Mám pocit, že tento rok bude pre mňa najhorší. A pritom sa môj život konečne dostal do rovnováhy, mám po boku milujúceho partnera, s ktorým plánujem spoločnú budúcnosť. Ale je tu niečo, čo mi naháňa veľký strach...

Mám 48 rokov, ale cítim sa mladá, veselá a plná energie, tak ako pred 20 rokmi. Hoci som si udržala chuť do života, zároveň cítim, že sa zo mňa stala zrelá a vyrovnaná žena. Toto je môj najlepší vek, cítim sa naozaj výborne, užívam si každý deň. Aj preto ma veľmi trápi, že musím riešiť závažný problém, ktorý sa vyriešiť ani nedá...

Ticho, harmónia a pokoj sa pre mňa stali veľmi dôležitou súčasťou života. Som rada, že sa mi podarilo nájsť muža, s ktorým sa nemusím denne hádať, bojovať a súperiť. Dlho som naňho čakala a už som si začínala myslieť, že ani neexistuje. Juraj je rovnaký ako ja a má pokojnú povahu. Je empatický, starostlivý a vie prejaviť lásku, čo je pre mňa veľmi dôležité. Áno, naozaj existuje muž, ktorý má rád jogu, príjemnú hudbu, vzrušujúce a dlhé rozhovory a nepotrebuje si dokazovať, aký je vo vzťahu dominantný a sebavedomý.

Bývame v malom útulnom dome na vidieku. Neďaleko je les, do ktorého sa chodievame prechádzať. Obaja máme zaujímavú prácu, ktorá nás baví. A do tohto nášho pokoja teraz zasiahol osud. Teda presnejšie moja matka.

Jurajovi rodičia už nežijú, ja mám len mamu. Dostala sa do veku, kedy už naozaj potrebuje moju pomoc. Má 79 rokov, a hoci sa zatiaľ celkom drží, jej psychika je na tom podstatne horšie. Nechcem byť neúctivá, len úprimná, a preto otvorene priznávam, že moja mama má neznesiteľnú povahu. Vo vnútri je v podstate dobrý človek, ale jej povaha, to je čistá katastrofa. Ona nedokáže fungovať tak, aby okolo seba vytvárala mier a pohodu, práve naopak. Akoby k životu potrebovala hnev, nenávisť a trápenie, vždy sa musí pre niečo trápiť a ubližovať ostatným. Poviem len jeden malý príklad.

Ak si v obchode kúpi blúzku, je takmer isté, že ju pôjde vrátiť - raz, druhý a dokonca aj tretíkrát, až kým sa s ňou predavačky odmietnu baviť. Samozrejme, zastrašuje ich a vyhráža sa, že ich udá... A to je len jedna situácia z mnohých a mnohých... Zdá sa, akoby moju mamu živili drámy. Nie je pre ňu dôležitá blúzka, ale hádka. Chce sa s niekým naťahovať, urážať ho, vykrikovať a nadávať. A potom sa doma teatrálne sťažuje, akí sú tí ľudia zlí a všetci jej chcú len ublížiť.

Všimla som si, že keď ľudia vybuchnú a ďalej už nezvládajú jej útoky, ona sa zrazu zázračne upokojí. Žije svoj život ďalej, akoby sa nič nestalo! Bola ešte mladá, keď som ju úpenlivo prosila, aby vyhľadala psychiatra. Jasné, že odmietla a vysmiala ma. Dokonca mi tvrdila, že lekára potrebujem JA, nie ona. Typické.

Napriek všetkému ju mám rada, zostala som pre ňu už len ja. Nikoho iného nemá. Juraja som jej zatiaľ nepredstavila, pretože viem, aká by bola jej reakcia. Určite by mu ubližovala, zničila by nám vzťah...

Lenže teraz som sa dostala do bodu, kedy ju už nemôžem nechať bývať samu. Trpí demenciou, zabúda, nespoznáva ľudí, netrafí domov a nevie, aký je deň. Sú chvíle, kedy je všetko v poriadku a ona má v hlave jasno. Vtedy útočí, nadáva, kritizuje.

Ak ju však niečo veľmi rozčúli, je nebezpečné, aby zostávala doma sama. V stave, v akom sa nachádza, by si mohla ublížiť. Pred mesiacom zabudla na polievku, ktorú ráno začala variť. Takmer jej zhorela kuchyňa, nechýbalo veľa a došlo by k tragédii. Minule chcela zavolať políciu, tvrdila, že jej susedka ukradla okuliare. Zhoršuje sa to...

Mama sa vždy najviac bála toho, že ju dám do domova dôchodcov. Prinútila ma, aby som jej sľúbila, že to nikdy neurobím. Čo som mala robiť? Nedala by mi pokoj. Ale teraz je to už realita. Mám tu chorú mamu, ktorá nemôže bývať sama, bez dozoru. A zároveň tu mám muža svojho života, ktorý by jej správanie nezvládol. Nedokážem si predstaviť, ako by sme spolu fungovali všetci v jednej domácnosti. Nemožné, nereálne. Keby som mamu umiestnila do domova, určite by čoskoro zomrela...

Ak sa nasťahujem k nej, na Juraja môžem zabudnúť. Zničím náš spoločný život. Nechcem ho vtiahnuť do pekla, ktoré budem s mamou zdieľať. Môj idylický život sa chýli ku koncu a ja mám slzy v očiach. Ak mamu len tak "odložím", zničia ma výčitky svedomia. Netuším, čo mám robiť...

Pre Alenu bude rok 2020 najhorším v živote: Matka mi zničí vzťah, TOTO muž zaručene nezvládne!

Výber pre vás

Pre Alenu bude rok 2020 najhorším v živote: Matka mi zničí vzťah, TOTO muž zaručene nezvládne!

Súvisiace články

Zuzana prežila s manželom krásny život, ale keď zomrel... Hrozné, čo jej to švagriná vyviedla!

Neviem, ako vyriešiť manželskú krízu: Muž sa so mnou vôbec nerozpráva! Čo za tým môže byť?

Môj dospelý syn si stále nenašiel ženu, ale trápi ma ešte niečo horšie: Čo sa s tým dá robiť?

Prišla s nápadom, ktorý zmenil životy starých ľudí: Stačilo málo, no zmena bola obrovská

Jasnovidka to smutnej dôchodkyni povedala jasne: Nechcite ísť na druhý svet, bolo by to HORŠIE

V starobe zostal úplne opustený: Trpký osud starčeka z domova dôchodcov vám vženie slzy do očí

Výber pre vás