Skutočný príbeh čitateliek: Od chudnutia nás odradila kostra

Raz sme si s kamarátkou povedali, že „zase“ schudneme. Zase uvádzam zámerne, pretože takto chudneme už dlho, ale iba teoreticky. Každé dva roky sa naša hmotnosť menej či viac zvýši. Ivona tentoraz vyhlásila, že sa už na seba nemôže pozerať a zrkadlo obchádza s odporom. Ja som jej drukovala. Obidve sme však vedeli, že nedostatkom pohybu to nebude. Ja aktívne športujem, Ivona je zasa v práci dosť fyzicky vyťažená. Skôr ide o naše chúťky. Ivona si nevie predstaviť deň bez kúska čokolády. Ja, naopak, fičím na slaných dobrotách. Preto sme si povedali, že tentoraz dáme šancu tabletkám na chudnutie. Na internete nás však zarazili ich ceny. Nechcelo sa nám dávať obrovské čiastky za pochybné chemické preparáty. Obidve máme navyše do vrecka dosť hlboko. Ivone napadlo, že preskúmame, čo sa v takýchto prípravkoch vlastne skrýva. Vypátrali sme zloženie jedného z nich. Mimo iného obsahoval kofeín a akúsi vitániu. „To je super!“ vykríkla kamarátka. „Budeme normálne piť kávu a na internete zoženieme tú vitániu.“ Prečítali sme si o nej, že priaznivo ovplyvňuje plodnosť, zlepšuje prekrvenie panvy, má afrodiziakálne účinky, znižuje krvný tlak a tak ďalej...

Vitánia je zázrak, povedali sme si, a hneď sme si ju objednali. Lenže nám prišli len akési semienka a tým sa teda u nás veľmi nedarilo, pretože ani jedna z nás nie je šikovná záhradkárka. Takže sme uznali, že lepšie budú bežne dostupné bylinné čaje na chudnutie zo supermarketu. Do vozíka, kde mala Ivona svoju každodennú čokoládu a ja balíček čipsov, teda nejaké „zázračné“ preparáty aj zablúdili. Hlavne ten, ktorý má výrazný nápis „spaľovač tukov“. Keď nás pozdravil spoločný kamarát a dal sa s nami do rozhovoru, očerveneli sme a čaje sme sa snažili zamaskovať inými výrobkami. Nenápadne sme ich potom vrátili do regálov, aby si z nás nerobil žarty. Rýchlo sme zaplatili čokolády a zemiačiky a vytratili sme sa z obchodu. Takže zasa nič.

Večer sme si chceli ísť aspoň zaplávať. Skvele sme si zašportovali, a keď sme po hodine mierili ku skrinkám v šatni, prešla okolo nás veľmi chudá žena. Viedla malé dieťa, ktoré ju oslovilo „mami“, ale ona pri svojej vychudnutosti vyzerala skôr ako jeho babička. Bolo vidieť, ako sa chveje zimou, hoci bolo príjemne teplo. Ten pohľad nás doslova vystrašil. Keď som sa po chvíli česala pri zrkadle, zistila som, že okrúhlejšia tvár je vlastne fajn a vďaka nej vyzerám mladšie. Na to isté prišla aj Ivona, keď na mňa po chvíli zvolala: „Vieš, ja už vlastne ani chudnúť nechcem!“ A ja som jej dala za pravdu.

Pavla