Predsa sa však niečím líšia. Ich život sa delí na pred a po transplantácii. Transplantácii, ktorá ich vrátila späť do normálu. A svoju druhú šancu sú odhodlaní nepremárniť.

Spomínam si na film o jednom policajtovi, ktorému zlyhalo srdce. Keď mu transplantovali nové, vídal človeka, od ktorého ho dostal a aj vďaka nemu sa zmenil. Ja viem, Hollywood... Ale predsa len človeku pritom napadne, nie je na tom niečo pravdy? Čitateľka Katka, pozitívne naladené energické mladé žieňa v mojom veku, ma vrátila do reality: „Toľko ľudí sa ma na to pýta, či som sa zmenila, ale toto nie je ako vo filme. Je to skutočný život.“

Prelomová zmena

Skutočne sa človek po transplantácii nezmení? Má medicína vysvetlenie na zmeny nálad či aktivity? „Aj zdravý človek prechádza rôznymi životnými obdobiami. Transplantácia je prelomová zmena v živote pacienta, ktorá môže viesť k zmene spôsobu života,“ vysvetľuje nefrologička Zuzana Žilinská, vedúca lekárka Centra pre transplantácie obličiek urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá s pacientmi pred i po denne prežíva ich osudy.

Zmenu nálad a správania u niektorých pacientov si môže všimnúť aj okolie. Logicky nasleduje otázka, či sa na neho nepreniesli vlastnosti darcu? Niektorí pacienti na sebe pozorujú melanchóliu, iní sú zase aktívnejší, majú lepší spánok alebo robia činnosti, ktoré predtým nerobili. Aj na toto existuje vysvetlenie. „Keď je transplantácia úspešná, dosť radikálne človeku zlepší a zmení život. Napríklad po transplantácii obličky zrazu prestanete chodiť na dialýzu, zlepšujú sa vám výsledky, organizmus sa očistí od toxických látok, nastúpi radosť zo života a pozitívne vnímanie sveta. Môžete sa vrátiť do zamestnania, nie ste unavený a vaša kondícia sa zlepšuje,“ vymenúva špecialistka.

„Sklony k melanchólii možno v niektorých prípadoch vysvetliť užívaním vyšších dávok kortikoidov po operácii, ktoré chránia transplantovanú obličku pred reakciou imunitného systému pacienta.“ A hoci je fakt, že niektoré osobnostné zmeny príjemcu transplantovaného orgánu môžu byť zvláštne, netreba za tým hľadať senzáciu, ale život. Plnohodnotný život s darom cennejším nad zlato.

Katarína Baráthová (35), barmanka, Bratislava

„Mala som 29 rokov a choré obličky, keď som otehotnela. Žiaľ, počas tehotenstva mi obličky zlyhali a o dieťatko som prišla,“ vracia sa Katka v čase k okamihu, keď začala s dialýzou. Začiatky boli zlé. „Snažila som sa robiť všetko tak ako inokedy, no bola som unavená a po dialýze som vracala. Nevládala som šoférovať, chodiť von so psom, proste nič. Neskôr sa to upravilo. Prestala som s dialýzou bojovať a začala som s ňou žiť.“

Chcem svoj život späť

Aj ona hľadala darcu najskôr v rodine. „Mal ním byť otec. Podstúpili sme už aj vyšetrenia, keď mi zrazu deň pred Vianocami zazvonil telefón. Našiel sa vhodný darca. Mala som 31 rokov, keď ma na Štedrý deň operovali. Trvalo asi tri týždne, kým moje telo obličku prijalo. A potom sa to celé už len zlepšovalo a zlepšovalo. Domov ma pustili po mesiaci a odvtedy už uplynuli štyri roky.“

Napriek veľkej únave sa vrhla na cvičenie. „Bolo to ťažké, ale aj keď som už nevládala, zaťala som zuby a povedala som si, že musím. Chcem naspäť svoju pôvodnú váhu, svoj život... Podarilo sa mi to po menej ako roku. Dnes už cvičím takmer denne, chodím do posilňovne, behám, pracujem a nič ma neobmedzuje. Jedine grepy jesť nesmiem,“ teší sa Katka plná radosti a chuti do života.

Na to, či sa chcela dozvedieť aj niečo o darcovi a aké to je, mať v tele kúsok niekoho iného, sa jej pýta veľa ľudí. Má na to len jednu odpoveď. „Toto je skutočný život, to nie je ako vo filme. Pre niečo sa toto všetko v mojom živote stalo. A pre niečo som tu, na tomto svete, ešte ostala. Asi mám ešte niečo dokázať...“

Chorá oblička ma pripravila o dieťa: Darca mi vrátil život!

Výber pre vás

Chorá oblička ma pripravila o dieťa: Darca mi vrátil život!

Súvisiace články

Pozor na obličky! Závisia od nich vaše ďalšie orgány

Zima útočí: Chráňte sa pred chladom, oslabuje vaše telo!

Alternatívna medicína: Možnú chorobu prezradia už aj gestá!

Výber pre vás