Stretli sme sa v jednom z najväčších bratislavských fitnescentier na Einsteinovej ulici. V športovom prostredí, ktoré je jej láskou, dobíja ju energiou a dáva jej zmysel v dnešnom, podľa jej slov neradostnom svete.

Rodená Bratislavčanka, aj jej dvaja mladší bratia, odmala veľa športovali. „Keďže som dobre behala, vybrali si ma na Slovan. Čo som sa tam naplakala! Na tretry som však rýchlo zabudla. Prekážal mi individualizmus, ktorý panoval na tréningoch. Každý sa rozcvičoval sám, nemal mi kto veci poriadne vysvetliť. Zvolila som si radšej kolektívny šport – volejbal. Nemala som síce správnu výšku, ale skákala som ako gumený pajác,“ smeje sa pani Darina, ktorá hrala od strednej školy 14 rokov v rovnakom klube. „Hrala som dorasteneckú aj ženskú ligu, boli sme výborný kolektív rovnako starých, rovnako zdatných a snívajúcich dievčat. Spolu sme trénovali a poznávali svet. Bola to dobrá životná skúsenosť. Dodnes sa s dievčatami a s trénerom stretávame.“

Všestranná príprava na volejbale jej dala základ do ďalšieho života a športových i pracovných aktivít. „Veľmi skoro sa u mňa prejavila artróza, už keď som mala 18. Tak som si povedala, že keď nie je šanca mať zdravé kosti, musím si spevniť svalstvo, aby malo čo držať kostrový aparát. Takže i dnes mám len artrózu druhého stupňa. Nikdy som nemala nič vážnejšie zlomené. Len raz, tri rebrá po akrobatickom rock´n rolle, ktorému som sa istý čas venovala. Zato šľachy a väzivá som mala natiahnuté a potrhané asi všetky. Ale vždy som sa dala do poriadku. Hádam aj vďaka joge, ktorej som sa, v istej etape môjho života, venovala dosť intenzívne.“

Šport pani Darinu sprevádzal počas celej vysokej školy. Vyštudovala učiteľstvo, angličtinu a slovenčinu. Jazyky boli a doteraz sú jej vášňou. „Od šiestich rokov som sa učila nemčinu, v pätnástich som bola prvýkrát v Bulharsku a Balkán ma očaril. Preto som sa začala učiť po bulharsky. Študovať som však chcela arabčinu. Ešte pred prijímačkami som zvládla arabské písmo. Žiaľ, alebo skôr našťastie, ma nevzali. Inak by som sa nedostala k angličtine. I keď doteraz si myslím, že ma prijali omylom, keďže ma skúšali len z nemčiny. Športová vytrvalosť ma však aj tu hnala dopredu a do troch mesiacov som spolužiakov v angličtine celkom dobehla!“

Nemčinou, angličtinou a bulharčinou sa jej jazykové schopnosti nekončia. Na právnickej fakulte, kde učila, bol vedúcim Rus, ruština bola na dennom poriadku. Po dlhšom pobyte vo Švédsku sa dohovorila aj po švédsky. A do jazykovej školy chodila na francúzštinu. „Aj keď stále rozumiem, odpovedám v angličtine, ktorá mi je celoživotnou láskou a záľubou.“ Dodnes prekladá a je úradnou prekladateľkou, kedysi <a href="https://www.lexika.sk/sluzby/specifikacie/pracovne-jazyky/preklady-a-tlmocenie-z-do-anglictiny/" target="_blank" rel="noopener noreferrer">bola aj tlmočníčkou z angličtiny</a>. Na konte má tisícky strán textu odborného prekladu a asi 50 kníh z krásnej literatúry.

S ukončením vysokej sa skončila aj éra volejbalu. Pani Darina sa vydala a porodila syna. Dva roky sa športu veľmi nevenovala. Len zopár mesiacov po pôrode nastúpila späť do práce, bývala blízko a dovoľoval jej to aj rozvrh na vysokej škole, ktorý je trochu iný, ako na základnej či strednej. A po čase sa vrátila k behu, ktorý intenzívne robila vyše 20 rokov!

„Som vytrvalec. Beh je moja srdcová disciplína, preto som sa k nemu vrátila tak trochu okľukou. Podľa mňa je to jeden z najlepších športov. Na čerstvom vzduchu sa dokonale prečistí hlava a usporiadajú myšlienky. Začínala som na ihrisku, no keď som došla k vysokému číslu počtu kôl, ktoré som zabehla, prešla som do lesa. Na Železnej studničke som bola každý deň a za každého počasia. A to som bývala na opačnej strane mesta! Behala som všade, aj na dovolenke. Denne som zabehla minimálne 12 kilometrov.

Ak sme niekam šli plávať či lyžovať, bežala som smerom tam, potom plávala alebo lyžovala, naložila veci do auta a bežala späť. Nabehaných mám okolo 200 000 kilometrov. Behať sa dá kedykoľvek a kdekoľvek.“ Z vytrvalosti, ktorú si v mladosti natrénovala, čerpá dodnes. Okrem behu a plávania bicyklovala a korčuľovala. Aj na kolieskových korčuliach. „Tam ma smel predbehnúť jedine mladší chlap! Rovnako ako pri behu.“ Dodnes vášnivo rada lyžuje a obľubuje aj turistiku.

Krátko po páde komunizmu prešla z prírody do fitnescentier. Hľadala to správne miesto na cvičenie a našla ho najprv v telocvični na fakulte a neskôr v malom fitku s rodinnou atmosférou. To už bola na dôchodku (učila do 65) a chodievala tam na všetky skupinové cvičenia. Kamarátky na šport občas žiarlili, keď pre cvičenie chýbala na spoločnej akcii. Zároveň ju obdivovali, vraj kde na to berie čas?

„Čo som vypotila, ma nabilo, ba mnohonásobne posilnilo. Bez problémov som mohla do noci alebo aj do rána prekladať, a ráno som už bola zase vo fitku. Nikdy sa mi nežiadalo dlho spať. Šport ma nevyčerpával, práve naopak. Dodnes sa to nezmenilo. Doma si sama poumývam okná, vyprášim koberce a vyšmirgľujem parkety. Do rána sú aj natreté.“

Po siedmich rokoch „svoje“ fitko vymenila za veľký fitness klub. „Tréneri sú vynikajúci, ale spočiatku mi bolo aj smutno. Starších ľudí na skupinových hodinách veľa nebolo. Ja sa však nedám. Zatnem zuby a robím všetko tak ako mladí. Zažívam aj zopár neúspechov a sklamaní, lebo na niektorých obľúbených cvičeniach, ako fat burner či step aerobic, sa tréneri zameriavajú skôr na komplikovanú choreografiu ako na intenzitu aerobného výkonu. Ale aspoň mám nové výzvy.

Veľmi mám rada tabatu – intenzívne kardio cvičenie, 20 sekúnd cvičíme, 10 odpočívame a cvik opakujeme 8-krát. Usilujem sa cvičiť denne. Asi aj preto, aby som zabudla, aký je dnešný svet nespravodlivý a neprajný. O seba sa nebojím, svoje som si odžila. Skôr o syna a mladšie generácie. Preto som rada, že som si našla aktivitu, ktorá mi odpúta myseľ a dodá energiu aj na to, aby sa mi chcelo ďalej žiť.“

Vo fitnescentre strávi v priemere dve a pol hodiny. „Musela som veľmi zaťať zuby, lebo s činkami som prv nikdy toľko necvičila. Ale páči sa mi to, aj zdravotne mi to prospieva. Nie je to drina, mám z toho radosť. Rada sa potím, keď mám športové oblečenie,“ smeje sa pani Darina, ktorá namiesto behu teraz chodí na páse.

„Za 60 minút 6 km do kopca na páse nastavenom na najvyšší sklon. Pri tom sa učím po turecky. Keď trénujem telo, musím aj ducha.“ Rada využíva aj saunu, na ktorej miluje ochladzujúci bazén na záver. „Keď sa už do niečoho zahryznem, tak to dokončím. Čo najlepšie!“ vysvetľuje žena, ktorá je už 40 rokov vegetariánka, sprchuje sa v studenej vode a v zime behá bosá po snehu! Zrejme aj vďaka tomu na fakulte nebola vlastne nikdy práceneschopná.

Odpovedá Tomáš Hantabál, tréner Body Energy Club:

● Aké športy sú vhodné pre seniorov vo fitnescentre?

– Odporúčal by som pilates na precvičenie stabilizačného systému, jogu, strečing, cvičenia vlastnou váhou a cvičenia na balančných pomôckach (bosu, fitlopta, overball). Vhodný je aj silový tréning, ale ten hlavne za prítomnosti skúseného trénera.

● Na čo si dávať pozor?

– Zo začiatku nepreceňujte svoje schopnosti. Na každom tréningu dbajte na správnu techniku cvičení. Pred tréningom sa treba vždy poriadne rozohriať a rozcvičiť, aby ste predišli zbytočným zraneniam. Po tréningu zvoľte tiež správnu strečingovú metódu.

● Ako často a ako správne cvičiť?

– Ak sa rozhodnete cvičiť vo fitnescentre, na začiatku určite využite služby trénera. Aspoň na pár lekcií. Tréner by si mal zistiť vašu anamnézu, aby vedel, ako vám má nastaviť tréningovú jednotku a tréningový proces. Začiatky tréningov by mali byť vo frekvencii 2 – 3 razy týždenne. Neskôr sa frekvencia môže vplyvom trénovanosti a zvýšenej kondície zvýšiť.

72-ročná Slovenka nezaháľa ani na dôchodku: To, čo našla v tejto 1 veci, ju drží pri živote

Výber pre vás

72-ročná Slovenka nezaháľa ani na dôchodku: To, čo našla v tejto 1 veci, ju drží pri živote

Súvisiace články

5 jednoduchých trikov pre sexi zadoček: Toto zvládnu aj tie, ktoré na cvičenie nemajú ani chvíľu

Mozgový jogging pre úspešné ženy: Dodržujte 7 pravidiel pozornosti a skúste 3 super cvičenia

Ako chudne Kuly? Guráž mu nechýba! Po cvičení robí niečo, z čoho trénerovi zostáva rozum stáť

Výber pre vás