„Pri sledovaní noviniek na facebooku si rada pozriem zábery našej rodiny aj statusy, ktoré ma rozosmejú. Keď moja dcéra Alenka začala používať facebook, bola som nadšená tým, ako sa mi snaží medzi priateľmi jej starších súrodencov spraviť reklamu na moju autoškolu. Ale momentálne ma k čítaniu jej „steny“ vedú oveľa smutnejšie dôvody. Vždy som sa moje tri dcéry– Alenku (13), Renátu (12) a Silviu (8), snažila chrániť. Ako dieťa ma v škole šikanovali a posmievali sa mi, preto som si bola veľmi dobre vedomá, aké vedia byť deti kruté. Keď začala chodiť Alena do siedmej triedy a chcela si založiť profil na facebooku, trochu som sa obávala. Ako mnohí z nás, ktorí sme nevyrastali so sociálnymi médiami, nevedela som nastaviť hranice. Spolu s manželom sme sa nakoniec dohodli, že si profil založiť smie, ale len v prípade, že my budeme mať prístup k jej heslám, pridá si nás medzi priateľov a bude na facebook pripojená iba z nášho spoločného počítača.

Alena vedela, že je nebezpečné chatovať či inak komunikovať s niekým, koho reálne nepozná, a tiež to, že nemá pridávať na facebook nič osobné. A kedykoľvek som sa pozrela na jej „stenu“, uľavilo sa mi, že vidím len to, čo je pre ňu typické – jej usmiate fotky a konverzácie s jej kamarátkami z gymnastiky. Ale postupom času som si všimla, že moje veselé a živé dievčatko sa mení. Keď prišla domov, nešla hneď za mnou porozprávať mi s chuťou o tom, čo v ten deň zažila, ale zavrela sa v izbe. Najprv som to pripisovala puberte, ale do ôsmeho ročníka už nastupovala celkom iná osoba, ako tá, ktorú som poznala.

Cítila som sa bezmocná

A potom jedného dňa prišla Alena domov s prerezanou taškou. Opísala mi situáciu, kedy ju skupinka chlapcov sotila zo schodov, pohadzovali si jej tašku a posmievali sa jej. Zhrozená som volala do školy, aby som sa mohla stretnúť s učiteľkou. Tá mi povedala, že dcérine známky sa zhoršujú, vymeškáva hodiny, často plače na toaletách a skrýva sa po kútoch budovy. Cítila som sa bezmocná, vedela som, že moje citlivé a milé dievčatko sa stalo obeťou toho, čo kedysi aj ja. A v jeden večer, keď Alena prišla domov, ani ma nepozdravila, len vzlykajúc šla hore po schodoch, triasla sa, som si bola istá, že jej niekto fyzicky ublížil. Ale ona mi namiesto zranenia ukázala jej facebook . Keď som si čítala slová na obrazovke bolo mi na vracanie. Bolo tam napísané: „Alena je lesbička, znásilnite ju.“ Niekto založil skupinu na to, aby zraňovali moju dcéru. Bolo to nepochopiteľné. Bez manžela, ktorý bol na kamarátovej svadbe, a s plačúcou Alenou v náručí som si uvedomila, aké sme zraniteľné. Dostala som strach, že sa niekto zvrhlý pokúsi prísť aj k nám domov, aby nám ublížil. „Kto to spravil?“ spýtala som sa Aleny. Trasúc sa ukázala na dievča, ktoré bolo uvedené ako zakladateľka skupiny – 12-ročná z ich školy. Pozvala do tej skupiny každého zo školy. Nemohla som tomu uveriť. Ako môže byť dieťa schopné spraviť čosi také diabolské?

Alena bola hysterická. „Nechcem už viac žiť!“ vzlykala. Jej slová ma zranili ako nôž. Čítala som už viacero príbehov o tom, ako si deti siahli na život po tom, ako ich niekto šikanoval cez internet. A ja som odmietala pripustiť, že mojej dcére bude ubližovať nejaký násilník za obrazovkou počítača. Skupinu som nahlásila ako nevhodnú a zavolala som políciu. S pomocou dcéry sme sledovali aktivity na skupinovej nástenke a kedykoľvek niekto pridal príspevok, alebo pribudol nový člen, odfotili sme to, aby sme mali čo najviac možných dôkazov. Ale paradoxne to ľuďom v skupine prišlo celé zábavné. Keď prišla polícia, potvrdila nám, že šikana je kriminálny čin. Po tom, ako nás vypočuli, šli za rodičmi zakladateľky skupiny. Vzhľadom na nízky vek nebola trestne zodpovedná. Sediac za počítačom sa zrejme cítila nedotknuteľná. Dúfala som, že teraz si uvedomí, že ubližovala skutočnej osobe, nielen profilovému obrázku.

Do nedeľného večera sa Alenine pocity zmenili v hrôzu z toho, že by sa mala vrátiť do školy. Ale dlho sme to preberali, až nakoniec predsa len šla so vztýčenou hlavou. Dievča, ktoré skupinu založilo, v škole nebolo. Šikana ďalej nepokračovala, pretože bolo jednoduché ubližovať niekomu prostredníctvom silných rečí na internete, ale tvárou v tvár sa deti Alene neodvážili ublížiť. Zlepšili sa jej známky, keďže opäť získala sebavedomie, a nový školský rok začala v septembri takmer so samými jednotkami. Moja dcéra je dôkazom, že či už sa šikana deje vo forme posmievania a pokrikovania na školskom dvore, alebo za obrazovkami počítačov, je možné ju poraziť najmä vnútornou silou. Alena dnes vraví: „Keď som našla tú skupinu na facebooku, cítila som sa bezmocná – ľudia o mne šírili veci, ktoré som nemohla ovplyvniť. Zmenilo to moje používanie facebooku, momentálne sa viac pozerám, čo tam kto pridal, a nie som aktívna, ale hlavne nemám medzi ,priateľmi‘ nikoho, kto by mojím priateľom skutočne aj nebol.“

ABY BOLI VAŠE DETI V BEZPEČÍ AJ ON-LINE

􀁏 Riaďte sa pravidlami: Mnohé stránky a sociálne siete majú vekovú hranicu, napríklad pre facebook je to 13 rokov. Je však jednoduché tieto pravidlá porušiť.

􀁏 Ak má vaše dieťa smartphone, pozrite sa, k akým sociálnym sieťam má prístup prostredníctvom mobilných aplikácií.

􀁏 Monitorujte ich aktivitu: mali by ste vedieť ich prihlasovacie meno a heslo k všetkým účtom, ktoré si vaše dieťa na sociálnej sieti založí – či už na facebooku, twitteri, bebo, instagrame alebo WhatsApp.

􀁏 V prípade, že nájdete na stránke niečo nevhodné, kontaktujte administrátora.

􀁏 Poznajte právo: Šikana je kriminálny čin v prípade, že ide o zastrašovanie či vyhrážanie sa.

􀁏 Trávi oveľa menej času na počítači ako predtým alebo ho úplne prestane používať.

􀁏 Znervóznie alebo zosmutnie pri čítaní internetu alebo sms v mobile.

􀁏 Zdá sa nahnevané, depresívne alebo frustrované po odchode od počítača.

􀁏 Nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí.

􀁏 Vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači.

􀁏 Uzatvára sa pred rodinou a priateľmi a súčasne popiera, že by sa niečo dialo.

􀁏 Uniká do sveta fantázie, počítačových hier.

Erin Galagher (13) z Írska sa zabila v októbri 2012. Vo svojom liste na rozlúčku spomínala zraňujúce komentáre na jej adresu na internetovej stránke. Tragicky skončila aj jej staršia sestra Shannon (15), o osem týždňov tiež spáchala samovraždu.

Joshua Unsworth (15) z Anglicka bol nájdený mŕtvy v záhrade jeho rodičov v apríli tohto roku. So životom skoncoval zúfalý z nechutných sms, ktoré dostával dlhé mesiace. Pár mesiacov predtým dal na youtube video so samovražednou tematikou.

Hannah Smithová (14) z Anglicka sa zabila v auguste po tom, ako ju napádali na stránke Ask.fm. Stránka je teraz prerobená tak, aby bola pre užívateľov bezpečnejšia.

Ryan Halligan (13) z USA spáchal samovraždu. Spolužiaci o ňom na internete rozšírili, že je homosexuál. Dievča, ktoré sa mu páčilo, si s ním začalo chatovať a následne zverejnila jeho ľúbostné vyznania na internete.

Mgr. Katarína Dobrovodská, psychologička

Podstatné je, aby vám vaše deti dôverovali. Obeťou kyberšikany sa môže stať skutočne ktokoľvek bez špecifickej predispozície. Agresor si môže svoju obeť vybrať náhodne, čo sa v reálnom prostredí nestáva. Tu menej často vieme charakterizovať typickú obeť, ktorej hrozí násilie, ako je to pri šikane tvárou v tvár, ale väčšinou je kyberšikana len doplnkom šikany priamej. Deti je dobré oboznámiť so zásadami a pravidlami etikety a vysvetliť význam ich dodržiavania (minimalizuje sa riziko ukradnutia identity a pod.) Podstatné je, aby nám deti dôverovali a nebáli sa prísť za nami s problémami. V opísanom príbehu odhalila kyberšikanu svojej dcéry matka, ale veľmi často sa stáva, že sa na to príde v školskom prostredí. Až 75 % obetí a agresorov je z rovnakej školy. Je dôležité, aby obeť vedela, že sa môže so svojím problémom niekomu zdôveriť a veci sa pohnú ďalej. Je fajn, ak má škola na svojej internetovej stránke k dispozícii kontakty na linky pomoci.

Hrôza na facebooku: Moja dcéra chcela umrieť pre kyberšikanu

Výber pre vás

Hrôza na facebooku: Moja dcéra chcela umrieť pre kyberšikanu

Súvisiace články

Miliardový humor dcéry Andreja Babiša: Čo napísala na facebooku?

Na Facebooku nič neukryjete! Čo o vás prezrádza váš profil?

Facebook je javisko: Podľa profilu sa dá zistiť, akí naozaj ste

Facebook je javisko: Podľa profilu sa dá zistiť, akí naozaj ste

Nástrahy internetu: Odkedy môže byť dieťa na facebooku?

Najštýlovejší list na rozchod: Vysmiala sa mu na Facebooku!

Výber pre vás