Ako v pohode zvládnuť návrat do práce po materskej?
19. 11. 2009, 16:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:57)

Zdroj: Shutterstock
Ach, tá dovolenka teda rýchlo ubehla! Víkend by mohol byť ešte o jeden deň dlhší. Tri roky na materskej sú fuč a už o mesiac musím nastúpiť do práce.
Návraty do práce sú pre niektorých nočnou morou. Ako ich v pohode zvládnuť?
PO MATERSKEJ DOVOLENKE
Silvia má 28 rokov a prvorodenú dcéru Elišku (2). Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako personalistka. „Veľmi som sa tešila, že si od práce oddýchnem a budem sa naplno venovať dieťaťu. Moje prvotné predstavy boli, že určite ostanem doma s malou tri roky. Situácia sa však zmenila. Eliška je veľmi živé a samostatné dieťa, preto si myslím, že je vhodný čas, aby sa postupne začleňovala do kolektívu. Nahlásila som ju do jaslí a ja sa opäť vrátim na svoje miesto v personálnej agentúre. Priznávam, že už aj mňa to ťahá medzi kolegov. Mám dosť mamičkovských rečí o plienkach, prvých krôčikoch, zúbkoch a slovách ich malých ratolestí. Neviem sa dočkať, kedy zas nabehnem do pracovného kolotoča. Na jednej strane je to netrpezlivosť, ale na druhej i strach, ako to zvládne celá rodina,“ obáva sa mladá tmavovláska. A určite nie je jediná.
Tréningy na riešenie konfliktov
Väčšina žien má hlavne po dlhšej pauze zo spoločenského kolotoča znížené sebavedomie. Niet sa čo čudovať, veď činnosti okolo detí sú pomerne jednostranné. Každý deň je takmer rovnaký – starostlivosť o dieťa, varenie, upratovanie a komunikácia s ďalšími mamičkami. „Ženy na materskej preto veľmi často trápia otázky typu – zvládnem to, budem rovnocenná kolegyňa, dobehnem zameškané, ako ma vôbec prijmú a ako zvládnem prácu i rodinu naraz,“ vraví Mária Žilková, odborníčka na komunikáciu. Preto je dobré aspoň pár mesiacov pred nástupom do práce začať žiť určitý čas bez detí, čo je veľmi prospešné pre obe strany. „Navštevovať rôzne kurzy, vedome vyhľadávať spoločnosť, stretávať sa s priateľmi a chodiť za kultúrou. Veľmi prospešné sú mítingy v materských centrách na rôzne témy, ktoré ženám môžu pomôcť. Vhodné je trénovať si modelové situácie, ako je napríklad riešenie konfliktných situácií komunikáciou a iné. Práve to všetko dokáže vrátiť ženu späť, dodať jej sebavedomie, posilniť túžbu po kariére. Dotyčná sa cíti užitočná, žiadaná a krásna,“ pokračuje pani Mária Žilková.
Kontakt s prácou
„Dôležitá je mentálna a praktická príprava na návrat, ktorá zahŕňa zistenie atmosféry na pracovisku, možnosti návratu na pôvodné miesto, zistenie zmien, ktoré sa udiali za neprítomnosti človeka a iné,“ hovorí psychologička PhDr. Pavla Nôtová, PhD., NsP Medissimo. Je vhodné, aby mamička nestratila kontakt počas materskej dovolenky s pracoviskom i kolegami. „Ideálne je, ak môže sledovať problematiku, trochu sa vzdelávať, naučiť sa možno nejaké nové zručnosti, ktoré sa jej perspektívne zídu. Minimálne sa udrží v tempe a nepodlieha pocitom menejcennosti alebo zníženého sebavedomia. Kontakt s prácou je dôležitý najmä preto, aby to znížilo obavy, strach, rešpekt a v konečnom dôsledku stres z nástupu do práce,“ pokračuje odborníčka.
Partner vám tiež pomôže
Netreba podceniť ani organizáciu zaškolenia dieťaťa do škôlky či jaslí, prípadne výber panej na opatrovanie. Aj partner môže veľmi pomôcť, respektíve uľahčiť žene opätovný návrat na pracovné miesto po materskej dovolenke. A to hlavne tým, že preberie na seba niektoré povinnosti, podieľa sa na celej organizácii, je pružný a chápavý k zmenám v rodinnom živote. Najlepší je teda pozvoľný, postupný návrat aj pre matku, aj pre partnera a hlavne pre dieťa.
PO VÍKENDE A PO DOVOLENKE
Víkendovú pauzu využíva väčšina z nás na oddych v prírode, návštevu kina s priateľmi, párty, ničnerobenie alebo upratovanie. Niekomu sa začína víkend v piatok napoludnie, iní si voľnú chvíľu doprajú až od sobotňajšieho rána. Ak sa počas dvoch voľných dní v týždni vieme naplno oddať rodine či kamarátom, v pondelok je aj ranné vstávanie menej bolestivé. „Problém nastáva vtedy, keď chceme cez víkend stihnúť všetko, čo sme cez týždeň zanedbali, a nenájdeme si čas na relax. Potom sa dostávame do permanentného stresu, kolotoča a môžeme sa cítiť chronicky vyčerpaní,“ hovorí psychologička PhDr. Pavla Nôtová, PhD.
Najprv sa zbavme nepríjemných vecí
Keď prežívame pekné dni mimo pracovného prostredia, nie sme vždy nadšení, že treba ísť znova do práce. „V tomto si asi musí pomôcť každý sám, ale dá sa to naučiť. Sú rôzne motivačné faktory, ktoré nám to uľahčujú,“ tvrdí Mária Žilková. Ideálne je napríklad tešiť sa z maličkostí. „Každý večer zaspávať s niečím pekným z prežitého dňa, ráno sa tešiť, že nás určite čaká niečo milé a dobré. To, čo neznášame a stresuje nás, či už je to návšteva u zubára alebo vyriešenie pracovného konfliktu, urobme ako prvé a máme pekný deň pred sebou,“ radí odborníčka na komunikáciu.
Z dovolenky sa treba spamätať
Kto by si nerád doprial dlhú dovolenku. A najlepšie počas leta. Vyvaľovať sa dva či viac týždňov pri mori je snom vari každého Slováka. Ak sa nám to podarí, nevieme sa dočkať odjazdu. Ak sa nám to už kráti, chceme čas zastaviť. No nejde to. Aj návrat do práce po viactýždňovej dovolenke má svoje pravidlá. Skúste sa s nimi stotožniť a možno aj pre vás to najbližšie nebude také bolestivé. „Vhodné je vrátiť sa domov aspoň 2 až 3 dni pred nástupom do práce a dať tak čas organizmu na adekvátnu adaptáciu, ktorá zahŕňa aj upratanie si v sebe, preladenie sa na normálny režim a mentálne nastavenie na pracovné povinnosti a problémy s tým súvisiace,“ spresňuje psychologička.