Svetová kríza, bankroty, zdražovanie, prepúšťanie. Počúvame o tom zo všetkých strán a mnohí to cítia už na vlastnej koži. Rozprávanie o kríze, šetrení či peniazoch nemá byť v rodine tabu. – Mami, my sme chudobní...? – Prečo sa pýtaš? – Lebo pani učiteľka povedala, že chudobní nemusia ísť na lyžiarsky. A ocko povedal, že na to nemáme... – Aha... Hm. To je dobre, že sa pýtaš. Áno, musíme teraz šetriť. To je vec, s ktorou sa budeš stretávať. Dnes večer sa o tom podrobnejšie porozprávame. Aj vás oslovil potomok s podobnou otázkou?

Mama siedmačky Katky bola najprv otázkou dcéry poriadne zaskočená. Večer si to spolu s ňou aj s otcom všetko rozobrali. Katka sa dozvedela, že rodinný rozpočet momentálne neunesie takmer 250 € za týždňový výcvik a že do školy v prírode nepôjde tento rok ani jej mladší brat. Jej spolužiačka Petra lístok s prihláškou na lyžiarsky doma ani neukázala. Jej je už dávno úplne jasné, že na to nemajú. Cez jarné ani letné prázdniny nikam necestujú, pri mori ešte nikdy neboli, nechodia ani na obedy do reštaurácií, veď za štyri nápoje k jedlu jej mama kúpi jedno kura, ktoré ma rodina na celý víkend. Hádky o rodinných financiách sú u nich takmer denne. Oblečenie nosí po staršej sestre, mobil radšej ani nevyťahuje, lebo sa jej už aj tak smejú, a vlastne nikto z triedy sa s ňou nerozpráva.

Správa o chlapcovi, ktorý chcel skočiť z mosta pre chudobu, preletela pred časom všetkými slovenskými médiami. Deväťročný Dárius psychicky nezvládol život v biede a pokúsil sa o samovraždu skokom do Hrona s výkrikmi, že už nechce žiť, že sa mu v škole posmievajú, lebo je chudobný. Jeho mama, ktorá spolu s 3 deťmi žila v charitatívnom zariadení, mala na živobytie len okolo 200 €. Našťastie pomohli dobrí ľudia, banskobystrickí policajti, ktorí chlapca zachránili, zorganizovali pre jeho rodinu charitatívnu zbierku šatstva a financií, aby mali peniaze na nájom aspoň na rok.

Psychológovia sú jednoznačne za. Prípad Dáriusa je síce naozaj extrémny a ojedinelý, ale je fakt, že deti o kríze počúvajú dennodenne zo všetkých strán a môžu mať pocit neistoty a strach. Na druhej strane vedia byť kruté k deťom, ktoré sa odlišujú, napríklad ak je zjavné, že pochádzajú z veľmi chudobných pomerov. „S deťmi treba hovoriť aj o nepríjemných veciach, tak ako prichádzajú, priebežne im vysvetľovať, že v živote a vo svete sa dejú rôzne veci, lebo sme sa nenarodili do raja, ale do reálneho sveta. Dnes sme o všetkom viac informovaní, ale je naša voľba, koľko informácií si k sebe pustíme a ako o nich budeme s deťmi hovoriť. Rozhodne je však dobré pripravovať deti na to, že v živote sa dejú aj ťažké, zlé, bolestivé veci,“ hovorí psychoterapeut Martin Miler.

Keď si 10-ročná Andrea na oslave svojich narodením pomaly a veľmi opatrne odbaľovala darčeky, jej rovesníčky ju povzbudzovali s krikom: „Pohni! Trhaj ten papier! Čo šetríš?!“ Andrea bola totiž zvyknutá, že pekný sviatočný papier, napríklad z darčekov, sa v ich rodine vždy odkladá. Veď stojí nemálo peňazí a celkom dobre sa ešte môže použiť. Robí to jej mama, ktorú to zase naučila jej mama. Vážiť si veci a šetriť hoci aj na takýchto maličkostiach nie je hanba, skôr cnosť, a dnes vo väčšine rodín aj nevyhnutnosť.

Vysvetlite deťom, že peniaze nerastú na strome

Je dôležité ukázať deťom už od malička, že peniaze nerastú na strome a že ich treba učiť rozumieť peniazom. Rodičia by mali malému dieťaťu, ktoré sa učí počítať, vysvetliť hodnotu peňazí a ukázať, čo sa za akú sumu dá kúpiť. Mnoho detí nemá jasnú predstavu napríklad o tom, čo stojí chlieb či mlieko, koľko platíme za nájomné alebo o tom, že jednotlivé povolania sú rôzne platené. Rozprávajte sa s nimi už od útleho veku o tom, kde sa peniaze „berú“. Nech vedia, že peniaze nie sú samozrejmosť a že väčšinu ľudí stojí veľa námahy zarobiť ich. „Zarábanie, utrácanie peňazí a hovorenie o tom by nemalo byť v rodinách tabu. Aj deti by mali vedieť, čo si rodina môže dovoliť, na čo rodina šetrí a za čo utráca. Dôležité je si uvedomiť, že ak rozprávame s deťmi o peniazoch, rozprávame súčasne aj o rebríčku hodnôt, o zodpovednosti, o starostlivosti rodičov o jednotlivých členov rodiny, o dôležitosti hospodárenia a myslenia na budúcnosť. Deti si prostredníctvom nás rodičov, utvárajú predstavu o tom, čo pre nás peniaze znamenajú a tým sa učia, ako s nimi hospodáriť,“ radí psychológ Warošek.

● Ak musíte naozaj výrazne šetriť, predebatujte si to s nimi. Urobte to však takým spôsobom, aby ste dieťa nevystrašili. Ukážte napríklad deťom, kam putuje váš mesačný rodinný rozpočet. ● Ak vaše dieťa pýta napríklad neprimerane veľké vreckové s argumentom, že také majú všetci v triede, porozprávajte sa s deťmi a vysvetlite im finančné možnosti rodiny. ● Starším deťom umožnite spolurozhodovať o rodinných financiách a poraďte sa s nimi aj o niektorých väčších darčekoch. Napríklad, že je možnosť kúpiť nový horský bicykel alebo zaplatiť kurz angličtiny a pod. ● Rodičia by nemali pred deťmi neustále rozoberať finančné problémy rodiny, hádať sa pre peniaze. Deti potrebujú mať istotu, že mama a otec sú schopní zabezpečiť im to najdôležitejšie. ● Najhoršie je, keď rodičia podobnú diskusiu zahriaknu v štýle „Do toho ťa nič, jednoducho nemáme peniaze.“ Dieťa si môže myslieť, že rodičia mu nechcú kupovať veci, po ktorých túži, pretože ho nemajú radi.

● Nie sme chudobní, máme kde bývať. ● Nekupujeme veľa oblečenia, ale to tvoje je vždy čisté. ● Nechodíme síce do reštaurácií, ale máme čo jesť. ● Nekupujeme veľa hračiek, ale na tvoje narodeniny nikdy nechýbajú. ● Nechodíme každý rok na dovolenky, ale našetríme si.

Ako sa doma rozprávať o ťažkých časoch?

Odpovedá Mgr. Radomír Warošek, psychológ Prečo treba s deťmi hovoriť o kríze, peniazoch? Nie je lepšie nekaziť im detstvo? V súčasnosti deti denne aj tak počujú výroky o finančnej kríze, neistote, krachu a rôznych iných negatívnych prejavoch. Riziko spočíva v tom, že ak budú deti nechané iba napospas takýmto nevysvetleným informáciám, môžu si vytvoriť nesprávne a skreslené závery, môžu sa začať zbytočne báť.

Ako by mal prebiehať taký rozhovor? Dôležité je hovoriť so svojím dieťaťom o tom, čo sa deje a prečo. Venovať mu dostatok času, aby nám povedalo, čo počulo v škole a od priateľov. Nechať ho klásť otázky a vysvetliť mu, čo tieto veci znamenajú a prečok nim dochádza. Vhodné je používať výrazy, ktoré sú jednoduché a zrozumiteľné veku dieťaťa. Dieťa nemusí presne vedieť, čo je hypotéka alebo bankrot. Dôležité je vysvetliť mu to čo najlepšie na príkladoch, ktoré môže pochopiť.

Nevystrašíme ich tým zbytočne? Môžu byť skôr vystrašené, ak sa s nimi nerozprávame. Najmä v prípade,že dieťa má napríklad priateľa, ktorého rodina čelí prepusteniu zo zamestnania alebo vysťahovaniu, dieťa sa môže báť, že vaša rodina môže prísť tiež o dom či byt. V takýchto situáciách netreba dopustiť, aby trpelo zbytočnými starosťami. Upokojte dieťa vysvetlením, že strata práce alebo vysťahovanie nie sú u vás pravdepodobné.

Ako by mala argumentovať napríklad mama, ktorá musí synovi povedať, že si nemôžu dovoliť lyžiarsky výcvik alebo školu v prírode? V takejto situácii je dôležité, aby ste sa v rámci rodiny rozprávali, čo si rodina môže dovoliť kúpiť a čo zatiaľ nie. Ak napríklad rodič vysvetlí dieťaťu, že v danom mesiaci neostali peniažky na to, aby išlo na školský výlet, lebo potrebujete zabezpečiť stravu, bývanie a zaplatiť úver, nemôže to fungovať tak, že rodič si pokojne bude naďalej kupovať napríklad cigarety a dve fľaše piva denne a dieťa nepôjde na výlet. Zodpovedný rodič, ak to len trošku situácia dovolí, urobí také opatrenia, aby dieťa mohlo ísť na výlet.

Predstavme si situáciu, že obaja rodičia prišli o prácu. Ako to urobiť, aby dieťa nestratilo pocit istoty? Toto je čas na otvorenú komunikáciu. Ak sa obávate bankrotu či nebodaj vysťahovania, vysvetlite mu, aké sú vaše plány pre alternatívne bývanie. Možno viete, že môžete žiť s babičkou niekoľko mesiacov alebo u dobrých priateľov, alebo môžete väčší byt vymeniť za menší, no vaše dieťa si nemusí uvedomovať túto možnosť, kým mu to sami nepoviete. Deti sa v čase krízy cítia lepšie, keď vedia, že rodičia čelia situácii čo najrozumnejšie a robia všetko pre to, aby ochránili rodinu. Je tiež dôležité, aby dieťa vedelo, že ste nad situáciou prevzali kontrolu.

Chcete zistiť, či patríte medzi chudobných Slovákov? Do skupiny 12 percent ohrozených chudobou patria tí, ktorých príjem nedosahuje 60 percent mediánu príjmu všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. To je suma, ktorú má na život najviac ľudí. Chudoba ohrozovala vlani predovšetkým Slovákov, ktorí na mesačné výdavky nemali viac ako 306 €.

Náročná úloha: Ako deťom vysvetliť, že musíme šetriť?

Výber pre vás

Náročná úloha: Ako deťom vysvetliť, že musíme šetriť?

Súvisiace články

Kričíte na deti? Šetrite si hlas, naučíme vás zachovať rozvahu

Vyhnite sa im: 10 chýb, ktorými rodičia ohrozujú svoje deti

Sila objatia: Uzdravuje vzťahy, zvyšuje sebavedomie, lieči

Výber pre vás