Lekári boli nad mojím stavom bezradní, čo dokazovalo stanovenie vždy novej diagnózy po ďalších a ďalších vyšetreniach. Od samovoľného potratu až po poruchu menštruácie som prešla v priebehu dvoch mesiacov všetkým možným, a keď sa krvácanie pomaly zmenilo na čistiaci proces, rozhodli, že môžem nemocnicu opustiť.

Prichádzali Vianoce, čas pokoja a radosti, a ja som sa konečne mala zvítať so svojimi blízkymi. Večer pred konečným vyslobodením z môjho nechceného väzenia, keď som prechádzala chodbou na toaletu, ma zastavil lekár, ktorého som poznala z každodenných vizít. „Viem, že zajtra odchádzate, ale niečo sa mi na vašej diagnóze nezdá. Keď vás zajtra bude docent Šimura prepúšťať, poproste ho, nech vás ešte vyšetrí.“

„Dobre,“ odpovedala som, ale hlodal vo mne červ pochybností. Na druhý deň ráno som nabrala odvahu a pri písaní prepúšťacej správy pánom docentom som nesmelo „špitla“, či by ma ešte raz nevyšetril. Prekvapil ma jeho okamžitý súhlas a už som ležala na vyšetrovacom stole. „Mne tu niečo nesedí,“ poznamenal pri vyšetrovaní. „Vyzerá to na opuch. Bohužiaľ, nemôžem vás prepustiť, musíte podstúpiť všetky predoperačné vyšetrenia a ešte raz sa na vás pozrieme inou vyšetrovacou metódou.“ A tak som absolvovala všetko, čo bolo potrebné a posilnená „náladovou“ injekciou som sa dostavila spolu s ošetrovateľom na operačnú sálu.

Utiekla som hrobárovi z lopaty

„Vy ste mali šťastie, pani zlatá. Vytiahli sme vás hrobárovi z lopaty v poslednej chvíli!“ To boli prvé slová, ktoré som po dvojhodinovej operácii počula z úst lekára v pooperačnej izbe. „Ale prečo?“ pýtam sa a snažím sa posadiť. No, bohužiaľ, to nešlo. Veľký operačný rez cez moje podbrušie to nedovolil. „Mali ste mimomaternicové tehotenstvo, plod sme vám museli vyoperovať aj s vajcovodom, bol už odumretý. Keby vás boli prepustili z nemocnice, neboli by ste už medzi živými.“

Veľa rokov trvalo, kým som sa s tým vyrovnala. Ale všetko raz prebolí a život ide ďalej. Dodnes si však kladiem otázku, na ktorú stále nepoznám odpoveď. Prečo mi lekár, ktorého som náhodou stretla na chodbe, musel o svojich pochybnostiach povedať? Alebo to nebola náhoda? Moja záhadná diagnóza sa u mňa prejavila atypicky, a preto ju lekári nedokázali identifikovať (sono v tom čase ešte neexistovalo). Márne som z nudy preštudovala v nemocnici celú učebnicu gynekológie pre stredné zdravotné školy v snahe vypátrať chorobu, ktorou trpím. Keď som sa začítala, zdalo sa mi, že každá prezentovaná gynekologická porucha na mňa sedí. Okrem jednej jedinej, ktorú som na 100 percent vylúčila – mimomaternicového tehotenstva.

Príbeh čitateľky: Potratila som a ešte mi aj išlo o život

Výber pre vás

Príbeh čitateľky: Potratila som a ešte mi aj išlo o život

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Možno sa už nikdy nenajem

Dievča z háremu: Princ bol náladový muž i milenec

Výber pre vás