Nikdy som nerozmýšľala o tom, čo prežíva moja mama, keď som sa s niekým v mladosti rozišla, či keď som sa rozvádzala. Ako matka som však intenzívne prežívala všetky lásky a nelásky mojej dcéry. Nikto mi vtedy neradil, čo robiť, pričom by sa mi rady tohto typu boli zišli. Takže, tu sú tie, ktoré odporúčajú psychológovia.

1. Ak vás nežiada o pomoc, nevnucujte sa

Malé dieťa spadne, rozbije si koleno a začne plakať. Prirodzený materinský inštinkt nám velí objať to malinké stvorenie, pofúkať mu ranku, pohladiť ho, utíšiť. Ibaže čo robiť, keď sa vám rozplače šestnásťročný syn alebo dcéra?! Podľa psychológov sa najskôr treba ubezpečiť, že pomoc chce a potrebuje práve od vás. Môže to pre vás vyznieť kruto, ale veľmi veľa dospievajúcich rieši svoje lásky viac so svojimi priateľmi ako s rodičmi. Preto sa vyvarujte nekontrolovateľného náporu materinských citov a najskôr si jednoducho zistite, či chce váš potomok riešiť svoj problém práve s vami. Ak nie, nezostáva vám nič iné, ako ho iba sledovať a veriť, že sa mu čoskoro uľaví.

Ak máte to šťastie a vaše dieťa so zlomeným srdcom má chuť a náladu svoje pocity riešiť práve s vami, gratulujeme. Patríte medzi šťastné percento rodičov, ktorí majú absolútnu dôveru svojich detí. Nepokazte to sériou nezmyselných rád a poučiek. Samozrejme, že ste oveľa skúsenejšia, viete, ako to chodí, ale to je určite skormútenému mladému človeku nanič. Psychológovia radia: Osvojte si umenie stať sa dokonalou bútľavou vŕbou. Nemusíte ho hneď utešovať, že ďalšie vzťahy dopadnú istotne lepšie. Stačí, ak v danej chvíli budete prítomná a ochotná počúvať, a naplno prijmete veci také, aké sú.

Okrem toho, že je výborné vedieť počúvať, je podľa odborníkov na vzťahy dôležité dať najavo správnu dávku citu. Tá by mala zodpovedať približne miere, v akej to celé prežíva potomok. Ani väčšej, ani menšej. V opačnom prípade vás čaká buď obvinenie z bagatelizovania, alebo naopak, z preháňania. Až po tejto fáze odžitia emócií má zmysel začať hovoriť na racionálnej úrovni o tom, aké poučenie si z nešťastnej lásky vziať do budúcna. A najlepšie je to urobiť tak, aby nešťastník nedostal pravdu naservírovanú na striebornom podnose, ale aby na ňu prišiel postupne sám.

Ak ste zvládli všetky tri predchádzajúce fázy – hovorili ste s dieťaťom, počúvali ho a prežívali to s ním, je načase malé rozptýlenie. Predsa nebude stále sedieť zavreté v izbe, dokola si púšťať zamilovanú hudbu a trápiť sa. Presvedčte ho, aby šlo s vami do kina, na výlet, niečo nakúpiť... skrátka čokoľvek, čo ho vytiahne zo začarovaného kruhu trúchlenia a spomienok. Vy predsa najlepšie viete, že všetko raz prebolí a život pôjde ďalej. Takže smútiť áno, ale nie príliš dlho.

Ak máte silné nutkanie kritizovať či rovno si to s partnerom, ktorý vaše dieťa opustil alebo odmietol, vybaviť ručne stručne, zabrzdite. Asi by ste si veľmi nepomohli a ešte by ste si mohli spôsobiť zbytočné nepríjemnosti so zákonom. Podľa psychológov je agresivita to posledné, čo potrebujete. Radšej si zaspomínajte na svoje vlastné lásky a sklamania. Naozaj si pamätáte to utrpenie, ktoré ste prežívali? Alebo vám zostali len pekné spomienky... Navyše, hovoria odborníci, vedieť prežiť svoj smútok naplno je v ďalšom živote rovnako dôležité ako si vedieť poradiť s čímkoľvek iným.

Nuž, naozaj na tom niečo bude, minule som našla svoj starý zabudnutý denník z pubertálnych čias a až keď som ho začala čítať, spomenula som si na jedného krásavca, z ktorého som bola celá paf, ale on zo mňa ani náhodou. Vôbec som si to už nepamätala. Ale pamätám si na iných chalanov, ktorí ma pozývali na kofolu a krémeše, a do lunaparku a s ktorými sme hrávali na gitare a vadí nevadí... A presne takto budú na svoje stratené lásky spomínať aj vaše deti. Keď si toto uvedomíte, budete sa oveľa menej trápiť, že im niekto práve zlomil srdce.

Skôr alebo neskôr to čaká každého rodiča. Prvý raz to býva najhoršie, no aj druhý, tretí či desiatykrát vás zlomené srdce vášho dieťaťa bolí, ako by bolo vaše. Smútok z rozchodu vie v tínedžerskom srdiečku narobiť poriadnu kalamitu. Čo s tým, keď dieťa trpí a cíti sa biedne?

... tínedžerská láska je čiastočne emocionálna, čiastočne biochemická súčasť vývinu adolescenta?

... mladí ľudia sa potrebujú oťukať, nájsť vlastnú identitu a zistiť, čo, či koho vlastne naozaj chcú?

... aj tínedžeri sú schopní dlhodobého vzťahu – po 2. svetovej vojne sa väčšina párov brala tesne po skončení strednej školy?

„Dobrí rodičia sú tí, ktorí deťom ponúkajú bezpečné zázemie a sú tu pre nich, keď to potrebujú. Presne to vystihuje názov básne Miroslava Válka Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Dovoľte deťom, nech sa vám vyžalujú, vypočujte ich a nemoralizujte, nekomentujte. Ak to potomkovia očakávajú, utešte ich, prípadne spomeňte, že aj vám sa stalo niečo podobné, keď ste boli v ich veku. Uvedomte si, že aj sklamanie je súčasťou života a dieťa sa musí naučiť s ním vyrovnať, rovnako ako sa musí naučiť vyhrávať, ale aj prehrávať.

Nesnažte sa ho za každú cenu chrániť a vytvárať mu umelý svet len z toho, čo je pekné a bezproblémové. Nebudete to môcť robiť donekonečna. Na druhej strane, ak vidíte, že trúchlenie trvá pridlho, spojte sa s odborníkom. V každom prípade odporúčame kamarátsky prístup, príkazmi a zákazmi v tomto veku veľa nedosiahnete, iba ak pravý opak toho, čo chcete. Nehovorte, čo sa má a nemá, hovorte o tom, čo cítite, ako sa o dieťa bojíte a usilujte sa vyhnúť zákazom a rezolútnym vyhláseniam.“

Rodičovský manuál zlomených sŕdc: Dostalo vaše dieťa kopačky? 5 tipov, ako ho utešiť

Výber pre vás

Rodičovský manuál zlomených sŕdc: Dostalo vaše dieťa kopačky? 5 tipov, ako ho utešiť

Súvisiace články

Hurá, jarné prázdniny! Kam sa vybrať, ako deti zabaviť? TOP tipy na nezabudnuteľné zážitky

Nesŕkaj a seď rovno! Vytáča vás správanie vašich detí? 5 TOP tipov, ktoré určite zaberú

Ako naučiť dieťa lyžovať? Zbytočne to neodkladajte! 7 vecí, ktoré by mal vedieť každý rodič

Výber pre vás