, obrúsim, začnem lepiť alebo ho kompletizovať napríklad do náhrdelníka,“ hovorí s láskou v hlase.

Ako sa pečie sklo? Zuzana v zápale tvorby zabúda na všetky problémy

Výber pre vás

Ako sa pečie sklo? Zuzana v zápale tvorby zabúda na všetky problémy

Súvisiace články

Po synovom odchode našla novú vášeň: Jej srdce dnes patrí servítkam!

Recepty Evy Francovej milujú tisícky ľudí: Byť ženou si vyžaduje viac ako variť

Úspešná šéfka hotela pracuje 14 hodín denne: Neuhádnete, ako trávi voľný čas!

Výber pre vás