Chodila som po obchodnom centre, predierala som sa pomedzi ľudí a mala som pocit, že už nechcem žiť. Regály v butikoch praskali pod váhou vianočnej ponuky. Z reproduktora sa rinula jedna koleda za druhou a ja som odmietala prijať fakt, že o desať dní je zasa Štedrý deň. Vianoce sú dni, kedy sa má stretnúť celá rodina. Lenže v mojom prípade bol práve toto problém. Sadla som si do kaviarne, objednala som si varené víno a čokoládovú tortu. Z očí mi vytryskli slzy, keď som sa začala utápať v spomienkach.

Pred desiatimi rokmi som sa bláznivo zamilovala do môjho manžela. Všetci mi vraveli, že som blázon, keď dávam srdce človeku, ktorý je odlišnej národnosti a vyznania. Lenže ja som to neriešila. „Neblázni, neber si Araba, je to iná mentalita. Predsa neopustíš našu krajinu a neodídeš do Jordánska,“ snažila sa ma vtedy brzdiť moja mama. Ale ja som jej povedala: „Čakám s ním dieťa, už sa nedá nič robiť. Vezmem si ho a pôjdem za ním. Žena predsa má nasledovať svojho muža.“ Stalo sa a ja som s titulom z ekonómie a s dieťaťom pod srdcom odcestovala do krajiny, ktorú som vôbec nepoznala. Bola som mladá, zamilovaná a hlúpa. Začala som si zvykať na arabský život. Prišlo mi normálne, že žijem len v rodinnom kruhu a nikam nesmiem. Podriadila som sa bez reptania. Vlastne mi to spočiatku vyhovovalo. Starala som sa o našu prvú dcérku Alisiu a v brušku nosila ďalšie dieťa. Manžel bol spokojný, jeho rodina tiež, ale len dovtedy, kým som o pár mesiacov neporodila ďalšiu dcéru. „Musíš mi dať syna!“ reval na mňa muž, keď som odmietla byť znova tehotná. A vtedy mi to došlo. Žena je v tejto kultúre braná iba ako nástroj na porodenie nasledovníka. Bola som presvedčená, že dve deti sú tak akurát a odmietala som znova otehotnieť. Nechcela som mať so svojím mužom sex, čo spôsobilo neuveriteľný škandál, ktorý riešila celá rozvetvená rodina. „Chcem sa rozviesť a vrátiť naspäť do Európy,“ oznámila som raz rezolútne. Nakoniec padol verdikt, ktorý mi oznámil manžel: „Rozvediem sa s tebou, odcestuj si domov, ale dcéry tu necháš, tie patria rodine.“ Bola som zúfalá a myslela som si, že sa zbláznim. Toto som nechcela pripustiť. Takže som ďalšie dva roky trpela a čakala na zázrak. Nestal sa. Rodina manželovi vybrala ďalšiu ženu a len čakali, kým im zmiznem zo života. Nemohla som ďalej znášať ich posmešky a výčitky.

Rozviedla som sa a jedného dňa som sa ocitla aj s igelitkou na domácom letisku. Moje dievčatká zostali v Jordánsku. Myslela som, že to neprežijem. Takú príšernú bolesť by som nepriala nikomu. Už sú to tri roky, čo som nevidela svoje deti! Sedela som už pri treťom varenom víne a spomínala... Budú Vianoce a ja ich zasa celé preplačem. Uslzená som sa vrátila domov a šla zahnať chmáry k počítaču. Otvorila som mailovú schránku a... Mala som pocit, že zle vidím, musela som si pretrieť oči. Čakala tam na mňa naozaj nádherná správa. Vraj by ma dievčatká rady videli a túžia za mnou na Vianoce priletieť. Bola som taká šťastná! Dcéry naozaj dorazili dva dni pred Štedrým večerom. Nestačila som sa čudovať, aké už mám veľké slečny. Najskôr to bolo rozpačité stretnutie, ale čoskoro sme boli ako jedna rodina. Na Štedrý deň sme spoločne ozdobili stromček, obalili kapra a tešili sa na darčeky. Vtedy mi došlo, že najkrajší darček, aký som kedy mohla dostať, boli ony dve. Večer som zasa celý preplakala. Tentoraz od šťastia. Dúfam, že teraz je už všetko na dobrej ceste.

Skutočný príbeh: Manžel mi na Vianoce vrátil dcérky

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Manžel mi na Vianoce vrátil dcérky

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Jeho nevera zničila našu lásku

Skutočný príbeh: Mŕtvi starkí nám dali zhora znamenie

Skutočný príbeh: Frajer mi skoro dokaličil otca

Skutočný príbeh čitateľky: Moju dcéru mi vzala sekta!

Skutočný príbeh: Už 25 rokov sa nemôžem vrátiť domov

Skutočný príbeh: Odpustila som mužovi nemanželské dieťa

Skutočný príbeh: Kvôli láske som roky viedla dvojitý život

Skutočný príbeh: Zápal rohovky mi priniesol lásku

Skutočný príbeh: Môj muž zničil naše rodinné šťastie

Výber pre vás