„Nepochybovala som, že to bude presne tak. Bola som síce iskrička, pionierka aj zväzáčka, no mala som aj prvé sväté prijímanie a birmovku. Ako dieťa som mala v hlave riadny zmätok. Ale vedela som, že presne tak by sa mal vyvíjať môj život vrátane kučierok na hlave a neforemných domácich šiat. Lebo tak sa to má.“

Marta naplňovala scenár, presťahovala sa do Bratislavy, nastúpila do práce ako právnička a vydala sa. Manžel bol stavbár a veľa cestoval. „Stala sa zo mňa čakateľka na manžela i dieťa. Podstúpila som všakovaké vyšetrenia, robila som pre otehotnenie všetko možné, ale nič.“ Manžel jej onedlho oznámil, že si našiel inú partnerku a požiadal o rozvod. „Ťažko som to znášala, vnímala som to ako zradu.“ Druhý muž vstúpil do Martinho života nečakane a ona sa zamilovala až po uši. Lenže bol ženatý. A tu zrazu – otehotnela. Nečakala to, lebo si myslela, že je neplodná.

„Bola som šťastná, ale nechcela som rozbíjať manželstvo, ktoré nebolo samo rozbité. Aj keď nebolo ideálne.“ Tak sa začala sústrediť na všetko, čo život slobodnej matky prináša. A to ju ešte čakalo oznámiť novinku rodičom. „Pamätám sa, že som sa k tomu odhodlala, keď som práve mame robila trvalú. Neuveriteľne mi ako tehotnej smrdel amoniak, ktorý obsahovala, tak som jej to tam rovno vyklopila. Bola som v tom čase oficiálne rozvedená len dva mesiace, takže jej prvá otázka znela, s kým čakám dieťa. Povedala som jej, že to nie je podstatné.“ Otec sa k správe postavil racionálne. „Spýtal sa ma, koľko mám rokov, povedala som mu, že už tridsaťpäť. Uzavrel to jedinou vetou – najvyšší čas!“

Na materskej s malou dcérkou bola rok, potom musela riešiť živobytie a najlepšie riešenie bolo, poprosiť rodičov, aby sa o dcérku postarali. Dodnes si so slzami v očiach vyčíta, že nebola pri nej viac, ako chcela, hoci rodičia sa o ňu starali výborne. Vystresovaná myseľ aj telo sa čoskoro ozvali. Najprv jej vyberali mandle, potom na etapy operovali kŕčové žily a zachraňovať museli aj prasknutý meniskus. Po menisku prišla na rad gynekologická operácia a lekári začali sledovať aj netypické útvary na prsníku.

„Chodievala som na kontrolné mamografické vyšetrenia raz do roka, potom raz za dva roky. Až po jednej kontrole mi lekár povedal: A vy ste si nevšimli, že v tom zhluku dysplázií máte hrčku?“ Nie, nevšimla.“ Práve pre toto sú také dôležité preventívne kontroly. „Musím povedať, že na rozdiel od mnohých čerstvých pacientov, ja som nevyronila ani slzu. Ani som neanalyzovala, prečo sa to stalo, ba dokonca mi vôbec na um nezišlo, že by som si mala ísť obzrieť aktuálnu ponuku truhiel a hrobových miest,“ hovorí životom zocelená Marta.

Pri včasnom zachytení onkologického ochorenia sa veci začnú diať rýchlo. Diagnostikovali ju v októbri, operáciu, pri ktorej jej vybrali nález z prsníka, absolvovala krátko pred Vianocami a v januári nastúpila na chemoliečbu. „O chemoterapii som vedela akurát to, že po nej prídem o vlasy. Mala som práve krátke, a tak som neváhala a ešte pred prvou chemoterapiou som si ich nechala zostrihať celkom nakratučko. Keď začali padať, oholila som si hlavu. Chodievala som stále do práce a v najkritickejších dňoch som si brala dovolenku. Potrebovala som byť čo najviac medzi ľuďmi, je to oveľa lepšie, ako byť sama doma a premýšľať nad ťažkým osudom.“

Postupne prešla až na hormonálnu liečbu. „Chodievala som na kontroly každé tri mesiace. Keď sa nič nekomplikuje, predĺžia interval na pol roka a potom na rok. Ja som sa už prepracovala do ročného režimu,“ hovorí s neskrývanou radosťou. „Z liekov, ktoré beriem, ma však dosť intenzívne bolia kĺby. Snažím sa preto spevňovať ich, cvičím a posilňujem. Mala som invazívny duktálny karcinóm, ktorý môže metastázovať do iných orgánov, preto ma pravidelne monitorujú. Ale nikdy neuvažujem nad tým, čo by bolo, keby niečo našli. Však ak by niečo našli, tak len moje výnimočné schopnosti!“

„Pokúšala som sa na to prísť, čo mi choroba chcela ukázať. Robila som stále tú istú chybu. Viac mi záležalo na iných, ako na mne, však nie náhodou mi mama hovorievala: Ty sa taká Marta Martúnka Dobrotivá.“ Preto si Marta myslí, že bludný kruh treba preťať čo najskôr. „Je škoda, ak zmeniť vlastný život dokážeme až vo chvíli, keď je na blízku smrť. Nie je našou povinnosťou žiť tak, aby s nami bol ktosi iný spokojný. Je ťažké zbaviť sa strachu, spraviť zmenu vo vlastnom živote a vzoprieť sa tomu. Oveľa ťažšie však aj pre mňa bolo tváriť sa, že je môj život v poriadku, mám sa dobre a zvládam problémy ľavou zadnou, len aby som neobťažovala svojimi starosťami iných. Je dosť zlé, že som na to prišla až krátko pred šesťdesiatkou. Naozaj najvyšší čas, ale nič nie je stratené!“

Žijete v strese? Môžete dopadnúť ako Marta: Išla na bežnú kontrolu, lekár jej musel povedať krutú pravdu!

Výber pre vás

Žijete v strese? Môžete dopadnúť ako Marta: Išla na bežnú kontrolu, lekár jej musel povedať krutú pravdu!

Súvisiace články

Petrin ženích sa na svadbe správal čudne: Keby si TOTO všimla skôr, nemuselo sa to skončiť rozvodom!

Trápila ju únava, v jej tele sa dialo niečo zlé: Lekári určili diagnózu, ktorej nechcela veriť

Šokujúce priznanie: Manželstvo sa mi rozpadlo, pretože som bola príliš pekná! Moje telo bolo mojím prekliatím

Výber pre vás