Na Facebooku nič neukryjete! Čo o vás prezrádza váš profil?

Z lajkov zistíte aj to, či je človek z rozvedenej rodiny.

Niečo mi na tých fotkách mojej kamarátky Petry nesedelo. Doteraz hral hlavnú úlohu na jej facebookovom profile krásavec Alan. Alan spí, Alan obeduje, Alan na stupni víťazov. Alan bol jej pes, výstavný šampión, japonské plemeno Akita. Zrazu tam však boli iné fotky. Petra spí v sexi negližé, Petra obeduje s krásnym kolegom, Petra venčí Alana so sympatickým majiteľom sučky toho istého plemena, Petra v mikro-minisukni, Petra s výstrihom až do neba, Petra s nebezpečne čiernymi linkami okolo očí.

Všade extrémne vysmiata a relaxovaná. Bolo mi jasné, že sa deje niečo zlé. Moje tušenie sa ukázalo správne. Rozišla sa s frajerom, lepšie povedané, on dal kopačky jej. Petra tvrdila, že sú v pohode, že zostali priateľmi, dokonca sa neodpriatelili ani na facebooku. No veď práve! Rozchod nie je oficiálny, pokiaľ sa neudeje na facebooku, hovoria dnes všetci, ale nestačí len zmeniť status zo zadanej na nezadanú.

Pokiaľ si necháme exa medzi priateľmi, budeme mu posielať takéto zúfalé foto-odkazy ešte dlho. Niektoré štúdie hovoria o tom, že až tretina používateľov internetu aktívne sleduje profily svojich bývalých partnerov, aj keď toto správanie im spôsobuje len muky a nedovoľuje im definitívne sa odpútať a začať nový život.

Neviem, či Petra týmito fotkami chcela niečo odkázať svojmu bývalému, svojim budúcim, alebo skôr sebe samej, neoblafla však nikoho, kto ju čo len trochu pozná. To, čo o sebe prezrádzame na facebooku, nie je náš ozajstný svet, ale naša verejná tvár, javisková kreácia v hre zvanej sociálne interaktívne divadlo. V zákulisí sa správame uvoľnene, menej sa kontrolujeme, na javisku sa snažíme urobiť dojem.

V reálnom živote potrebujeme isté schopnosti, aby sme dokázali na verejnosti niečo sústavne hrať, a ukazuje sa, že na facebooku ich potrebujeme ešte viac, lebo ten je javiskom bez zákulisia. Úspešný manažér Fedor je v rutinnom a pravidelne sa už-už rozpadávajúcom dlhodobom vzťahu. Jeho priateľka ho tlačí do bábätka, on nechce. Nie preto, že by deti nechcel, on nechce deti s ňou. Ako vyzerajú ich fotky na facebooku? Oni dvaja v objatí na všemožných miestach, on alebo ona držia nejaké dieťa svojich priateľov.

To, že v živote je to inak ako na fotkách na facebooku, je dobré si uvedomiť vždy, keď nám šťastné fotky, šťastné životy a statusy kamarátok spôsobujú depresie. Áno, depresie. Aj keď o facebooku sa častejšie hovorí ako o prostriedku, na ktorom žijeme svoj šťastný fiktívny sociálny život a mnohí sú od neho závislí, až tretina užívateľov pociťuje počas prítomnosti na facebooku depresie. A nenávisť.

Sú to najmä ľudia, ktorí sú na facebooku neaktívni, len akoby z kúta sledujú, čo sa v iných životoch deje. Čím viac majú takých priateľov, ktorých ani poriadne nepoznajú, tým sú ich záporné pocity horšie. To preto, že nedokážu odčítať, čo sa v skutočnosti za vysmiatymi fotkami a statusmi skrýva. Depresie z facebooku sú častejšie u žien ako u mužov.

Niekto dáva na facebook fotky, aby vytvoril falošný dojem šťastia, iní celkom podvedome vysielajú signály, o ktorých ani netušia. Ak je vaša profilová fotka celok, kde sa postava takmer stráca v okolitom prostredí, ste hanblivá a uzavretá osoba, ktorá si nerada púšťa ľudí príliš blízko k telu, ak tam naopak máte len detailný výsek tváre, chcete pôsobiť tajomne, ale opak je pravda. Fotky z raného detstva ukazujú zahľadenosť do minulosti, pocit, že všetko dobré vo vašom živote sa už stalo.

Mačka namiesto portrétu indikuje, že ste single. Fotka dieťaťa namiesto vašej prezrádza, čo je váš najväčší životný úspech, fotka svadobná chce ukázať, že ste už veľ ká. Ak namiesto seba ukazujete popkultúrne ikony, postavy z filmov, myslíte si o sebe, že ste vtipná a originálna, ale v skutočnosti vám chýba vlastná osobnosť. S umeleckou, najčastejšie čiernobielou fotkou chcete naznačiť, že aj vy ste umelkyňa, ale skôr sa ňou len zúfalo snažíte byť. Veselá fotka z párty, najlepšie s fľaškou v ruke a zavesená do niekoho podobne rozbujačeného neukazuje to, aká ste zábavná a veselá parťáčka, ale že si koledujete o problémy.

Ok, toto sú notoricky známe klišé a dá sa im ľahko vyhnúť slušnou fotkou realisticky zobrazujúcou vašu tvár. Horšie je, že nie všetko dokážeme mať tak pod kontrolou ako výber fotky. Paradoxne totiž, aj keď je facebook permanentné javisko a my na ňom prestierame to, čím chceme byť, nie to, čím skutočne sme, ten relatívny pocit bezpečnosti, kontroly a závetria nás robí otvorenejšími, zraniteľnejšími a môžeme odhaliť oveľa viac ako na verejnosti. Zvlášť z utiahnutých introvertov, ktorí vás na ulici ledva pozdravia, sa na facebooku stávajú neriadené strely, ktoré o sebe dokážu prezradiť intímne veci. Najmä keď sa nahnevajú.

Manažérka a matka dvoch škôlkárov Alica si spomína, ako ju šokovala jej milá kolegyňa, ktorá vždy ostávala najdlhšie v práci, keď si raz na facebooku vyliala žlč na všetky matky na pracovisku, spontánne, ukrivdene. „Sú to také výkriky zúfalstva,“ hovorí Alica, „ona vtedy zaútočila hádam na celý svet, nezobrala som to osobne. Ale bol to pre mňa úplne nový rozmer inak uzavretého človeka.“

Alica našla takto medzi svojimi priateľmi mnoho narcisov, egomanov, exhibicionistov, grafomanov, urážlivých a nedotklivých, čo sa hádajú pod vlastnými statusmi a často odhaľujú vlastnú blbosť a berú ostatným ilúzie o ich veľ kej osobnosti. Podľa Alice to však nič neznamená a nemá to ani žiadne následky, lebo facebook je krátkodyché médium, kde aj najplamennejšie diskusie na druhý deň zmiznú kdesi hlboko v starom newsfeede. Dovolím si s ňou nesúhlasiť. Čo bolo raz zaznamenané, môže byť kedykoľvek znovu použité proti nám.

Sú ľudia, ktorí ovládajú všetky nástrahy facebooku a dokonale sa kontrolujú, nepostujú nič súkromné, žiadne uvoľnené fotky, všetko majú zablokované, sú viditeľní len pre zopár najbližších. Aj tak o sebe dokážeme prezradiť neuveriteľne veľa. Napríklad vek. Aj keď ho neuvádzame, dá sa hravo zistiť. Stačí spomenúť stretávku zo školy, ukázať fotky z detstva.

Horšie je, že občas stačí len lajkovať zaujímavé články, obľúbené značky, osobnosti, vtipy, hudbu, kapely, fotografie alebo statusy svojich priateľov a sme totálne odhalení. Na jar obletela svet správa o výskume Cambridgeskej univerzity, ktorá z obyčajných lajkov so zarážajúcou presnosťou správne určila základné črty respondentov. Vedci analyzovali lajkovanie 58 000 užívateľov na facebooku, ktorí im zároveň vyplnili podrobné osobnostné testy a na základe toho potom hľadali súvislosti.

S najväčšou presnosťou (95 %) dokázali z lajkov určiť, či ide o belocha, resp. černocha, akého je pohlavia (93 %), či sympatizuje s demokratmi alebo republikánmi (85 %), či je kresťan alebo moslim (82 %), či je single (67 %), či fajčí (73 %), pije alkohol (70 %) a užíva drogy (65 %). U mužov či je heterák alebo gay (88 %), určili to aj u žien, ale s oveľa nižšou pravdepodobnosťou (75 %).

Homosexualitu neodvodzovali od toho, či niekto otvorene lajkuje stránky s homosexuálnou tematikou (to robí len 5 % gayov), ale napríklad z toho, že len homosexuálny muž lajkne aj taký seriál, ako sú Zúfalé manželky. Heteráci lajkujú skôr športové kluby. Zväčša išlo o obľúbené americké značky, médiá, programy, ktoré u nás nie sú také frekventované, takže odhaliť niečo podobné u Slovákov by bolo oveľa problematickejšie, ale všetko je to len otázka času, pokiaľ niekto nevyrobí lokalizovanú verziu.

Zaujímavejšie ako rozpoznanie černocha môže byť pre nás zistenie, že na 60 % dokázali správne určiť, či sa rodičia skúmanej osoby rozviedli predtým, ako dovŕšila 21 rokov. Podľa vedcov v takom prípade oveľa, oveľa viac ako iní lajkujeme statusy priateľov, ktoré sa týkajú vzťahov typu: Nechcem nikoho iného, len teba. Prepáč, že som ťa miloval. Korelácie, teda súvislosti, našli aj medzi lajkmi a povahovými črtami. Pri hodnotách 0,3 už je to preukázateľná súvislosť, pri hodnotách nad 0,5 silná.

A tak u nás lajky dokážu odhaliť spokojnosť so životom (0,17), inteligenciu (0,39), svedomitosť, emocionálnu stabilitu a prívetivosť (0,3), extrovertnosť a otvorenosť (0,43). Vek (0,75) a počet priateľov (0,47). Z jedného samostatného lajku o nás málokto niečo vyčíta. Podobne ako na prvom rande sa nič nedozvieme z jednej otázky.

Ale keď sa s niekým hodiny rozprávame o jeho záujmoch, obľúbených knihách, filmoch a celebritách, dokážeme si o ňom utvoriť pomerne plastický obraz. Presne na tom sú založené aj algoritmy preliezajúce naše sociálne siete. Lajkovanie je činnosť, ktorú dnes robíme takmer automaticky. Občas je dobré sa nad tým zamyslieť. Vlastne, zamyslieť sa na tým, čo robíme automaticky, je dobré vždy.