Náš príbeh sa odohral na slnečnom Jadrane ešte minulý rok. Oblasť Istrie sme si vybrali kvôli krásnej prírode a hlavne sme predpokladali, že vzdialenosť z Košíc do mesta Rovinj zvládne aj náš dvojročný synček.Ubytovali nás v malých domčekoch – bungalovoch. Tie mali priestrannú terasu, cez ktorú sa vchádzalo do väčšej izby, kde boli postele, nábytok a kúpeľňa s toaletou. Odtiaľ sme cez malé okienko videli na spomínanú terasu. Unavení z dlhého cestovania sme si trochu odpočinuli, malý sa hral na terase s obľúbenými hračkami, kľúče pokojne oddychovali vo vchodových dverách. Terasu od hlavnej veľkej izby delili drevené posuvné dvere, ktoré mali na boku jazýček a ten sa pri zasunutí do krajnej polohy zacvakol do zárubne, takže dvere sa potom dali otvoriť iba kľúčom. A práve tu sa začalo nepredvídané dobrodružstvo.

Zvedavého synčeka zaujali práve dvere. Veď je to veľká zábava posúvať ich zo strany na stranu. Až do okamihu, kým sa jazýček na dverách nezacvakol, a my s manželom sme ostali uväznení vnútri izby. Malý sa najprv len smial, celý šťastný, aký kúsok sa mu podaril vyparatiť, ale po pár minútach, keď sme mu vysvetlili, čo práve urobil, sa rozplakal. Na plač však nebolo času. Veci sme mali v aute, dieťa na terase a my zamknutí v izbe. Rýchlo som kontrolovala situáciu cez malé okno v kúpeľni. Napadlo mi, či malý nezvládne vybrať kľúč z vchodových dverí, lenže manžel ich zamkol a synček bol príliš zmätený a srdcervúco plakal. Chcel ísť k mame, ale nevedel ako. Manžel mi hovorí: „Preleziem cez okno v kúpeľni.“ Dobrý nápad, ale okno bolo pre manžela primalé. Maličký bol už taký hysterický, že keď som v diaľke zbadala našu delegátku, začala som kričať, aby nám prišla nejako pomôcť. Nepočula ma pre hluk áut, ktoré dovážali batožinu dovolenkárov.

„Musíme ho sem nejako dostať!“ „Ale ako?“ pýtal sa ma manžel. „Natiahni rúčky,“ vravela som synčekovi „a my ťa s ockom vytiahneme cez okno do kúpeľne.“ Malý privolil a dodnes nevieme ako, vyšplhal sa asi meter po stene s rúčkami natiahnutými k mame. To bolo radosti! Keď bolo po plači, uvedomili sme si, že situácia je stále nevyriešená. Kľúč nemáme, sme zamknutí, čas večere sa blížil, sme unavení a uväznení. „Zostáva nám len jedno, musím prejsť cez okno ja,“ navrhla som manželovi. Vyliezla som na stoličku, natiahla nohu a hoci som sa trochu poranila na úzkom ráme okna, rýchlo som zoskočila na terasu, s radosťou vybrala kľúč a otvorila dvere do hlavnej izby, lebo tie sa už dali zvonku otvoriť. Napätie vystriedali radosť, úsmev a spoločné objatie. Náš zvedavček nám na dovolenke ešte vyparatil zopár šibalstiev, ale už sme nad tým len mávli rukou. Dôležité je, že sme celý čas prežili v zdraví a s úsmevom na perách. Nikoleta Perešová

Stalo sa aj vám niečo vtipné či zaujímavé? Napíšte nám o tom na lesk@lesk.sk. Uverejnený príbeh odmeníme vecnou cenou.

Skutočný príbeh čitateľky: Dieťa nás uväznilo na dovolenke

Výber pre vás

Skutočný príbeh čitateľky: Dieťa nás uväznilo na dovolenke

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Sila modlitby mi pomohla zachrániť dieťa

Čitateľka Lesku: Odlákala som neverníka od mladšej pipky

Príbeh čitateľky Lesku: Letná láska sa letom neskončila!

Výber pre vás