Pred desiatimi rokmi, 17. decembra, zasiahla celú rodinu nečakane správa o smrti starej mamy. Ako dospelá som sa stretla so smrťou blízkeho človeka prvýkrát. Zmietali mnou pocity hnevu, bezmocnosti, zúfalstva a smútku. Myšlienky, prečo sa to stalo tak náhle, sa ma dotýkali s takou intenzitou, až som sa ich bála. Veď stará mama nemala až tak veľa rokov! Vedela som, že sa s tým treba vyrovnať, že smrť patrí k životu a nevyberá si čas ani súhlas príbuzných, ale bolesť bola silnejšia. Veď budú Vianoce, čas pohody a radosti. A tie sa zrazu rozplynuli v bolesti a slzách...

V deň pohrebu sa prihodilo niečo nevysvetliteľné. Dom smútku ešte nebol dokončený a my sme sa lúčili so starou mamou na dvore rodinného domu, kde prežila väčšinu života. Pri slovách rozlúčky som si opäť uvedomila, ako mi bude chýbať a môj tichý plač prešiel do vzlyku. Ťažoba, ktorá ma vtedy premkla, bola neznesiteľná. A vtedy som pocítila na svojom pleci dotyk ruky. Na chvíľu som zmeravela. Niekto sa zozadu nežne dotkol môjho pleca. Nebol to dlhý dotyk. Štyri, päť sekúnd. Viac nie. Ale pocítila som ho zreteľne. Pohreb pokračoval v kostole a potom sme sa presunuli na cintorín. Keď sme sa vrátili domov z posedenia, na svoju skúsenosť som takmer zabudla. Až do chvíle, kým neprehovoril môj bratranec, vnuk našej nebohej starkej: „Viete, čo sa mi stalo? Keď sme sedeli v kostole a lúčili sa v mene starkej práve so mnou, veľmi mi prišlo ľúto a rozplakal som sa. Zrazu ma niekto zozadu chytil za plece. Otočil som sa, že ma asi niekto chcel s ľútosťou pohladiť, ale nikto za mnou nesedel ani nestál. Nie je to čudné?“ pýtal sa. Vtedy som si spomenula, ako som vo dvore rodinného domu pocítila dotyk ruky na mojom pleci. Opýtala som sa: „Neviete, kto stál za mnou na dvore pri truhle?“ Odpovedal mi manžel krstnej mamy: „Ja som stál za svojou manželkou a za tebou už nik nestál. Bola tam len stena susedného domu.“ „A ty si ma nechytil za plece?“ vyzvedala som. „Nie,“ odvetil mi. Bola som zmätená. Na život po smrti som neverila. Nikdy som sa s tým ani v myšlienkach nezaoberala. „Milí príbuzní, to naša milá starká nás pohladila. Myslím, že jej bolo ťažko, keď sa pozerala na našu bolesť, a preto nám chcela týmto spôsobom povedať, že je v poriadku, a že žije ďalej, len v inom svete,“ zahlásila som. Keď som videla, ako sa rozplakala moja mama, s povzdychom, že ona nič necítila, zamrzelo ma, že som to vyslovila. „Určite sa dotkla každého, len nie každý si to uvedomil,“ dodala som ticho s pocitom viny.

Napriek tomu, že som na posmrtný život neverila, začala som po tomto zážitku viac uvažovať o živote, o jeho zmysle a smerovaní. Moja mama kvôli tejto udalosti veľa trpela. Trápilo ju, že sa s ňou stará mama nerozlúčila. Keď presne o rok zomrel aj starý otec, prijala som jeho smrť so smútkom, ale oveľa pokojnejšia a vyrovnanejšia. Cítila som, že budú so starou mamou zase spolu a šťastní. Ale moja mama to tak necítila. Nevedela sa so smrťou svojich rodičov vyrovnať. Bola smutná, zdravotný stav sa jej zhoršoval, chradla nám pred očami. Trhalo mi srdce, keď som sa na jej trápenie pozerala. Nepomáhalo nič. Ani povzbudzovanie, ani výčitky, že príde o zdravie. Nadarmo som jej rozprávala o tom, ako sa majú starí rodičia na druhom svete dobre. Zo srdca som si želala, aby sa mama so smrťou rodičov vyrovnala a bola zase tou mamou, ako predtým. A zrazu, neviem z akej moci, sa moje prianie splnilo. Mame sa vo sne zjavili obidvaja jej rodičia a povedali jej, že nemajú kvôli jej slzám tam hore pokoja. Aby neplakala, pretože na to nie je dôvod. A tak sme ešte nasledujúci Štedrý deň išli s mamou na cintorín. Mama nad hrobom starých rodičov plačky prehovorila: „Mama, otec, sľubujem vám, že tu, na vašom hrobe, plačem posledný raz. Už nebudem plakať, iba na vás v dobrom spomínať. Aby ste našli svoj pokoj.“ Bolo to dojemné. Štedrá večera mala kvôli tomuto zážitku nádych pokoja a zmierenia so smrťou. A tak sa konečne aj moja mama vyrovnala so stratou svojich rodičov. Vnímali sme to ako vianočný darček pre nás všetkých. Darček z nebies, od starkých.

Skutočný príbeh: Mŕtvi starkí nám dali zhora znamenie

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Mŕtvi starkí nám dali zhora znamenie

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Po rozvode prišla láska veľmi rýchlo

Skutočný príbeh: Odpustila som mužovi nemanželské dieťa

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Skutočný príbeh: Zápal rohovky mi priniesol lásku

Výber pre vás