Pred niekoľkými týždňami sa na mňa spoza šálky kapučína pozrela známa a povedala: <strong>„Necítiš, že si zbytočne vyplytvala svoj život?"</strong> Mala na mysli skutočnosť, že nemám deti. Bola som šokovaná. Niekto, kto ma pozná a vidí ako dobrého človeka, si myslí, že môj život je zbytočný. Takže po mojej genetickej línii, ktorá sa zastaví pri mne, nezotrvá žiadne dedičstvo? Žiaden podiel v budúcej spoločnosti? Naozaj som zbytočne mrhala svojím životom?

Obrátila som rozhovor na niečo iné, ale tá otázka zostala so mnou. Nechápte to zle, nemám pochybnosti. Môj život je dosť skvelý, ale musím uznať, že sebecká časť mňa nechce zmiznúť bez toho, aby zanechala stopu. Rozumiem nutkaniu zakladať rodinu. Je to ľudská prirodzenosť. Pre mňa to jednoducho nie je veľmi dôležité. A som súčasťou rastúcej demografickej skupiny - kmeňa mužov a žien, ktorí si vybrali život bez detí. Rodiny sa zmenšujú a ženy čakajú dlhšie než kedykoľvek predtým, aby mali deti. Napriek tomu sú bezdetné ženy stále zastúpené ako sebecké, neženské alebo nezaujaté. Nevadia mi deti, jednoducho ich nemám až tak rada, aby som chcela vlastné. Väčšinu mladosti som strávila cestovaním a prácou v zahraničí. Môj partner a ja sme boli bezstarostné osoby, ktoré šli z jednej krajiny do druhej, z jedného dobrodružstva do druhého. Našim jediným cieľom bolo učiť sa, zažiť a vidieť čo najviac. Deti neboli súčasťou plánu. Kým potomkovia sú dôležití, určite nemôžu byť našim jediným dôvodom existencie.

Zdá sa, že v týchto dňoch sa rodičovstvo povýšilo na nejaký druh elitného klubu. Klubu s pravidlami, výhodami a výzvami. Bezdetní majú byť ľutovaní. Sú vnímaní ako nezrelí, bez investície do budúcnosti. Faktom je, že my bez detí máme viac času a napriek bežným mylným predstavám netrávime dni pri bazéne alebo v tichých múzeách určených len pre dospelých. Niektorí z nás dávajú niečo späť a možno viac ako väčšina rodičov, pretože keď to dáme, je to pre našu celú komunitu, nie ibe pre naše vlastné potomstvo.

Nepodporujem voľbu nemať deti, iba za ňou stojím ako za možným výberom. To neznamená, že naše hlasy, názory a príspevky sú bezcenné. Verím, že potrebujeme a zaslúžime si miesto medzi ostatnými. Pracujem na hľadaní rovnováhy s mojou potrebou zanechať po sebe nezmazateľnú stopu. Počas písania tohto článku som spomenula svoje obavy kamarátke, ktorá má deti. Povedala niečo, na čo nikdy nezabudnem. Pripomenula mi, že budem žiť v pamäti ľudí, ktorých som milovala, v spomienkach jej detí, priateľov a kohokoľvek iného, kto ma poznal. Budú sa rozhodovať, že si ma zapamätajú, pretože chcú, nie preto, že som zodpovedná za ich farbu očí.

Mám 40 a som bezdetná: Šokujúca otázka kamarátky ma prinútila všetko prehodnotiť

Výber pre vás

Mám 40 a som bezdetná: Šokujúca otázka kamarátky ma prinútila všetko prehodnotiť

Súvisiace články

Spojenie kariéry a materstva jej nedalo na výber: Necítim sa ako superžena, svoje dieťa nosím do práce

Štvornásobná matka svoje telo kedysi skrývala: Dôvod, prečo s tým definitívne prestala

Prekonala som dva potraty: Každý z nich priniesol úplne odlišné pocity

Výber pre vás