Keď som mala štrnásť, začala som si dopisovať s jedným pre mňa celkom neznámym chlapcom. Adresu mi dala jeho teta, ktorá bola v tom čase naša susedka. Už ani neviem, čím to vtedy odôvodnila. Jednoducho som kývla a každý týždeň som poslala list niekoľko sto kilometrov ďaleko istému Jarovi. Neskutočne som sa vždy tešila na odpoveď. Možno to bude znieť detinsky a naivne, ale vtedy som sa do neho prostredníctvom týchto listov bezhlavo zamilovala. Písali sme si krásne listy, posielali sme si fotky, plánovali sme si, že sa jedného dňa stretneme. Občas sme si aj zatelefonovali. Keď Jaro nastúpil na policajnú strednú školu, ktorá bola blízko mesta, v ktorom som bývala, nemohla som sa dočkať, kedy sa konečne uvidíme. Ale dopadlo to inak. Škola bola náročná, takže si Jaro na dopisovanie vyhradzoval čoraz menej a menej času. Listy chodili najskôr po šiestich týždňoch, potom raz za dva mesiace, takže som si povedala, že to už nemá význam, a pokúšala som sa vyhodiť myšlienky naňho z hlavy. V tom období mi totiž do cesty vstúpil Filip.

Bola to láska na prvý pohľad. Stretli sme sa na zábave a hneď na druhý deň sme spolu začali chodiť. Bolo to skvelé, Filip bol príjemný, pozorný, dvoril sa mi, nosil mi drobné darčeky, skrátka si ma získaval viac a viac. Asi o tri mesiace mi z ničoho nič prišiel list od Jara. Vraj, či by sme sa mohli stretnúť. Odmietla som, on však nechcel ustúpiť. Nakoniec som súhlasila s tým, že si všetko vysvetlíme. Neviem, čo sa vo mne vtedy zlomilo. Bola som totiž presvedčená, že som zamilovaná do Filipa. Lenže keď som prichádzala na schôdzku s Jarom, srdce mi búšilo ako opreteky a ja som sa neskutočne tešila. Dobre sme sa porozprávali, prechádzali sme sa a ja som sa ani slovom nezmienila, že s niekým chodím. Úplne som zabudla na čas, takže mi ušiel posledný vlak. Obaja sme prespali u mojej babičky. Ani nemusím dodávať, že sme skončili v jednej posteli. Milovanie bolo nádherné a romantické, vlastne sme celú noc ani oka nezažmúrili. Zaspala som až nad ránom. Keď som sa zobudila, Jaro už v posteli nebol. Na stole mi len nechal lístoček s odkazom – Milujem ťa!

Celú cestu domov ma trápili výčitky svedomia. Rozhodla som sa, že Filipovi všetko poviem, lenže k tomu nakoniec nedošlo. Prišla som totiž na to, že bude oveľa lepšie, keď Jarovi napíšem, ako sa veci majú, a náš románik, ktorý sa vlastne poriadne ani nezačal, ukončím. On sa s tým však nezmieril. Písal mi, volal, prosil, chcel ma vidieť, dokonca aj plakal. Povedal, že požiada mojich rodičov o moju ruku, že spolu budeme žiť. Bola som v rozpakoch, ale vedela som, že v srdci mám predsa len pevnejšie zakotveného Filipa. O niekoľko mesiacov som sa za neho vydala a dodnes to neľutujem. Svoje zlyhanie si občas vyčítam, ale viem, že Filipa a nádherné dve dcéry by som nevymenila za nič na svete. Máme sa radi a sme spolu všetci veľmi šťastní. Na Jara si dnes skoro už ani nespomeniem.

Skutočný príbeh: Nechala som sa bláznivo zviesť

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Nechala som sa bláznivo zviesť

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Pomohla som kamarátke odhaliť rakovinu

Skutočný príbeh čitateliek: Od chudnutia nás odradila kostra

Príbeh čitateľky: Dieťa chcem, ale spoločný život nie!

Mala skončiť na invalidnom vozíku, teraz predcvičuje jogu

Skutočný príbeh: Stala sa nevestou z donútenia!

Príbeh čitateľky: Dieťa chcem, ale spoločný život nie!

Bola som neverná, milovali sme sa niekoľkokrát za noc!

Bola som neverná, milovali sme sa niekoľkokrát za noc!

Spoveď čitateľky: Nedokážem sa vzdať ženatého muža

Čitateľka Katarína schudla 30 kg: Jedla som ako vysávač

Príbeh: Klamala na Facebooku, potom prišla pravda!

Spoveď čitateľky: Nedokážem sa vzdať ženatého muža

Výber pre vás