Júlio a Romea - čo to vlastne je?

Je to niečo, čo ma veľmi lákalo už dávnejšie. Musel som však vytvoriť tím ľudí, ktorí by boli schopní a ochotní prekračovať hranice. Nielen tancovať, ale aj hrať a počúvať režisérku. So Soničkou Ferancovou som sa zoznámil pri skúšaní hry Fetišistky a veľmi sme si sadli. Keď som potom uvažoval o režisérovi tohto predstavenia, oslovil som hneď ju. Dobre som urobil. Obaja sme nadšení!

Na čo sa môžeme tešiť?

Ťažko to opísať. Je to celkom nový umelecký tvar. Inšpirovali sme sa Rómeom a Júliou, no robíme si s tým, čo chceme. Nie je to iba tanec, hoci je to bez hovoreného slova. Je to aj pantomíma, miestami groteska... Úlet. Má to streetového ducha, ale rozhodne to nie je iba hiphop. Dokonca tam nie je ani jedna hiphopová skladba. Ideme na Depeche Mode a podobné veci. A baby sa rozhodne môžu tešiť na našich tanečníkov. Sú potetovaní, s vyholenými hlavami, aj náušnice majú v uchu... Myslím, že sa z nich ženám budú podlamovať nohy. (smiech)

Pôvodne som mal ambíciu riešiť to celé iba zo zákulisia a nebyť na javisku. Režisérka sa však rozhodla, že do toho pôjde, iba ak pôjdem na javisko. Tak stvárňujem jednu z hlavných postáv.

Bola to pre mňa veľ ká výzva. Musím si to odžiť, no a najmä som kvôli tomu musel schudnúť.

Podarilo sa ti „statkovatieť“?

Nuž, áno. Keď sa narodil syn Danko, veľa času som trávil doma pri ňom. Do tanečnej školy som si to chodil odučiť a nejako sa na mňa tie kilečká prilepili. No keď som sa mal postaviť znovu na javisko, vedel som, že s tým musím niečo urobiť. Povedal som si, že Jágr hrá aj po 40-ke a ide mu to celkom dobre. Tak to hádam vydržia aj moje kolená.

Zmenilo ťa otcovstvo aj inak?

Veľmi. Odkedy som otcom, viac mi záleží na tom, aby som robil niektoré veci inak. Lepšie. Chcem byť pre syna dobrým vzorom. Aj v práci ma to „hodilo“ do takého „kľudu“. Už nemusím za každú cenu vyhrávať všetky ceny a súťaže. Konečne si ten život naozaj užívam.

Výzorom na deda, ale úplne. Povahové črty má niektoré moje, vidíme to, keď si presadzuje svoje. (úsmev) Vieme však, ako naňho, tak to nerobí problémy. Je to naozaj dobré dieťa. Úplný zázrak. Môžem celý deň robiť a cítiť únavu, ale keď príde Danko, mám hneď kopu energie. Kým prišiel na svet, neboli sme si s Aničkou istí, ako to budeme zvládať. Dnes si hovoríme, že takéto deti by sme mohli mať aj štyri.

Iba mohli alebo aj budete mať?

Najskôr dokončíme bývanie a potom, ak sa zadarí, pôjdeme do toho. (úsmev)

Vo svojom profesijnom životopise má na konte viac než dosť úspechov, no stále má o čom snívať. Projekt na doskách SND bol donedávna tiež len sen a zrazu sa mení na realitu.

V predstavení je Laciho Júliou tanečníčka zo Street Dance Academy. V súkromí je to jeho manželka Anička, ktorá sa popri synovi Dankovi zvláda postarať aj o kostýmy k hre Júlio a Romea.

Ak milujete tanec a prekvapenia, pozrite si Laciho Strika v predstavení Júlio a Romea na doskách Slovenského národného divadla.

Projekt na doskách SND bol donedávna tiež len sen a zrazu sa mení na realitu.

Laci Strike o synčekovi: Také deti by sme mohli mať aj štyri

Výber pre vás

Laci Strike o synčekovi: Také deti by sme mohli mať aj štyri

Súvisiace články

Laci Strike: Zdedil jeho syn tanečné gény?

Laci Strike a Anička: Keď Danko počuje Rihannu, skamenie

Neposlušné celebrity: Čím vytáčali pani učiteľky v škole?

Výber pre vás