Spisovateľka Andrea Coddington: Muž jej života zomrel
30. 11. 2010, 6:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:57)

Zdroj: Blanka Gaka Sadílková
Pád dvojičiek ju priviedol do Ameriky. Stretla tam, ale aj stratila svoju životnú lásku. Napísala dve knihy o krásach aj tragike života - Andrea Coddington.
Slovenská novinárka Andrea Coddington (35) pracovala v niekoľkých slovenských médiách. Po páde dvojičiek sa jej profesionálny život zmenil. V tom čase pôsobila v rádiu Okey a do kozmopolitného New Yorku odišla ako zahranično-politická redaktorka.
„Mapovali sme situáciu 24 hodín denne. Pre každého novinára bol pobyt v meste, kde sa odohrala táto hrôza, veľmi zaujímavý,“ opisuje profesionálny pohľad na vec. Zažila tak atmosféru plnú strachu. Všetci sa báli, čo sa bude diať, pretože v tom čase vypukla vojna v Afganistane. „Celé to bolo neskutočne pochmúrne. Ľudia jazdili po meste v autách, na ktorých viali zástavy. Diera po dvojičkách bez prestania horela, na programe boli neustále policajné kontroly,“ spomína. Najväčšia veľmoc sveta si tak náhle uvedomila, že nie je nedotknuteľná.
Uvidíme sa o pár mesiacov...
... lúčila sa so svojimi kolegami. „No zabudla som sa vrátiť, žijem tam už deviaty rok,“ smeje sa sympatická Andrea. „Odchádzalo sa mi ľahko, pretože som v tom čase bola slobodná a rodičia boli vo výbornej kondícii. Takže pri plnení pracovných povinností som si zároveň splnila sen vidieť Ameriku.“
Medzi najzaujímavejšie rozhovory, ktoré spravila, patrí exkluzívne interview s Hillary Clinton, s niektorými kongresmenmi i senátormi. „Hillary si vážim. Je to veľmi príjemná žena, výborná politička a diplomatka, ktorá si vie povedať svoje. Mimo rozhovoru mi prezradila, že sa snaží zdravo stravovať a pizzérie radšej obchádza. S láskou hovorila i o svojej dcére Chelsey,“ spomína Andrea.
Amerika ju prekvapila
„Po krátkom čase som pochopila, že v Amerike je to iné, ako vidíme vo filmoch.“ Pomaly už myslela na návrat, no nečakane ju zastavil Amorov šíp. „Stretla som zaujímavého muža, s ktorým by som si vedela predstaviť spoločný život. Ale keďže som sa chcela vrátiť domov, domnievala som sa, že tento vzťah bude bez šance. Jeho reakcia však bola viac ako nevídaná. Povedal mi, že pôjde so mnou na Slovensko, pretože našiel ženu svojho života!“ Andreu to prekvapilo. Vedela, že ich vzťah by mal väčšiu šancu na prežitie práve v Amerike, pretože tam mohli obaja pracovať, on nevedel po slovensky. „Bol by v Bratislave len na návšteve.“ Preto Andrea zostala v Amerike. Onedlho na to ju požiadal o ruku.
Nečakaný koniec
Príbeh zamilovanej dvojice mal však krutý záver. „Pred tromi rokmi manžel zomrel,“ hovorí so smútkom v hlase. Nešťastná manželka a mamina tak zostala s dvoma malými „batôžkami“ sama. S dvoma deťmi – Sárou a Markom, ktorého v tom čase ešte dojčila. O svojom osude hovorí vo svojej prvej knihe, ktorá vyšla minulý rok pod názvom Mal to byť pekný život a ktorá sa stala bestsellerom. Okrem toho, že je to autobiografia zachytávajúca jej životný príbeh, je kniha zaujímavá aj tým, že v ňom čitateľ nájde aj opis tamojších kultúr.
O čom sa bavia ženy
„Pred dvoma rokmi som bola aj s deťmi na Slovensku v Radošine u rodičov. V neďalekých Piešťanoch na tenisovom kurte som sa dala do reči s jednou paňou. Slovo dalo slovo. Onedlho sme už o sebe vedeli, že i ja, aj Silvia Fishbaum žijeme v New Yorku. Rozprávali sme sa tu a neskôr aj v Amerike o veciach, o akých sa bežne zhovárajú ženy. Práve v tom čase mi vyšla moja prvá kniha. Silvia si ju prečítala. Veľmi sa jej páčila a zrodu mojej ďalšej knihy, hoci som to v tej chvíli netušila, nič nebránilo.“
Vyrozprávala svoj príbeh
„Dozvedela som sa, že Sofia Maniševičová, ako som Silviu v románe neskôr nazvala, je Židovka. Jej mama bola počas druhej svetovej vojny odvlečená nacistami do Osvienčimu. Ako Židovka bola vychovávaná v komunistickom Československu. Nesmela sa vydať za nikoho iného ako za Žida, musela zachovávať všetky židovské tradície. Tak som sa čím ďalej tým viac vypytovala a zaujímala o jej život. A Silvia rozprávala. Rýchlo som pochopila, že na napísanie takejto knihy budem musieť veľmi veľa študovať. Keď som sa neskôr ponorila do štúdia, začala som sa na to všetko pozerať jej očami. Nebol to pre mňa už len kus neosobnej histórie,“ spomína.
Do Osvienčimu odvliekli celú jej rodinu
Prežila iba mama a jej sestra. Ostatní išli hneď na rampe do plynových komôr. Ďalšia sestra, ktorá krívala, ba i deväťročný brat. Keď Steven Spielberg natočil Schindlerov zoznam, peniaze, ktoré film zarobil, venoval na to, aby sa po celom svete zbierali výpovede ľudí, ktorí boli v koncentračných táboroch a aby boli sústredené na jednom mieste. Stalo sa tak. Desivé výpovede sú z vyše šesťdesiatich krajín sveta, v mnohých jazykoch. Originály výpovedí sú uložené v Los Angeles, v špeciálnom archíve, ktorý zriadil Spielberg. „Kópiu výpovede Silviinej mamy mám doma. Bolo na nej vidieť, že nechce strašné spomienky oživiť, ani o nich rozprávať.“ Hovorila o bitkách,o zverských revoch, ktoré denne počúvali. „Je tomu v knihe venovaná jedna, myslím, že jemná kapitola. Naučila som sa veľmi veľa o židovských tradíciách. Ortodoxná, konzervatívna či liberálna. Aj takto je rozdelená židovská komunita. Bolo veľmi zaujímavé pozerať sa na židovský svet jej očami.“