Biznis je síce veľmi prehnané slovo, no pravda je, že materstvo dokáže ženu inšpirovať i nakopnúť. Chce to len dobrý nápad, ktorý z toho, že máte malé deti, spraví vašu najväčšiu výhodu na trhu.

Knihy a koláčiky Barbora Grausová (33), Silvia Rašková (34)

Baška a Silvia sú dlhoročné kamarátky. Ekonómka a právnička majú rovnako veľké deti (5 a 3 roky) a obe milujú knihy. Za pár mesiacov vybudovali asi najkrajšie a najväčšie detské kníhkupectvo v Bratislave. Je zároveň kaviarňou, cukrárňou i herňou, kde sa deťom čítajú príbehy a hrá bábkové divadlo. Mladé mamy majú hlavy plné ideálov o tom, čím by svet spravili lepším pre deti – nielen pre tie svoje. Aj Baška a Silvia si snívali svoj „maminovský“ sen a koncom minulého roka ho premenili na skutočnosť. „Hoci sme sa obe venovali profesiám, kde platia zákony a striktné pravidlá, možno práve preto máme rady knihy a príbehy. Nápad s detským kníhkupectvom v nás dlho dozrieval, a keď sme našli minulý rok v lete tento priestor, pustili sme sa do toho.“ V širšom centre Bratislavy tak vznikol malý svet plný skvelých detských kníh a príbehov, kde si môžu rodičia s deťmi aj oddýchnuť pri káve, pri dobrom zákusku alebo pri čaji z byliniek z Baškinej oravskej záhrady. „Toto miesto nás oslovilo hlavne tým, že je tu veľa denného svetla a že má priamy kontakt s ulicou,“ hovorí Barbora a Silvia dodáva: „Samy sme nechodievali na ‚prechádzky’ s deťmi do nákupných centier, a tak sme túto alternatívu rovno vylúčili. Tu za oknami stále prúdi život a dobrá energia.“ Živiť sa len predajom kníh pre deti je utópia a obe to dobre vedeli, preto Bookies &amp; Cookies nie je len kníhkupectvo, ale aj kaviareň, cukráreň, čajovňa a tak trocha i herňa. „Hlavne cez víkendy sa snažíme ponúknuť rodinám aj program navyše. Od čítania kníh, na ktoré angažujeme našich kamarátov – hercov, moderátorov, a našťastie to pre nás robia radi a dobrovoľne, cez malé divadelné predstavenia až po výtvarné a animačné kurzy.“ Ako mamy malých detí majú trh s detskou knihou dobre zmapovaný. „Dobrá kniha musí deti zaujať nielen príbehom, ale aj vydarenou ilustráciou. Je veľa dobrých kníh slovenských autorov, kde výtvarná stránka trocha zaostáva. Pôvodne sme tu nechceli mať disneyovské knihy, ktoré sú len marketingovým doplnkom filmov a seriálov, ale deti si ich pýtajú.“

Ak chcete deti naučiť čítať a vyberať si kvalitné príbehy, musíte mať hlavne veľa nadšenia a nesmiete čakať, že vám to prinesie každý mesiac balík na exotickú dovolenku a kabelku z hadej kože. Barbora a Silvia to prvé majú a to druhé si ani nikdy nesľubovali. „Zatiaľ nás našťastie živia manželia a strašne nám fandia,“ hovoria obe s úsmevom. „Vraj keď sa dostaneme do nuly a zvýši nám ešte na kávu, bude to okej,“ smeje sa Silvia. „Zatiaľ to tak vychádza, hoci nájomné nás vždy straší po nociach. Ale nesťažujeme sa. Dôležité je, že ľuďom sa u nás páči, kupujú si knihy a radi sa sem vracajú. A keď raz budeme aj naozaj v pluse, tak budeme úplne spokojné,“ dodáva Barbora. „Našťastie nás naozaj nič netlačí a môžeme to viesť podľa svojich predstáv. Ktovie, kam nás to raz posunie. Život prináša stále nové možnosti a nápady,“ uvažuje Silvia. „Možno sa raz dopracujeme aj k vlastnému detskému vydavateľstvu, aspoň máme o čom snívať.

Angličtina pre detičky aj mamičky Zuzana Kostelníková (33)

Mama 2,5-ročného Filipa a dnes už aj celkom čerstvej Zorky je vyštudovaná angličtinárka, bývalá moderátorka a súčasná marketingová riaditeľka jedného hudobného vydavateľstva. Zároveň zastrešuje certiﬁkované kurzy angličtiny pre mamy s deťmi na materskej. Áno, učia sa mamy a učia sa aj s deťmi. A Zuzke to pred časom zachránilo keď už nie krk, tak určite živobytie. Jej prípad je z kategórie z núdze cnosť. Presnejšie, z čistého zúfalstva nápad, ktorý vypálil až nečakane dobre. Už ako stredoškoláčka pracovala v rádiu a v médiách aj ostala. Za mikrofónom, pred kamerou, pri písaní scenárov. „Nikdy som nebola zamestnaná v pravom zmysle slova. Aj keď som otehotnela, vedela som, že materskú dovolenku si nemôžem dovoliť. S rádiom som mala ústnu dohodu, že hneď, ako budem môcť, sa do vysielania vrátim. Ale prišla kríza a z dohody nebolo nič.“ To bol iba začiatok mizérie. „Vedúci“, ktorý Zuzane s priateľom rekonštruoval starý dom, sa jedného dňa vyparil aj s peniazmi. Im ostala neobývateľná stavba a hypotéka na krku. „Navyše nám ukradli aj auto a môj priateľ, kameraman na voľnej nohe, mal v tom čase tiež dosť hluché pracovné obdobie. Sypalo sa to na nás z každej strany a do toho stavu sa narodil Filip. Bolo treba rýchlo vymyslieť, z čoho budeme každý mesiac platiť splátky a vôbec žiť.“

<img class="custom" style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto; height: 600px;" title="IMAGE" src="/static/images/8/fullwidth/127/5/2/1275262.jpg?Du%C5%A1an%20K%C5%99%C3%ADstek^zuzana%20kostelnikova,%20ajpremamy" alt="1275262:fullwidth:true:true:true" width="400" height="600" /> Keď neúspešne oslovila všetky možné médiá, zostala už len povestná slamka. „Mohla som ešte učiť angličtinu, lenže s drobcom to má svoje limity. Filipa som dojčila a nechcela som ho nikam odkladať. Urobila som si prieskum trhu a zistila som, že kurzov pre mamy v materských centrách je niekoľko, ale všetky majú spoločné jedno – deti sú oddelené vo vedľajšej miestnosti. Znie to síce dobre, ale prax je taká, že decká, plačú, mamy ten plač počujú, lektorky sú neoblomné a pre všetkých je to jeden veľký stres. Tak sme to skúsili všetci spolu a zafungovalo to veľmi dobre. Mamy aj deti boli pokojné a keďže sme boli všetky v rovnakej situácii, občasný plač či rozhádzané kocky nikoho neobťažovali. A časom sa ukázalo, že na deti sa v tom veku lepia slovíčka samy a je to plus i pre ne. Fakt, že sa môžu za veľmi prijateľnú cenu naučiť alebo zlepšiť v angličtine a neriešiť pritom, kto postráži bábo, u žien zabodoval. Kurzy sa rozrastali, pribudli aj kurzy pre deti, večerné pre dospelých a Zuzana začala zháňať ďalšie lektorky. „Otvorila som možnosť aj pre ďalšie mamy – angličtinárky, aby počas materskej nestagnovali a zarobili si, všetko v rámci bežného stretávania sa v materských centrách. Ja dodám učebnice, knowhow a celé to administratívne a účtovne zastreším. Je už potom na nich, koľko kurzov si zorganizujú. Nezvládne to každý, lebo to chce naozaj pevné nervy. Ale má to zmysel. Mnohé mám vychodili celé 10-mesačné kurzy a prihlásili sa na ďalšie, pokročilejšie. Dokonca to viacerým pomohlo získať pracovné miesto, z toho sa teším najviac. Sama som nedúfala, že to vypáli až tak dobre. Nie je to biznis, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale rozhodne sa s ním dá prežiť. Keby sme na tom vtedy neboli tak zle, nikdy by som to nezistila.“

Andrea Koštialová (35) Janka Mojžíšová (32)

Kamarátky Andrea, bývalá právnička, mama 7-ročnej dcéry, Janka, bývalá letuška, mama 3,5-ročného syna, a Danka, ktorá je na materskej dovolenke, už druhý rok prevádzkujú v Bratislave indoorové športovo-relaxačné centrum pre deti a rodičov. Od jesene do jari sú útočiskom pre všetkých bezradných rodičov a decká, ktoré sa potrebujú vybehať, vyskákať a vyblázniť. A v lete sú zas vďačné za každý daždivý deň. Čo s nahromadenou detskou energiou, keď sa vonku všetci čerti ženia, to riešia mamy od Tatier k Dunaju zakaždým, keď zaprší a zafúka. Detských indoorových ihrísk je po Slovensku žalostne málo, aj v hlavnom meste bolo dlho otvorené len jedno jediné. Kamošky a tiež mamy Ajka, Janka a Danka (tá je znova na materskej) si trúfli otvoriť a prevádzkovať ďalšie.

„Predovšetkým sme chceli robiť niečo, čo nám dá dostatok času na vlastné deti a pri čom sa nebudeme strachovať o miesto zakaždým, keď niektoré dostane chrípku. Nápad s Hopla centrom z toho vyplynul nejako prirodzene,“ hovorí Andrea a Janka dopĺňa: „Nechceli sme z toho urobiť ‚odkladací’ detský kútik, ale miesto, kde by príjemne strávili čas deti spolu s rodičmi.“Ako mamy presne poznali potreby jedných i druhých a pri zariaďovaní centra z toho vychádzali. „Je navrhnuté tak, aby si mohli rodičia pokojne posedieť pri káve, ale zároveň mali výhľad na celý priestor. Najmenšie deti sú k rodičom najbližšie a od starších sú oddelené. Väčšie decká tu pobehujú ako strely, tak aby ich nezvalcovali. Na toaletách máme aj maličké detské záchody a nízke umývadlá, je tam prebaľovací pult i fén na spotené detské vlásky.“ Deťom je prispôsobené aj menu v bufete, nechýba čerstvé ovocie, detské výživy, cereálie a podobne. Hopla sa stalo aj obľúbeným miestom detských narodeninových osláv. Prevádzkovať takéto ihrisko v panelákovej Bratislave plnej detí sa môže na prvý pohľad zdať ako „istý kšef“. Ajka s Jankou sa len zasmejú. Dostala ich do toho hlavne odvaha nič netušiaceho. „Na začiatku to bola veľká investícia vybaviť priestor tak, aby vyhovoval bezpečnostným aj hygienickým predpisom. Aj samotné zariadenie bolo nákladné – preliezačky, hračky, nafukovadlá... Ale najväčším nákladom je pre nás nájom. Na takéto centrum potrebujete veľa štvorcových metrov a prenajímateľa nezaujíma, či tu máte krčmu, herňu, predávate kachličky, alebo či sa u vás hrajú deti. Tak sa snažíme vymýšľať stále niečo, čím sem decká s rodičmi prilákame. A v lete sme vďačné za každý upršaný deň :).“

Materinský biznis, alebo Ako sa nezblázniť na materskej

Výber pre vás

Materinský biznis, alebo Ako sa nezblázniť na materskej

Súvisiace články

Krainová (37): Kto povedal, že materská je dovolenka?

Ako v pohode zvládnuť návrat do práce po materskej?

Výber pre vás