Chcem sa opäť rozhodnúť podľa srdca, nie zo strachu

Andrea (34) z Bratislavy, dcérka Ela a partner Matúš

Už pred otehotnením som chcela rodiť doma. Viedli ma k tomu hlavne dve veci. Informácie o psychickom vplyve z prenatálneho obdobia, pôrodu, prvých hodín po pôrode a celkovo prvých rokov života na osobnosť človeka, keď sa tvoria základné presvedčenia a postoje k životu a sebe samému. Druhým dôvodom bola moja potreba cítiť sa slobodne a bezpečne. Myslím si, že bábätko sa vie narodiť a žena vie porodiť. A preto je dôležité, aby sa žena uvoľnila a dala sa viesť procesom. Ja som si nedokázala predstaviť, že sa dokážem uvoľniť v nemocnici s ľuďmi, ktorých vidím prvýkrát v živote a ktorí budú možno aj nepríjemní.

Keď som však otehotnela, zrazu to už nebolo také jednoznačné. Naskočilo mi množstvo obáv – o dieťa, či to zvládnem, či je to bezpečné, z bolesti a pod. Naša rodina sa veľmi bála, odhovárali nás od toho, čo bolo tiež náročné ustáť. Pomohlo mi však zdieľanie so ženami, ktoré si tým prešli. Čítala som príbehy iných žien – nielen tie bezproblémové – a každý strach, ktorý mi naskočil som potom hodiny rozoberala s partnerom. Našťastie on bol čoraz viac presvedčený, že je to prirodzené a že to zvládneme. Praktickú stránku pôrodu, priebeh a možné komplikácie sme preberali s pôrodnou asistentkou a hlbšie obavy som riešila s terapeutkou. Nepodarilo sa mi odstrániť všetok strach, no začala som viac dôverovať sebe a nášmu dievčatku, že sa vie narodiť samo a ja sa budem snažiť uvoľniť sa, ako len budem vedieť. Stále sme si vraveli, že vždy to môžeme zmeniť a ísť do nemocnice.

Pôrod trval asi 6-7 hodín. Rodila som v prítmí pri sviečkach, vôni a hudbe. Podporovaná slovne, masážou aj plnením všetkých mojich požiadaviek. Nechala som sa viesť vlastným telom, zatlačila som, keď si to telo pýtalo. V druhej pôrodnej dobe som striedala rôzne polohy podľa pocitu. Najhoršia bolesť bola pri prerezávaní hlavičky, následne však prišiel najkrajší moment, keď som cítila, ako Ela rotuje telíčkom a potom už malú zachytila pôrodná asistentka. Ešte klzkú a horúcu mi ju podala do rúk, do pol hodinky sa mi samovoľne bez tlačenia vypudila placenta. S malinkou sme si potom šli ľahnúť do postele, nechali sme ju doplaziť sa k prsníku a len jemne poutierali. Pupočník sme prestrihli asi po 2 hodinách. Prvú spoločnú noc sme strávili v náručí, koža na kožu, Ela prevažne na prsníku.

Keď budem v budúcnosti voliť miesto pôrodu, chcem sa opäť rozhodnúť podľa srdca, nie zo strachu. Mne sa teória potvrdila. Pôrod sa dial akoby sám, riadilo si ho dieťa a moje telo. Na to som potrebovala dôverovať ľuďom, čo boli so mnou, a cítiť, že oni dôverujú mne, že to zvládnem. Aj vďaka tomu, že mi do toho nezasahovali, nepočúvala som inštrukcie o tom, čo mám robiť. A presne o to podľa mňa pri fyziologickom pôrode ide – nechať ženu, aby počúvala svoje telo, a bábätko potom urobí svoju prácu samo. Lebo veľa komplikácií vzniká pre prílišné zásahy a urýchľovanie zo strany lekárov. Ak by takýto postoj zaujali aj v nemocniciach, nepotrebovali by ženy stáť pred jednou z najťažších volieb v živote.

1. Nedostatočné pokrytie skúsenými pôrodnými asistentkami.

2. Absencia nadväznej starostlivosti – neexistuje dobrá spolupráca medzi pôrodnou asistentkou s personálom pôrodnice.

3. Neexistujúca legislatívna úprava a regulácia.

V súčasnosti je jednotný model zdravotnej starostlivosti. O ženu sa stará predovšetkým gynekológ/gynekologička a jediné miesto pôrodu, pri ktorom štát a legislatíva zabezpečujú riadnu zdravotnú starostlivosť, je pôrodnica. V drvivej väčšine prípadov pôrod teda odvádza lekársky personál. Kontinuálna starostlivosť pôrodnej asistentky počas celého tehotenstva a pôrodu nie je možnosťou výberu. Slovenské ženy majú v zásade na výber dve možnosti:

● porodia v pôrodnici, ktorú si môžu zvoliť slobodne,

● v prípade, že pôrodnica nie je miesto, kde si želajú rodiť, porodia doma bez systému zabezpečenia zdravotnej starostlivosti.

Broňa Rostocká, asistentka a čerstvá mamička Frederika

U mňa taká alternatíva nepripadala do úvahy. Vedela som, že dieťa bude väčšie, domáci pôrod by som neriskovala. Nakoniec sa to naozaj veľmi skomplikovalo a bez lekárov a vybavenia by to doma asi nedopadlo dobre.

Anikó Mituchová, redaktorka webu casprezeny.sk a mamička 6-mesačnej Emy

Moja prababička zvládla 10 úspešných domácich pôrodov, odmalička som o tom počúvala a obdivujem ju, ale určite by som na to nenašla odvahu. Dôverujem lekárom a chcem ich mať nablízku, keby sa čokoľvek stalo. Nakoniec som rodila síce v nemocnici, ale takmer ako doma – išlo to tak rýchlo, že som lekára ani nepotrebovala, odrodila ma zdravotná sestra.

Veronika Lucáková, vedúca tímu pre varenie a budúca mamička

Na pôrod doma by som si netrúfla. Hoci je nemocnica veľmi neosobné miesto a intimita pri pôrode tam veľmi nie je možná, predsa len sú tam kvalifikovaní lekári aj pôrodné sestry. V prípade nejakej kritickej situácie dokážu pohotovo zareagovať a poskytnúť azda tú najlepšiu možnú pomoc.

Lenka Májiková, redaktorka a mamička 3-mesačného Matúška

Hoci som urobila maximum pre to, aby som bola na pôrod dobre pripravená, bolo fajn vedieť, že mám okolo seba lekárov. Ja som mala šťastie na úžasný personál a hlavne vďaka nim prebehlo všetko hladko a pôrod synčeka bol pre mňa i partnera nádherným zážitkom a nie traumou.

Čoraz viac mamičiek chce rodiť doma: Andrea si to vyskúšala! Takýto je môj zážitok z domáceho pôrodu

Výber pre vás

Čoraz viac mamičiek chce rodiť doma: Andrea si to vyskúšala! Takýto je môj zážitok z domáceho pôrodu

Súvisiace články

Štvornásobná matka svoje telo kedysi skrývala: Dôvod, prečo s tým definitívne prestala

Zmeny počas tehotenstva ju pristihli nepripravenú: Päť vecí, o ktorých mi nikto nepovedal

Mám 40 a som bezdetná: Šokujúca otázka kamarátky ma prinútila všetko prehodnotiť

Výber pre vás