Kričíte na deti? Šetrite si hlas, naučíme vás zachovať rozvahu

Prinieslo vaše dieťa v žiackej päťku či poznámku? Urobilo niečo zlé a vy sa nezdržíte a kričíte, až sa šálky otriasajú? Stane sa. Ak však krikom riešite problémy s výchovou neustále, ani netušíte, ako si škodíte... Vrieskanie, nadávanie, vyhrážanie nepomôžu.

„Keď sa rozčúlim a kričím na dieťa, mám potom pocit viny. Ale na druhej strane sa mi po kriku predsa len uľaví... Keď mám problémy v robote, vrieskam na deti pre maličkosti a potom sa cítim úplne prázdna... Moja mama na nás kričí od rána do večera. Tak strašne by som chcel mať mamu, ktorá ma ľúbi.“ To je len niekoľko výrokov rodičov aj ich ratolestí, ktoré dokazujú, že krik naozaj nič nerieši. Naopak. Môže deti trvalo poznačiť do ďalšieho života.

Mama predstavuje pre dieťa pocit istoty a bezpečia. Ak kričíte, pocit istoty sa stráca a dieťa sa cíti dezorientované. Akýmsi šiestym zmyslom vycíti, že mama, najvyššia autorita v jeho živote, zlyháva, pretože si s výchovou už nevie poradiť, a preto kričí. Pri častom kriku sa najprv dieťa vyplaší a bude sa vás báť, uzatvorí sa do seba. Neskôr začne váš krik ignorovať a vy, aby ste dosiahli svoje, musíte doslova vrieskať.

Možno práve kričíte na dieťa. Vyčítate mu jeho priestupky, chyby, nešikovnosť. Pozri sa, čo si urobil! Zase si dostal štvorku, ja som ti to hovorila! Vidíš, aký si nemožný? Vybíjate si na ňom nahromadený adrenalín. Argumentujete tým, že si to zaslúži. Ak sa však domnievate, že dieťa v duchu hodnotí, ako sa hlúpo zachovalo a nabudúce sa už tejto chyby nedopustí, mýlite sa.

Dieťa sa hanbí, ale ani nie tak za svoj priestupok, ako skôr za fakt, že naň kričíte. V duchu si čiastočne želá, aby sa nebolo stalo, čo sa stalo, ale netuší, ako tomu v budúcnosti predísť. Má z vás strach a je nervózne, čo mu znemožňuje polepšiť sa. Okrem toho si zvyká na krik a po čase začne považovať fakt, že vás dokáže rozčúliť rovnako ako svojich kamarátov, za smiešny.

Ozajstný dlhodobý účinok kriku je ešte horší. Dieťa sa naučí, že za vlastné chyby v živote na neho bude niekto kričať a že na iných ľudí, ktorí robia chyby, môže tiež kričať. Bude kričať aj na svoje vlastné deti, na svojho partnera i na kolegov v práci a priateľov. Každá ľudská chyba ho bude rozčuľovať, tak ako rozčuľovali vás jeho chyby, nebude schopné tolerovať ľudí, lebo ani v detstve nebolo prijaté a tolerované.

■ Ak vás ratolesť naštve do nepríčetnosti, neukážte, že má moc rozčúliť vás. ■ Choďte zbiť boxerské vrece alebo rozbite pár tanierov, kým bude dieťa v škole, ak to potrebujete.
■ Vždy, keď začnete kričať na svojho syna či dcéru, pomyslite si, ako ste sa na ne tešili, keď sa narodili, a teraz na tých malých či väčších tvorov kričíte, hoci neurobili naschvál nič zlé.
■ Ak ste naňho poriadne navrieskali, skúste si predstaviť, ako sa cíti. Ako by ste sa cítili vy, keby na vás vrieskal šéf či nadriadená?
■ Čokoľvek robíte, budú robiť aj vaše deti. Ak nadávate, budú nadávať aj ony. Ak sa neviete uvoľniť a byť pokojná, nebudú to vedieť ani ony.