Naše priateľstvo sa nezačalo vôbec dobre. Spoznali sme sa v práci, kde ona už pracovala a ja som tam nastúpila ako nová. Naše sympatie boli na bode mrazu, skrátka sme si vôbec nepadli do oka. Tolerovali sme sa, ale nič viac. No ako išiel čas a my sme sa začali navzájom spoznávať, zistili sme, že máme veľa spoločného.

Trávili sme spolu viac času mimo práce, dokonca sme sa nasťahovali do toho istého činžiaka. Stala sa z nás skrátka nerozlučná dvojka. Ani vo sne by mi nenapadlo, že práve my dve budeme najlepšie kamošky, a stalo sa.

Pocit, že sa môžem na ňu vo všetkom spoľahnúť a že jej môžem kedykoľvek zavolať, je na nezaplatenie. Môžeme sa jedna druhej so všetkým zveriť a vieme, že to ostane len medzi nami. Veľkosť priateľstva spočíva v tom, že priateľ stojí pri nás v dobrom aj zlom, môžeme sa pri ňom smiať aj plakať.

Prešli sme si v živote dosť náročnými obdobiami a vždy sme stáli pri sebe, podržali sme sa navzájom. A tak sme tie ťažké životné skúšky ľahšie zvládli. Naše priateľstvo trvá už 20 rokov a pevne verím, že vydrží až do konca života.

Pani Oľgu som poznala najprv z videnia. Bývala v susednej dedine. Neskôr, keď som sa zamestnala, vídavala som ju v práci. Boli sme v kontakte skoro každý deň, nakoľko robila prácu vrátničky. Bola som asi jediná, ktorá jej vychádzala v ústrety, a zaskočila som ju, aby si mohla odbehnúť do podnikovej predajne či vybaviť veci v druhej budove.

V tom čase som mala problémy s manželom. Ona bola tá, čo mi vždy ochotne poradila, vypočula a dodávala mi silu. Vždy keď som prišla do práce, zastavila som sa pri nej a vyrozprávala som sa jej. Vedela ma pochopiť a usmerniť, hoci mala aj ona svoje problémy. Mala som ju veľmi rada, bola mi ako druhá mama. Jej tvarohové koláčiky boli neodolateľné. Aj v práci, ak boli nejaké problémy, vedela poradiť. Dodnes mi znejú v ušiach jej slová: „Evka, v každej práci sa nájde vždy jedna alebo dve osoby, ktoré nám vedia znepríjemniť život. Je to všade, nech pôjdeš pracovať kamkoľvek.“ Mala pravdu.

Na tieto slová si vždy spomeniem aj po rokoch. Keď odišla do dôchodku, bolo mi bez nej veľmi smutno. Ale nebolo dňa, keď som si na ňu nespomenula. Je to osoba, ktorú nosím vo svojom srdci, na ktorú sa nedá zabudnúť. Aj touto cestou sa jej chcem poďakovať za to všetko, čo pre mňa robila, za rady a že mi bola aj psychickou oporou v mojich najťažších chvíľach. Môj život sa zmenil k lepšiemu. Vďaka nej som sa stala lepším človekom.

Mám okolo seba veľa žien, o ktorých môžem povedať, že ovplyvnili môj život – napríklad moja mama, sestry, babky, svokra, spolužiačky, priateľky, susedky. Ale Vierka je VIERKA. Náš príbeh začal, keď som sa vydávala. Mala som 22 rokov a krátko po svadbe nám bol pridelený byt v škole, pretože som bola učiteľka v škôlke. No a tu už bývali naši susedia – Vierka a Bubo, ktorý pracoval ako školník a Vierka ako upratovačka. Mali už dve deti, ktoré navštevovali prvý stupeň základnej školy, a boli veľkí kamaráti našim deťom.

Od susedov som sa ako mladá manželka veľa naučila, či už variť, prať, stíhať okolo detí, nakupovať a tak ďalej. Možno sa to bude zdať normálne – veď to kamarátky robia, ale my sa kamarátime od prvého dňa, ako sme sa spoznali, a to nielen ja s Vierkou, ale aj naši manželia, a dovolím si tvrdiť, že sme viac ako kamaráti – sme ako rodina.

Za 37 rokov, čo sa poznáme, sme medzi sebou nemali jeden konflikt, jedno zvýšenie hlasu, žiadne nedorozumenie. A to už dávno nebývame v škole – my sme si postavili dom v Kuchyni a „Bubovci“ sa odsťahovali do Lábu. Navštevujeme sa tak často, ako sa len dá. Dokonca s ich priateľmi sme robili vo fašiangovom čase súkromné karnevaly s rozličnými maskami, s losovaním tomboly, so zábavou, ako sa patrí. A stretávalo sa nás 10 až 12 párov. Neskôr sme si vymysleli biliardový turnaj – chlapi hrajú a my ženy kecáme a bavíme sa.

Vierka s Bubkom sú proste naši „stmeľovači“ a každý k nim rád chodí. Ak som smutná, volám Vierke a problém je hneď menší. Ak mám radosť, opäť volám Vierke a radosť je dvojnásobná. Takú priateľku, akú mám ja, by som dopriala každému.

Ja a moja najlepšia kamarátka sa poznáme od škôlky. Mali sme asi štyri roky a azda už v tom čase sme vedeli, že nám to vydrží veľmi dlho. Spolu sme plánovali, čo budeme robiť, keď budeme „veľké“.

Keďže sme nechodili do rovnakých základných škôl, naše cesty sa rozdelili. Šesť rokov sme sa nekontaktovali, až prišla doba Facebooku a mne blikla správa od niekoho menom Veronika s profilovou fotkou ryšavej mačičky. Vôbec som nevedela, o koho ide, až kým mi nenapísala, že sme boli najlepšie kamarátky v škôlke. Ten moment bol pre mňa jeden z najšťastnejších. Staré kamarátstvo sa opäť spojilo.

Začali sme sa stretávať, vravieť si, čo všetko sme za tých pár rokov zažili, čo sa zmenilo... Hneď sme nadviazali na to, čo sme cítili v tej škôlke. Odvtedy všetko zažívame spolu, chodíme sa zabávať, vyrážame na výlety, spoločné nákupy...

Pre mňa je Veronika viac ako sestra. Moje tajomstvá sú u nej v bezpečí a tak to platí aj naopak. Vieme, že sa jedna na druhú môžeme spoľahnúť. Je to krásny pocit, keď sa nás niekto opýta, ako dlho sa poznáme, a my povieme, že naše kamarátstvo trvá od škôlky. Verím, že ani v budúcnosti sa na tom nič nezmení.

1 Rastieme spoločne – pre priateľky je dôležitejšie mať spoločné hodnoty ako koníčky. Pokojne môžu mať rozdielne záľuby, ak majú podobné nazeranie na svet. Práve rozdielnosť záľub môže priateľky ešte viac inšpirovať, posúvať... Lebo skutočná priateľka je človek, ktorý nám pomáha stať sa tými, kým chceme byť. To znamená, že pomocou nej prekonávame strach a prekážky a vďaka jej pochvale sme motivovanejšie a sebavedomejšie.

2 Oslobodzuje nás pravdou – pred mnohými ľuďmi sa držíme na uzde a nehovoríme to, čo si naozaj myslíme. Dokonca aj pred partnerom máme nejaké tajomstvá, ale pred priateľkami sa môžeme uvoľniť a hovoriť pravdu. Je to veľmi oslobodzujúce a uvoľňujúce.

3 Učíme sa obetavosti, podpore a pochopeniu – priateľstvo je aj o tom, že občas obetujeme svoj čas, záujmy, svoje ego a podporíme toho druhého. Zabudnúť na seba a uprednostniť druhého je veľmi dôležité. Lebo kde sa môžeme lepšie naučiť zaujímať sa o druhého a nečakať nič späť?

4 Sme tolerantnejšie – priateľstvo je aj o akceptácii inakosti, lebo aj kamarátka je z času na čas celkom inde a má celkom iný názor ako my. Prekonávať rozdiely rešpektom a ďalej spolu fungovať nás učí hľadať to, čo nás spája a nie rozdeľuje.

... až o 43 % sme produktívnejšie, ak máme v práci priateľku? Ale tiež sa viac do práce tešíme a vďaka priateľstvu sa vieme podporiť i otvorene rozprávať, ako riešiť problémy. Informoval magazín Forbes.

Kolegyňa v novej práci mi vôbec nesadla! Čakala som od nej všeličo, ale toto určite nie...

Výber pre vás

Kolegyňa v novej práci mi vôbec nesadla! Čakala som od nej všeličo, ale toto určite nie...

Súvisiace články

Dcéra Cindy Crawford si teda vie vybrať kamarátky! Aha, s kým si užíva! To dievča je stále krajšie a krajšie

Dcéra Cindy Crawford si teda vie vybrať kamarátky! Aha, s kým si užíva! To dievča je stále krajšie a krajšie

Dcéra Cindy Crawford si teda vie vybrať kamarátky! Aha, s kým si užíva! To dievča je stále krajšie a krajšie

Daniela: Všetky kamarátky už kočíkovali, a ja stále nič! V TOMTO bol s manželom náš problém

Daniela: Všetky kamarátky už kočíkovali, a ja stále nič! V TOMTO bol s manželom náš problém

Daniela: Všetky kamarátky už kočíkovali, a ja stále nič! V TOMTO bol s manželom náš problém

Ak ste našli TAKÚTO KAMARÁTKU, našli ste poklad! Bod číslo 3 však spĺňa len máloktorá

Ak ste našli TAKÚTO KAMARÁTKU, našli ste poklad! Bod číslo 3 však spĺňa len máloktorá

Ak ste našli TAKÚTO KAMARÁTKU, našli ste poklad! Bod číslo 3 však spĺňa len máloktorá

Výber pre vás