Ako sa dievča, ktoré vyštuduje ekonómiu a chce byť vedkyňou (!), ocitne odrazu v nádherných výpravných kostýmoch vo víre tanca?

Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala dva roky. Moja mama, dodnes nechápem ako, nás s bratom nielen sama vychovala, ale nás aj vozila na sto krúžkov... Dennodenne. Stále nám zdôrazňovala dôležitosť učenia. Začala som teda športovou gymnastikou, potom som osem rokov chodila do muzikálového divadla Alkana, čiže na spev, herectvo, balet, step, tance... Tam som pričuchla k javisku a veľmi ma to bavilo. Ale paradoxne najlepšie mi šiel spev a nikdy som nebola bohvieaká tanečníčka.

Dosť dobre to kamufluješ. Veď na Slovensku nie je žiadne tanečné teleso porovnateľné s ExtravaDansou.

Tanec je pre mňa stelesnením vášne, milujem všetky jeho podoby. Ak tancuješ srdcom, techniku časom vydrieš aj bez výnimočného talentu. No bez tanca v srdci si s talentom nevystačíš.

Keď to pritiahneme za vlasy, ide ti skôr o to ulahodiť oku, než ponúknuť bezchybný tanec?

Mojím cieľom nikdy nebolo mať najlepších tanečníkov v istom štýle. Sú najlepší v tom, že dokážu zatancovať balet na špičkách, o desať minút brušné tance, všetky druhy latiny a na záver dajú ešte hip-hop. Toto považujem za jedinečné. Samozrejme, keď sa na nás pozrie profesionálny ľudovkár, môže nám vyčítať všeličo, ale bežný divák povie – krásne.

ExtravaDansu si rozbehla ako 19-ročná. Prečo začne mladá študentka v prvom ročníku vysokej školy podnikať, namiesto toho, aby žúrovala a užívala si?

Pretože sme žili skromne, bolo mi strašne trápne pýtať si peniaze od mamy. Moja mama si nenormálne dlho na seba nič nekúpila, len aby sme mali my. Žila pre nás v absolútnom sebaobetovaní. Keď som chcela mať pekné veci, považovala som za úplne normálne, že si na ne zarobím. Robila som všetko. Promotérku na fazule v konzerve, cigarety, pracie prášky, dokladala som ‚kapesníčky’, toaletný papier... Na tom sa dalo veľmi dobre zarobiť. No a potom som sa v rámci všemožných brigád dostala ako tanečníčka ku kúzelníkovi a po čase na mne začal predvádzal aj nejaké čísla...

ODPÍLIL TI HLAVU? NAŽIVO?!!!

V mene všetkých čitateliek ťa vyzývam, aby si prezradila, v čom je ten trik.

Nemôžem!!! Poviem len, že je to optický klam. Aj mňa to strašne zaujímalo, veď som študovala matematiku, fyziku a hľadala som v tom ‚rácio’! Veľmi dobrá finta je zrkadlo. Za istých okolností nemáš šancu zistiť, že sa vlastne pozeráš do zrkadla. Kombinácia rôznych optických klamov a fyzicky náročného pohybu spôsobí, že ilúzia zafunguje.

U teba zafungoval nápad dať dokopy tanečníčky, ktoré by boli úplne iné než všetko, čo tu bolo dosiaľ.

To, čo tu vtedy bolo, som síce pokladala za dobré, ale manažérsky nezvládnuté. Povedala som si, nebudem kritizovať, idem to vyskúšať. Naverbovala som štyri kamarátky, mala som našetrené peniaze z brigád, naivne som si myslela, že to bude dosť... Nakoniec som skončila s miliónovou pôžičkou... (Smiech) A začala som pekne vlastnoručne vyšívať prvé kostýmy. To ste mali vidieť.

No nešlo. Ja som na čísla. Zaťala som zuby, dvestokrát som sa pichla do prsta, ale vyšila som svoj prvý kostým na brušné tance.

Prvá SuperStar. Ani neviem, ako sa to stalo, ale zavolali nám z telky, že Peter Nuňez s nami chce robiť SuperStar. Bol to totálny ošiaľ. Robili sme spevákom javiskové choreografie na každú pieseň, pripravili celé tanečné kolo. A keď Adela s Pycom prvýkrát v priamom prenose o 20.00 zahlásili ExtravaDansa, skoro som odpadla. Potom prišla prvá zákazka v Dubaji, a už to šlo.

Je pravda, že máš 70 percent ‚kšeftov’ v zahraničí?

Vyše. Ja to rátam na obrat. Osemdesiat zvonka, dvadsať doma.

Nevzbudzujú krásne slovanské dievčatá v Emirátoch nežiaduce reakcie?

(Smiech) Nie, nie, ale pamätám si, že keď sme raz tancovali kankán, kde je ten pohyb, že zdvihneš sukňu a ukážeš riťku v bombarďákoch, museli sme si veru naťahovať hrubé čierne legínsy a počas brušných tancov sme zasa museli mať zlaté bodyčká, aby nám nebolo vidieť bruchá... Ale v živote sa nám nestalo, že by sa nás niekto dotkol alebo čokoľvek iné. Naopak, úžasne naše vystúpenia prežívali. Niekoľko sezón sme robili aj promo pre Formulu 1 - Bahrajnský okruh v Dubaji, Bahrajne a Bejrúte. To boli veľmi pekné akcie. Keď cítim, že sme ľudí zaujali a odovzdali im energiu, milujem to.

Čo na ľudí zaberá najviac?

Veselé, ľahké a zábavné veci. Jednoznačne. Ako si vyberáš baby? Musí mať od 170 do 180 centimetrov a pružné, vyšportované telo. Nemusí byť vychudnutá, ale nesmie sa na nej nič triasť. Tvár zaujímavá, nemusí byť dokonalá. Skrátka, estetická baba s espritom, to je veľmi dôležité.

Aká je životnosť tanečnice v ExtravaDanse?

V mojich očiach tanečnica ‚končí’, keď z nej prestane sršať na javisku nadšenie, radosť. Poznám aj 35-ročné pôsobivé tanečnice, ale naopak aj 20-ročné ‚bezenergické’. Momentálne sa to u nás vyformovalo na vekový priemer 18 až 25. U mňa však tanečnice môžu prejsť na rôzne iné, napríklad manažérske pozície, lebo nie sme tanečná skupina, ale normálna firma s možnosťou rastu.

Je niečo, čo nerobíte?

Nikdy nie sme hore bez a vulgárne. Vieme byť veľmi sexi, ale nesmie to byť lacné.

Akí sú slávni ľudia, s ktorými vystupujete?

Zatiaľ na mňa pôsobili všetci milo. Aj Kate Perry, s ktorou sme vystupovali vo Viedni, bola veľmi milá, príjemná a spontánna. Roztopíme aj takých „tvrďasov“ ako Dave Stewart. Keď k nemu prišlo tých mojich 25 krásnych gaziel, to je woman power, nikto neodolá... (Smiech) Dbám na to, aby moje dievčatá neboli nejaké namyslené pipky. Musia sa vedieť správať, nebyť hlúpe, pretože to ide z očí.

Rokuješ hlavne s mužmi?

Nie je „príliš pekná a príliš mladá“ pri takýchto rokovaniach hendikep?

Horšie je, že nepijem! (Smiech) Vieš, o čo ľahšie by bolo dohodnúť sa s klientmi, keby som pila?

Keď si vás však objednávajú aj Rakúšania, musela si prejsť testom perfekcionizmu na jednotku.

V Rakúsku sa skutočne rieši všetko. (Smiech) Občas sme zúfalí... Či bude mať tanečnica volánik takto alebo takto, či to fakt bude tá blondína s tými menšími kučerami, lebo keď bude mať iné kučery, tak sa nebude hodiť... Rakúsky trh je taký.

Riziko podnikania. Cítiš ho pod kožou?

Samozrejme. Jeden mesiac sa ti nedarí, druhý môže byť lepší...

Nebudíš sa niekedy zaliata studeným potom, že nebude na výplaty?

Aj teraz mám napríklad dva milióny požičané na prekrývanie výplat. Klienti si s platbami dávajú načas a mojich ľudí do toho nemienim zaťahovať. Výplaty musia odísť včas.

To je zvyk. Okrem toho mám ešte ďalšie tri úvery... Buď sa narodíš s odolnosťou a silou, aby si to bremeno dokázala na chrbte uniesť, alebo nie. Ja to dokážem. Raz za čas mi nie je všetko jedno, poplačem si, ale potom idem ďalej.

Už si tým chcela niekedy seknúť?

Hlavne pre toto, lebo hra s peniazmi je strašne ťažká... Raz máš plus milión, potom zrazu mínus dva.

Si Ambasádorka podnikateliek. Čo to znamená v praxi?

Táto úloha sa mi veľmi páči, i keď vybrať si medzi podnikateľkami je čisto subjektívna vec. Mojou úlohou je inšpirovať ženy svojím podnikateľským príbehom. Chodím po školách, úradoch práce, pozvali ma prednášať dokonca už aj do zahraničia, a rozprávam o tom, ako sa mi to podarilo. Nemám odborné znalosti a neviem poradiť, do ktorej banky treba ísť po výhodnejší úver. Ale vidím, že ženám pomáha, keď otvorene hovorím o tom, čo som robila dobre, čo zle a ako som to vyriešila... Tak ľudsky. Pretože aj ja som obyčajná žena.

Aká je dobrá podnikateľka?

Nie je to žiadny nadčlovek, len potrebuje mať isté vlastnosti.

Nebojácnosť, pracovitosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, zdravé sebavedomie, pragmatickosť. Emócie musia ísť veľakrát bokom. Veľmi podstatné je nebedákať nad prekážkami a tým, ako sa to nedá. VŠETKO sa dá. Slovo problém, skrátka, v podnikaní neexistuje. Zabudni na hladký priebeh čohokoľvek. Musíš byť aj fyzicky silná, v dobrej kondícii a nezosypať sa z kritiky. Vypočuť si ju a vybrať si z nej to, čo ťa posunie ďalej.

Čo bolo najťažšie pre teba?

Prechod z malej živnosti, kde som si robila všetko sama, na reálnu firmu. Keď úspech začal závisieť čoraz viac a viac od sily celého tímu. Vytvoriť fungujúce systémy, finančne riadiť firmu, zrozumiteľne vyšpecifikovať náplň prác celého kolektívu a nájsť správne motivácie pre jednotlivcov... Keď to nie je iba o tebe, prestáva to byť hračka. V drvivej väčšine prípadov sú chyby mojich kolegov mojím zlyhaním. Je naozaj umenie vedieť ľudí dobre ‚nabrífovať’. Mojím ambasádorstvom sa snažím viesť ženy v prvom rade k malému podnikaniu. To je naozaj relatívne jednoduché, no zároveň odvážne. V ‚One man show’ firme robíš to, čo ťa baví a koľko ťa baví. Milióny nezarobíš, ale budeš spokojná.

Kde si zohnala pri takomto tempe manžela?

Môj manžel je moja výhra v športke. Úžasný, vzdelaný, obdivuhodný človek. Je majiteľom eventovej agentúry, kam som často chodila dohodnúť vystúpenia. Jeho kolegyňa mi o ňom hovorila, potom zasa jemu o mne, že vraj by sme sa k sebe skvele hodili. Nakoniec nám dohodla rande naslepo.

Neprekáža mu tvoj úspech?

On je veľmi úspešný muž a túto potrebu má absolútne naplnenú. Toleruje mi všetko, radí mi. Štyri roky sme manželia, ale nikdy nerieši, s kým som na stretnutí, chápe to. Aj keď z času na čas prespím v robote, lebo toho mám priveľa, nedusí ma za to.

Kto nosí domov väčšiu výplatu?

Jednoznačne on. Moje podnikanie je oproti jeho biznisu len taká srandička. Ja mám firmu, ktorá stojí mesačne dosť peňazí, takže toho veľa nezvýši. A ak aj náhodou niečo zostane, hneď vyrábam nové kostýmy...

Máš rada pekné ženské „serepetičky”?

Až sa to bojím povedať. Všetko. Doma si neviem až tak nakúpiť, ale mám svoje obchody v Londýne, Paríži a vo Viedni... Kupujem aj topánky, aj handry, aj kabelky, aj kozmetiku... A chodím na všetky masáže, proticelulitídové kúry, pleťové masky, ktoré vymysleli.

Prečo si prestala tancovať?

Nedalo sa to stíhať. My sme už továreň. V jeden deň je aj niekoľko vystúpení, ročne zhruba 500. Musím rozhodovať, motivovať, vymýšľať, podpisovať zmluvy a starať sa o tanečníkov, choreografov, kostymérky.

Podnikateľka Petra Marko (27): Môj manžel je výhra

Výber pre vás

Podnikateľka Petra Marko (27): Môj manžel je výhra

Súvisiace články

Spisovateľka Andrea Coddington: Muž jej života zomrel

Spisovateľka Andrea Coddington: Muž jej života zomrel

Spisovateľka Andrea Coddington: Muž jej života zomrel

Anna K.: Po chemoterapiách sa mi zbláznili vlasy!

Anna K.: Po chemoterapiách sa mi zbláznili vlasy!

Anna K.: Po chemoterapiách sa mi zbláznili vlasy!

Výber pre vás