Keď sme sa s manželom pred šiestimi rokmi brali, plánovali sme si deti. Po svadbe sme tomu nechali voľný priebeh. Vtedy som ešte chodila na vysokú školu a vôbec som neriešila, ako by som zvládla popri škole dieťa.

Tri mesiace po svadbe som práve v škole začala krvácať. Zľakla som sa, pretože to bolo mimo cyklu. Zašla som za svojou doktorkou. Po vyšetrení mi povedala, aby som si spravila tehotenský test. Cestou domov som si jeden kúpila a plná radostných očakávaní som si ho na druhý deň ráno urobila. Bola som nesmierne šťastná, keď sa tam objavili dve čiarky. S týmto výsledkom som sa vrátila k doktorke. Kým ja som sa tešila, že budem mať bábo, ona túto moju radosť nezdieľala. Ešte raz ma vyšetrila a konštatovala, že žiadne dieťa tam nie je. Nerozumela som. Vypísala mi niekoľko papierov, zobrala krv a poslala ma najprv na predoperačné vyšetrenie a potom do nemocnice rovno na príjem. Zostala som ako obarená. Zavolala som sestre, aby za mnou prišla. Po jej príchode som sa rozplakala a poprosila som ju, aby zavolala môjmu manželovi, lebo ja som nemala síl. Výsledky krvi potvrdili tehotenstvo. Lekári mi spravili kyretáž, pretože sa domnievali, že som mala spontánny potrat. Po pár dňoch v nemocnici mi znovu zobrali krv a výsledky stále ukazovali tehotenstvo, hoci hladina tehotenského hormónu sa zvýšila len málo. Doktor navrhol laparoskopické vyšetrenie, ktoré viedlo k operácii. V pravom vajíčkovode bolo totiž uhniezdené embryo, ktoré mi vzali aj s vajíčkovodom. Z narkózy som sa zobudila nielen s obrovskou bolesťou na tele, ale aj na duši. Naše vyhliadky na dieťa sa zmenšili o polovicu.

Po troch rokoch snaženia sme sa rozhodli navštíviť centrum asistovanej reprodukcie. Podstúpila som ďalšiu laparoskopiu kvôli polycystickým vaječníkom. Spravili mi drilling. Hneď ďalší mesiac sme absolvovali prvé vnútromaternicové oplodnenie. To sa však nepodarilo. O to viac som sa tešila, keď bol druhý pokus úspešný. Počas tehotenstva som sa celý čas obávala o zdravie dieťatka. Stále som si opakovala: Musí to vyjsť! Musím ho donosiť! Hocikedy som oň mohla prísť, pretože ja mám krvnú skupinu Rh negatív a manžel pozitív. Ak by moje telo začalo produkovať protilátky, o dieťa by som prišla. Našťastie sa to nestalo. Malá má krvnú skupinu po tatinovi.

Jej narodeniu ešte predchádzala dráma na pôrodnej sále. Mala som veľmi silné kontrakcie, ale tie trvali vždy iba krátko. Doktorka sa rozhodla pre cisársky rez. Čakalo sa iba na výsledky. Po asi hodine prišiel doktor a ten povedal, že nie každá žena musí rodiť cisárskym a že to skúsime prirodzene. To však pre moje dievčatko nebolo šťastné riešenie. Zasekávalo sa. Museli ho päť minút oživovať. Po tomto nekonečnom čakaní prvýkrát zaplakalo. Kvôli rôznym ďalším komplikáciám som svoje dieťatko držala v náručí až po dvoch dňoch. Vtedy som bola najšťastnejšia mama na svete a viem, že to všetko, čo som prežila, za ten pocit stálo.

Túžba stať sa matkou je jeden z najúžasnejších a najmocnejších hnacích motorov. Keď dieťatko naozaj chceme, sme ochotné obetovať tomu všetko a siahame aj na dno svojich síl a možností. Tešíme sa, že sa to našej čitateľke napokon podarilo, a veríme, že jej príbeh povzbudí aj iné ženy, ktoré neprestávajú túžiť stať sa maminami.

Skutočný príbeh: Netušila som, že mať dieťa je také komplikované

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Netušila som, že mať dieťa je také komplikované

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Z protivnej kolegyne sa stala fajn baba

Skutočný príbeh: Záhadná stopárka pri ceste zrazu zmizla

Skutočný príbeh: Zneužili moje meno a spravili zo mňa zlodejku

Skutočný príbeh: Opustila som priateľa a jeho zlatú klietku

Skutočný príbeh: Kvôli trapasu pri milovaní som prišla o frajera

Skutočný príbeh: Tragédia mi vzala najlepšiu priateľku

Výber pre vás