Fakt, že som tehotná, som si nechcela priznať až do 10. týždňa. Pritom som mala všetky symptómy. Trápili ma závraty, ráno mi bolo zle a stále som bola hladná. Ani v okamihu, keď som sa pozerala na pozitívny test, som tomu stále nemohla uveriť. Ja a tehotná! Mala som vtedy 34, takže nemôžem tvrdiť, že by som na dieťa nebola zrelá, no rok predtým som sa rozišla so svojím dlhoročným priateľom a tému deti som s ťažkým srdcom uzavrela.

Rasťa som spoznala v bare. Bol o dva roky mladší a rozumeli sme si, akoby sme sa poznali celú večnosť. Keď sa ma neskôr spýtal, či nezájdeme k nemu, dlho som neváhala. Strávili sme spolu nádhernú noc, ráno sme sa naraňajkovali a zhodli sa v tom, že šlo o jednorazovú záležitosť. Na to, že nám praskol kondóm, som sa v nasledujúcich dňoch i týždňoch snažila nemyslieť.

,,Chcete si to dieťa nechať?“ spýtala sa ma gynekologička. Poznala ma už od 15 a vedela, v akej som situácii. To isté som sa sama seba pýtala stále dookola, odkedy som si urobila test. Zvládnem vôbec vychovať dieťa celkom sama? Keďže som sa pohybovala v mediálnej oblasti, pracovala som aj 60 hodín týždenne. Zarábala som slušne a aj môj byt bol dosť veľký. Nevedela som si však predstaviť, ako by som v budúcnosti zladila starostlivosť o bábätko s prácou. Moja rodina žije na druhom konci republiky, takže by som nutne potrebovala aj cudziu pomoc.

Pamätala som si, že bol milý, ale to bolo asi tak všetko. Nevedela som ani jeho priezvisko, nieto ešte telefónne číslo. A tento chlap mal byť otcom môjho dieťaťa?! Bolo to také absurdné. Na rozhodnutie mi zostávali len dva týždne. Chcem si to dieťa nechať alebo nie? Podporil by ma Rasťo? Chcela by som to vôbec, keby som ho poznala lepšie? Možno sa z neho nakoniec vykľuje úplný magor.

Tieto a podobné otázky ma trápili pekných pár bezsenných nocí. No zakaždým som sa potom ráno zahľadela na ultrazvuk môjho bábätka. A materinský pud nakoniec vyhral. ,,Je to predsa moje dieťa!“ vravela som si a ten pocit bol skvelý. Keď som ráno vychádzala zo sprchy, pozorovala som si brucho a rozmýšľala som, ako sa bábo vo mne mení. Zdalo sa mi, že už sa mi črtá tehotenské bruško a nechcela som to ukončiť. Chcela som to dieťa priviesť na svet.

Keď som stála pred dverami Rasťovho bytu, srdce sa mi prudko rozbúšilo. Ako asi bude reagovať? Spozná ma vôbec? Moja návšteva ho očividne poriadne prekvapila, no hneď ma pustil dnu. Pri kuchynskom stole som to potom naňho hneď vybalila: ,,Som tehotná. S tebou.“ Okamžite zbledol, sklonil hlavu a dookola opakoval: ,,Panebože!“ Potom chvíľu nevydal ani hlások. Tak som mu len na papierik načmárala svoje číslo a odišla som preč. Cestou som sa rozplakala. Bolo by také krásne mať niekoho, s kým by som mohla prežívať svoju radosť. No čo som čakala?

Dva týždne som o ňom nič nepočula a už som ho odpísala. Zmierila som sa s tým, že okrem výživného s ním nebudeme mať žiaden kontakt. Moja bábika bude vyrastať bez otca. A možno to tak bude lepšie...

No po dvoch týždňoch zavolal a dohodli sme sa na stretnutí. Vraj bol úplne šokovaný a potreboval trochu času, aby to spracoval. To som dokázala pochopiť. Ale teraz chcel, aby sme sa lepšie spoznali. To som chcela aj ja. A tak sme sa stretávali, prechádzali, rozprávali a veľa sme sa spolu nasmiali. Po pár mesiacoch sa nám podarilo vybudovať si vzájomnú dôveru. Zveril sa mi, že on sám vyrastal bez otca a pre svojho potomka si neželá rovnaký osud. Vraj ak to dovolím, bude nás podporovať a vždy tu bude pre naše dieťa. Neuveriteľne sa mi uľavilo.

Moja dcérka Alžbetka má teraz 6 mesiacov a úplne ju zbožňujem. Rasťo za ňou chodí raz do týždňa a občas s ňou strávi aj celý víkend. S malou to vie a je spoľahlivý, aj výživné platí vždy načas. Pre mňa je to obrovská pomoc. Keď nastúpim opäť do práce, ocením, že ju budem mať s kým nechať v bezpečí. Mala som šťastie a som vďačná, že som sa nerozhodla inak.

Mala by som raz svojmu dieťaťu povedať pravdu?

Deti považujú za normálny rodinný stav to, čo poznajú od narodenia. A to aj v prípade, že svojho otca vidia len párkrát do mesiaca. Podobná situácia už v dnešnej spoločnosti nie taká nezvyčajná, aby ste na to dieťa museli špeciálne pripravovať. Preto jej spätne nepripisujte väčší význam, ako má.

Je možné, že bude mať dobrý vzťah s otcom?

Samozrejme. U rodičov, ktorí nežijú spolu, je nevyhnutné dohodnúť si presné pravidlá. Dopredu si vyjasnite, kedy chce otec svoje dieťa vidieť a stanovte si určité dni. Obzvlášť dôležité je dohodu potom aj striktne dodržiavať.

Čo ak máme odlišné názory?

Keď otca svojho dieťaťa takmer nepoznáte, ocitli ste sa v nezávideniahodnej situácii. Odlišné názory, napríklad čo sa týka trávenia voľného času dieťaťa, môžu byť neskôr predmetom hádok. Aj tu platí: Rešpektujte svoje odlišnosti. Aj pre vášho potomka bude potom jednoduchšie rozoznávať medzi dvomi spôsobmi výchovy. A spoznáva tak aj rôzne osobnosti, čo zvyšuje jeho sociálne schopnosti.

Musím to vysvetľovať svojmu okoliu?

Nie. Je len medzi vami, ako ste sa spoznali. Ostatných do toho nič – toho sa treba držať.

Klaudia otehotnela po sexe na jednu noc: Myslela si, že sa jej zrútil svet, ale taký koniec nečakala

Výber pre vás

Klaudia otehotnela po sexe na jednu noc: Myslela si, že sa jej zrútil svet, ale taký koniec nečakala

Súvisiace články

Viete, ktoré vitamíny a minerály najviac potrebujete v rôznych etapách tehotenstva?

Daniela tehotenstvo roky odsúvala, a keď sa konečne odhodlala, prišla studená sprcha: Toto sa ľahko môže stať aj vám!

Pravda či povera: Môže masáž hlavy v tehotenstve ublížiť bábätku?

Prechladnutie v tehotenstve: Čím sa liečiť, aby ste neublížili plodu?

Výber pre vás